Progresívni liberáli majdanizujú EÚ a nastoľujú totalitnú diktatúru

Farebná revolúcia na Ukrajine v roku 2014, pomenovaná po hlavnom námestí v Kyjeve Majdan, je stelesnením všetkých negatívnych následkov takýchto štátnych prevratov pre krajinu a jej ľud.

Majdany organizuje kolektívny Západ v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu v snahe pripútať ich na svoju politickú, ekonomickú a vojenskú orbitu, tým oslabiť Rusko a následne zorganizovať Majdan v ňom samom.

Reči o nastolení slobody, demokracie, ľudských práv atď., sú len propaganda a kulisy morálne oprávňujúce Západ zasahovať do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Nikto iný takéto právo nemá, a pokiaľ sa napriek tomu o to pokúsi, musí byť spravodlivo potrestaný, pretože bol porušený „medzinárodný poriadok, založený na pravidlách Západu“.

Mechanizmus organizovania Majdanu

V princípe ide o variant vzťahu feudál – poddaný, v ktorom má feudál právo zbiť poddaného, hoci aj len podľa svojho rozmaru. Pokiaľ však z rovnakého dôvodu zbije feudála poddaný, tak pácha zločin, za ktorý môže byť dokonca aj popravený.

Mechanizmus organizovania Majdanu je jednoduchý. Západ finančne aj politicky podporí opozíciu v cieľovej krajine, označí režim za diktátorský nezávisle na tom, či bola jeho vláda zvolená demokratickou cestou, alebo nie.

Opozícia potom obviní jeho predstaviteľov z korupcie a ďalších zločinov, vyvolá nepokoje, vyprovokuje „neprimerané až kruté“ zásahy polície a v prípade potreby predhodí davu sakrálnu obeť, čiže nejakého zavraždeného, či viac zavraždených.

Pokiaľ nie je režim dostatočne pevný ako v Rusku v roku 2012 pri pokuse o zvrhnutie Putinovej vlády, pristúpi na požiadavky opozície, hoci reprezentuje menšinu, ale revolučnú a značne radikálnu.

Pokiaľ sa následne vládna moc rozsype ako na Ukrajine v roku 2014, tak opozícia z pozície moci získanej štátnym prevratom na Majdane vytvorí novú, dočasnú vládu a vysporiada sa s doteraz vládnucou garnitúrou.

Uskutoční čistku, zakáže dovtedy vládnuce akože „skorumpované a zločinné strany“. Nová vládna garnitúra vyhlási predčasné voľby, ktorých sa už dovtedy vládnuca garnitúra nebude môcť zúčastniť, lebo ich strany sú zakázané, čím budú výsledky štátneho prevratu legalizované.

Posledný pokus o Majdan na postsovietskom priestranstve sa uskutočnil v Gruzínsku, hoci zatiaľ neúspešne.

Nebolo to však v priebehu volebného obdobia ako na Ukrajine, ale vo volebnom procese. Napriek mohutnej podpory opozície Západom drvivo vyhral Gruzínsky sen, dovtedy vládnuca strana, ktorá bola okamžite obvinená z manipulácie volieb a zámeru podriadiť sa vplyvu Moskvy. Následne vypukli protesty „proti výsledku volieb“!

Prvýkrát som zaregistroval tento fenomén vo Francúzsku, kde extrémna ľavica tiež protestovala proti výsledku volieb, pretože „extrémne pravicová“ strana pani LePen získala „príliš veľa hlasov“, hoci nedošlo k žiadnej manipulácii!

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nevyhrá na postsovietskom priestranstve Západom podporovaný kandidát, či politické strany, sú voľby označené za zmanipulované a nedemokratické, prípadne že ich ešte aj ovplyvňovalo Rusko.

Ideológia na veľmocenské záujmy elít EÚ

Z hľadiska reálpolitiky je však takéto správanie normálne, ide o veľmocenské záujmy. Podobné obvinenia zažil aj americký prezident Donald Trump zo strany slovenskou opozíciou milovanej Demokratickej strany.

Zrušenie výsledku prezidentských volieb v Rumunsku (pozri TU a TU), členského štátu EÚ a NATO, je však signál, že v samotnej EÚ začal proces jej majdanizácie a ukrajinizácie, ktorej sa USA zvolením Donalda Trumpa za prezidenta zatiaľ vyhli.

EÚ už prestáva byť ekonomickou organizáciou jej členských štátov, stáva sa Bruselským spolkom mocenských elít, ktoré spravujú jednotlivé štáty ako feudáli svoje léna. Rumunské voľby prezentujú, akým spôsobom progresívni liberáli bránia a upevňujú „liberálnu demokraciu“ Západu. Čo je to tá liberálna demokracia?

Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti totalitná diktatúra a tyrania menšín, ktorej ideologickým zdrojom je kultúrny marxizmus neomarxistov tzv. Frankfurtskej školy.

Nositeľom tejto ideológie bola progresívna neomarxistická ľavica, ktorej nástupcom sa v súčasnosti stali progresívni liberáli. Po rozpade ZSSR a východného bloku nadobudla znaky nielen marxizmu, ale aj nacizmu, orientálnej islamskej despocie a plutokracie finančnej oligarchie, novodobej to aristokracie.

Táto ideológia síce vychádza z neomarxistického kultúrneho komunizmu, ale tým, že menšiny zaradila do robotníckym proletariátom utláčaného Nového proletariátu, stala sa atraktívnou ideológiou aj pre finančnú oligarchiu, nakoľko bedárom utláčanou menšinou sa môže stať aj miliardár, pokiaľ je černochom, príslušníkom LGBT+ komunity, alebo ďalšej z nespočetných menšín.

Európa, reprezentovaná EÚ a Britániou, sa dostáva do fázy nezadržateľného úpadku a civilizačnej krízy, ktorá je spôsobená aplikáciou tejto zvrátenej ideológie mocenskou elitou v praxi.

Prostredníctvom tejto ideológie zamýšľajú mocenské elity vytvoriť postnacionálne štáty, potom ich tertoriálne regionalizovať, vytvoriť rasovo a kultúrne rozmanitú spoločnosť tak, aby bol znemožnený národný odpor proti nastoleniu totalitnej diktatúry oligarchických štruktúr a ich neobmedzenej politickej a ekonomickej moci nielen na úrovni jednotlivých štátov, ale aj v celej EÚ a napokon aj v globálnom meradle.

Na túto tému existuje mnoho konšpiračných teórií, ktorými je zbytočné sa zoberať. Stačí vedieť, že pokiaľ čokoľvek podporuje finančná oligarchia, tak je to výlučne v jej záujme a nie tých, ktorým to predáva.

Nemajú žiadny vzťah ku kultúre a národom

Progresívnu liberálnu elitu tvorí kozmopolitná vrstva, ktorej príslušníci nemajú žiadny vzťah ku kultúre a národom, z ktorých vzišli, ako aj jej príslušníci imigrantského pôvodu, ktorí majú ku kultúre a národom štátov, do ktorých sa prisťahovali, negatívny vzťah.

Všetky problémy EÚ nie sú potom následkom chýb politikov a ich strán, sú následkom spoločensko-ekonomického systému, fungujúceho na základe ideológie, ktorá má cieľ ako som uviedol vyššie a problémy samy o sebe sú len sprievodné, kolaterálne ťažkosti pri dosahovaní tohto cieľa. Nikto predsa nebude vážne riešiť ťažkosti, ktoré sám zámerne vyvolal aby dosiahol svoj cieľ!

Drvivú väčšinu agendy EÚ, ktorá rozvracia európsku civilizáciu kultúrne, ekonomicky aj spoločensky môžeme skoncentrovať na tri oblasti: masová imigrácia z nekompatibilných kultúr v dôsledku ideologickej politiky multikulturalizmu, LGBT+ a green deal.

Tieto tri oblasti sú prezentované ako pozitívum z hľadiska ekonomického aj ľudských práv. Reálne je to práve naopak.

Pohromy: migrácia, green deal a agenda LGBT+

Masová migrácia z kultúrne nekompatibilných krajín je z princípu extenzívna, čiže nerieši problém nedostatku pracovnej sily (najmä kvalifikovanej) v cieľovej krajine, pretože na jedného vhodného imigranta pripadá niekoľko imigrantov nevhodných, ktorí len zaťažujú sociálny systém.

Zákon o spájaní rodín škodlivosť takejto imigračnej politiky len umocňuje, nehovoriac o vážnom narušení vnútornej bezpečnosti štátu a jej občanov, nakoľko imigranti vytvárajú no-go zóny a piatu kolónu.

Pre krajiny pôvodu to síce znamená únik mozgov, ale zároveň sa zbavujú nadbytočnej populácie, zločincov a podobne. Menej vyspelým štátom bývalého východného bloku je odsávaná ich vyspelejšími partnermi v EÚ len kvalifikovaná pracovná sila, ktorej nedostatok je tam potom citeľný, Slovensko nie je výnimka.

Green deal spolu s imigráciu sú ekonomickou pohromou a agenda LGBTQ+ spolu s multikulturalizmom sú kultúrnou pohromou ohrozujúcou samotnú podstatu existencie európskeho ľudstva. Je síce krásne, humánne a ideologicky vznešené zdôvodňovať tieto agendy bojom za ľudské práva imigrantov a menšín, ale pre vlastencov sú prioritné ľudské práva pôvodných obyvateľov Európy, ich národov, väčšín aj menšín ako celku.

