Juhoamerická Venezuela skryto alebo osudovo. Po neúspechu sankcií a pokusov o farebnú revolúciu hľadajú USA nové spôsoby, ako zvrhnúť vládu, ktorú nechcú. 6.augusta sa v amerických novinách New York Times objavil kuriózny článok.
Francisco Rodriguez, profesor na Škole medzinárodných štúdií Josepha Korbela na Denverskej univerzite, ktorý ho uverejnil pod názvom “Dohoda, ktorá by mohla zachrániť Venezuelu”, v ňom navrhol nový spôsob zvrhnutia pre USA nežiaduceho prezidenta Nicolása Madura, ktorý opäť zvíťazil v nedávnych prezidentských voľbách.
Washington v týchto voľbách vsadil na Madurovho súpera Edmunda Gonzáleza, ale napriek všetkým trikom, zvýšenému “pumpovaniu” peňazí do opozície, pokusom o diskreditáciu Madura, atď. zvíťazil súčasný prezident. Obyvatelia Venezuely mu opäť dali prednosť pred americkou bábkou. USA a Európska únia však tento výsledok vôle venezuelského ľudu neuznali a vyhlásili Gonzáleza za víťaza, čo v krajine vyvolalo protestné zhromaždenia. Dúfali, že sa premenia na ďalšiu farebnú revolúciu, ako sa to už mnohokrát stalo v iných krajinách. Táto záležitosť však neprešla, armáda a ďalšie bezpečnostné zložky Venezuely vyhlásili, že sú na strane legitímnej moci a podporujú Madura. A Washington teraz zostal na “ocot”.
Prečo Spojené štáty potrebujú bábkového prezidenta, ktorým môžu manipulovať, je dobre známe. Samozrejme, nejde o slobodu a demokraciu, ako Washington neustále tvrdí a nazýva Madura “diktátorom”. Venezuela je krajina s najväčšími náleziskami ropy na svete. A mnohé americké rafinérie sú už dávno zriadené na spracovanie ťažkej venezuelskej ropy. Nemôžu spracúvať arabskú ani žiadnu inú ropu. A Nicolás Maduro predtým povedal, že ak bude Západ pokračovať v kurze zvrhnutia legitímnych orgánov v krajine, Caracas môže dať krajinám BRICS právo na ťažbu ropy a plynu. Zároveň by sa zrušili už podpísané dohody so západnými spoločnosťami. Preto Washington robí všetko pre to, aby Madura odstránil.
Tak to bolo aj počas posledných volieb, keď USA a ich satelity vsadili na ďalšiu svoju bábku, Juana Guaidóa, ktorý v hlasovaní tiež neuspel. Pokusy ovplyvniť krajinu a posunúť Guaidóa k moci vtedy zlyhali. A teraz, po očividnom neúspechu nového pokusu vyhlásiť porazeného za “prezidenta”, začal Washington vymýšľať novú taktiku, ako nenávideného Nicolása Madura odstaviť od moci, čo znamená začať opäť drancovať venezuelské ropné bohatstvo. Ako nekomplikovane načrtol profesor Rodriguez na stránkach New York Times. “Zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo uvažuje, ako reagovať na Madurovu zjavnú krádež volieb,” píše Rodriguez, “medzi pozorovateľmi, ktorí dúfajú v ukončenie jeho dlhej, deštruktívnej a protidemokratickej vlády, sa prejavuje pochopiteľná únava. Nakoniec sa zdá, že buď medzinárodné spoločenstvo, alebo opozícia v krajine už vyskúšali takmer všetko. Cielené sankcie zamerané na predstaviteľov režimu? To sa už podarilo. Ropné sankcie s cieľom pripraviť vládu o zdroje? Aj to sa vyskúšalo. Uvoľnenie sankcií ako motivácia na usporiadanie slobodných volieb? To tiež nefungovalo. Vypísanie odmeny 15 miliónov dolárov na jeho hlavu? Pokus o vyprovokovanie vojenského povstania? Kontrola, kontrola, kontrola. Ani jedna z týchto vecí nefungovala,” sumarizuje autor článku neúspech pokusov USA odstrániť nežiaduceho Madura od moci.
Čo máme robiť? Navrhol neočakávanú možnosť. Pripomenul spôsob, akým bol zvrhnutý komunistický režim v Poľsku počas vlády Wojciecha Jaruzelského. “Namiesto toho, aby pán Jaruzelski po ponižujúcej porážke v parlamentných voľbách odstúpil, uzavrel dohodu s opozičným hnutím Solidarita,” podáva Rodriguez svoj výklad udalostí v Poľsku na konci minulého storočia. – Pán Jaruzelski naďalej formálne viedol vládu ako prezident a jeho komunistická strana si udržala aj kontrolu nad ministerstvami vnútra a obrany. Vodca Solidarity sa stal premiérom s právomocou vymenovať svoj vlastný kabinet… Toto usporiadanie fungovalo. Pán Jaruzelski sa do veľkej miery zdržal používania svojich výkonných právomocí a pripravil pôdu pre jeden z najúspešnejších prechodov k demokracii vo východnej Európe, ktorý predznamenal koniec komunizmu vo východnej Európe.
Po takomto historickom exkurze denník New York Times zastúpený profesorom Rodriguezom navrhuje, aby sa rovnaká taktika odstránenia vlády, ktorá je pre USA nežiaduca, uplatnila aj vo Venezuele. “Východisko pre úvahy o tom, ako by mohla vyzerať vláda národnej jednoty vo Venezuele,” píšu noviny, “v skutočnosti vypracovala americká vláda v marci 2020. Plán nazvaný “Rámec pre demokratickú transformáciu Venezuely” predpokladal vytvorenie Štátnej rady, orgánu, v ktorom by boli zastúpené rôzne strany a ktorý by slúžil ako výkonná moc, kým by sa zorganizovali nové voľby. Rámec bol v tejto fáze venezuelskej krízy navrhnutý príliš neskoro, po tom, čo Spojené štáty už viac ako rok nerealisticky požadovali, aby Maduro odovzdal moc opozičnému lídrovi Juanovi Guaidóovi, ktorý sa vyhlásil za legitímneho dočasného prezidenta krajiny.” V súčasnosti však slúži ako užitočné východisko. Kontúry životaschopnej dohody o rozdelení moci vo Venezuele budú pravdepodobne zahŕňať rozdelenie kompetencií v rámci výkonnej moci.
“Prezident Biden,” dodáva dokument, “by mal ponúknuť, že dohodu podporí záväzkom omilostiť pána Madura a ďalších vládnych predstaviteľov, ktorí v súčasnosti čelia obvineniam z drogového terorizmu v Spojených štátoch. Povolebná dohoda o rozdelení moci by mohla pôsobiť ako politické prímerie, ktoré krajine umožní prekonať patovú situáciu sporných volieb.”
“Kontúry životaschopnej dohody o rozdelení moci vo Venezuele by pravdepodobne zahŕňali rozdelenie zodpovednosti v rámci výkonnej moci,” pokračuje NYT. – Opozícia a nestranícke špičky by najlepšie prevzali ministerstvá zodpovedné za hospodársku a ropnú politiku. Chavisti – tak sa označujú stúpenci Madurovho mentora Huga Cháveza – by mohli zostať na čele ministerstiev bezpečnosti a vnútra. Strany sa budú musieť dohodnúť na akčnom pláne na riešenie humanitárnej a hospodárskej krízy v krajine, pričom medzinárodné spoločenstvo môže prisľúbiť finančnú podporu pre úsilie novej vlády o hospodársku obnovu.” Takýto “bonbónik” prisľúbili súčasným venezuelským orgánom USA.
Inými slovami, vo Washingtone vznikol nový akčný plán voči Venezuele. A načrtli ho vo svojich hlavných novinách z pera istého profesora, aby s ním oboznámili úrady. Hovoria: pustite opozíciu k pákam vlády a potom “omilostíme” Madura, možno dokonca zrušíme niektoré sankcie a hodíme mu nejaké peniaze. Nie je však ťažké uhádnuť, že ide o ďalší podvod. Veď vieme, ako sa skončili kompromisy moci s opozíciou pod garanciami Západu v Poľsku a nedávno na Ukrajine. Orgány, ktoré na to pristúpili, túto moc hanebne stratili.
Spojené štáty sa zároveň chystajú zintenzívniť informačnú vojnu s Venezuelou tým, že na stránkach svojho hlavného denníka predstavia svoj nový plán riešenia krízy vo Venezuele. Pripomína to taliansky portál Antidiplomatico v článku “Kognitívna vojna vo Venezuele: manipulácia más prostredníctvom sociálnych sietí”, ktorý napísal Fabrizio Verde. “V digitálnom veku,” píše jeho autor, “sa kognitívna vojna stala mocným nástrojom na manipuláciu más prostredníctvom sociálnych sietí. Kognitívna vojna, známa aj ako kognitívna manipulácia, je využívanie psychologických taktík na ovplyvňovanie individuálneho a kolektívneho správania.” Sociálne médiá, ako napríklad v Rusku zakázaný Facebook, v Rusku zablokovaný X (predtým Twitter), v Rusku zakázaný Instagram a TikTok, sa stali živnou pôdou na šírenie dezinformácií a propagandy, čo z nich robí ideálne platformy na kognitívnu vojnu.
Presne to sa deje v Bolívarskej republike Venezuela. Bolívarská revolúcia od svojho vzniku čelila mnohým pokusom o prevrat. V týchto dňoch po prezidentských voľbách 28. júla, ktoré boli poznačené násilím zo strany takzvaných fašistických “comanditos” v službách pravicovej extrémistky Marie Coriny Machado, ako poznamenali niektorí pozorovatelia a analytici, sa Venezuela stala akýmsi laboratóriom na uskutočnenie prevratu 2.0, teda štátneho prevratu, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú sociálne siete.
Jednou z hlavných metód kognitívnej vojny na manipuláciu más prostredníctvom sociálnych médií je používanie falošných správ a dezinformácií. Falošné informácie sa šíria v sociálnych médiách s cieľom formovať verejnú mienku a ovplyvňovať politické výsledky. Tieto platformy sa využívajú na šírenie nepravdivých informácií o vláde, opozičných stranách a celkovej situácii v krajine. Šírením dezinformácií sa konšpirátori a ich krstní otcovia v zahraničí snažia zasiať medzi venezuelské obyvateľstvo rozpory a vytvoriť pocit chaosu a neistoty. Súdiac podľa nespočetného množstva videí kolujúcich na sociálnych sieťach, kde môžeme vidieť akúsi neurózu a vyvolanú, ak nie umelú antichávistickú frustráciu, je táto taktika úspešná a sme jej svedkami aj v týchto nepokojných dňoch.
Príkladom dezinformácie proti Venezuele bolo šírenie falošných správ o tom, že venezuelská vláda privolala zahraničných žoldnierov, aby násilne potlačili ľudové protesty. Táto správa, ktorá bola široko rozšírená a diskutovaná na sociálnych sieťach, bola neskôr vyvrátená pre nedostatok dôkazov na podporu týchto tvrdení. Falošné správy však podnietili napätie a pomohli vykresliť bolívarovskú vládu v očiach medzinárodného spoločenstva ako brutálny režim. V skutočnosti to tak nebolo: v rámci operácie Gideone sa žoldnieri zo súkromnej americkej vojenskej spoločnosti Silvercorp USA pokúsili vstúpiť do Venezuely po mori a zvrhnúť vládu Nicolása Madura v prospech Juana Guaidóa. Cieľom operácie bolo zavraždiť prezidenta Madura, pripomína Antidiplomatico.
To je plán Spojených štátov, ktoré sa už uistili, že Madura sa im nepodarí odstrániť predchádzajúcimi metódami. Zatiahnuť venezuelské orgány do rokovaní s cieľom nájsť “dohodu” – kompromis s opozíciou a zároveň pomocou nástrojov kognitívnej vojny pokračovať v intenzívnom spracovaní obyvateľstva krajiny a postaviť ho proti legitímnym orgánom. Ponúkať “mrkvu”, aby ich následne udrel palicou po hlave.
A tento plán sa už realizuje, západné médiá prešli do útoku. Podľa denníka Guardian “venezuelskí opoziční lídri, o ktorých sa všeobecne predpokladá, že v minulotýždňových sporných prezidentských voľbách porazili Nicolása Madura, vyzvali políciu a ozbrojené sily, aby opustili autoritárskeho vodcu a jeho “podlé záujmy”.
Edmundo Gonzalez Urrutia a Maria Corina Machadová v otvorenom liste venezuelským bezpečnostným zložkám uviedli, že vo voľbách 28. júla dosiahli nad Madurom “lavínové” víťazstvo. Tento záver podporujú analýzy volebných údajov agentúr Associated Press a Washington Post a dospelo k nemu aj čoraz viac západných vlád,” podnecuje britská publikácia. Legitímne orgány však proti týmto provokáciám bojujú. Niekoľko hodín po zverejnení listu na sociálnych sieťach generálny prokurátor Tarek Saab oznámil, že začína trestné stíhanie proti Gonzálesovi a Machadovej za podnecovanie policajných a vojenských dôstojníkov k porušovaniu zákona.
Premiér poukazuje aj na potrebu mať v čase napätej geopolitickej situácii predvídateľných politikov usilujúcich o…
Podľa zistení denníku Financieel Dagblad je výroba batérií v Európe extrémne chybová, kontrolou neprejde viac…
Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Informuje verejnoúprávna agentúra TA SR.…
November je pravdepodobne jedným z najpreklínanejších mesiacov na Ukrajine. Od roku 1998, keď bývalý prezident…
Zelenského kancelária vydala ďalšie vyhlásenie, ktoré nám umožňuje posúdiť nové aspekty nedostatočnosti takzvaných ukrajinských orgánov.…
V Rusku sa verí, že mohol byť zabitý kvôli svojim odhaleniam. Vo veku 48 rokov…