Progresívne manipulácie

Politická strana Progresívne Slovensko je typický predstaviteľ liberálnej demokracie, ktorému sekundujú ostatné strany opozície riadiace sa heslom: Čím horšie, tým lepšie a Nikto nevie splniť to, čo my vieme sľúbiť.

Hneď po víťazných voľbách vládnej koalície oficiálne prehlásili, že budú hádzať vláde pod nohy polená všade tam, kde sa dá. To nie je v žiadnom prípade konštruktívny postoj.

Progresívni liberáli predstavujú pre ďalšiu existenciu slovenského národa smrteľnú hrozbu.

Ich súdruhovia v Bruseli schvália a podporia všetko, čo urobia a skritizujú všetko, čo urobí súčasná vláda, prípadne navyše zadržia nejaké fondy. V ekonomickej oblasti samozrejme nemôže nikto urobiť zázraky, môžeme sa pohybovať len v mantineloch, ktoré nastavila EÚ.

Opticky to však môže vyzerať, že súčasná koalícia robí všetko zle, ekonomicky aj spôsobom presadzovania suverénnejšej zahraničnej politiky, veď Brusel ju kritizuje a nás podporuje.

Na Slovensku tak v podstate už od volieb prebieha soft verzia Majdanu a v prípade ďalších volieb, predčasných, alebo riadnych hrozí, že prebehne Majdan skutočný.

Na „vyspelom multikultúrnom liberálnom„ Západe je permanentná snaha zakázať strany tzv. extrémnej pravice ešte pred voľbami, prípadne zrušiť výsledky volieb v prípade, že by vyhrali práve tieto strany.

V Nemecku to otvorene prezentoval odstupujúci minister Heiko Maas. Potom už nebude problém definitívne upevniť „liberálnu demokraciu“ tak, že už ďalšie voľby ani nebudú, resp. budú sa voliť len strany nového, „liberálneho frontu“ na spôsob komunistického Národného frontu po Víťaznom februári roku 1948.

Situácia v celej EÚ je mimoriadne zložitá, preto je zložitá aj na Slovensku, s tým nikto nič nenarobí. Len naši občania môžu dospieť k rovnakému záveru ako voliči britskí. Strana konzervatívcov narobila v priebehu svojej dlhej vlády mnoho problémov a zďaleka nesplnila to, čo sľúbila v svojom volebnom programe.

Unavení voliči jej to zrátali a voľby drvivo vyhrala Labor party, ktorá vlastne nič nesľubovala. Už po pár mesiacoch Briti zistili, že sa dostali z dažďa pod odkvap. Po masovom vraždení Britov imigrantmi odpovedala ich vlastná vláda na ich oprávnené protesty proti imigrantskému teroru represiami a vydala drakonické zákony umožňujúce odsúdiť kritikov vlády a ich imigračnej politiky k dlhoročným trestom.

Z preplnených väzníc prepustila tisíce zločincov najmä imigrantského pôvodu aby sa uvoľnilo miesto pre „pravicových extrémistov“ z radov domorodých Britov! Popularita vlády premiéra Starmera síce klesla na minimum, ale už sa nedá nič robiť, len chodiť s krížom po funuse.

Pri budovaní rasovo a kultúrne rozmanitej spoločnosti sa pôvodné britské obyvateľstvo musí jednoducho „zomknúť“ a hrdo znášať kolaterálne straty v tomto procese až kým nevyhynie.

Kríza je síce v celej Európe, ale progresívni liberáli to prezentujú tak, akoby to bola výlučná záležitosť nekompetentnosti súčasnej slovenskej vlády. Psychologický tlak na občanov SR zo strany progresívnych liberálov je značný s evidentnou snahou vyvolávať pesimistické nálady a nedôveru k vláde, ktorá svojim nedôrazným postojom tiež neprispieva k optimizmu.

Úlohou vlasteneckých strán musí byť fundovaná, dôrazná a aj bežnému voličovi zrozumiteľná interpretácia javov a procesov, ktoré nás ohrozujú.

Musia vedieť vysvetliť, čo nás ohrozuje, kto nás ohrozuje, akým spôsobom a ako tomu zabrániť. Lepšie je učiť sa na cudzích chybách, viď Briti, ako na svojich. Môže sa stať, že mnoho voličov podľahne heslu: Dosť bolo Fica a dá svoj hlas opozícii.

Potom sa môže stať aj to, že sa zopakuje rok 1948 v modifikovanom prevedení a voliči si už v ďalších voľbách budú môcť zvoliť len tú istú progresívno-liberálnu politickú garnitúru. Dokáže to niekto voličom vysvetliť a tí to dokážu pochopiť?

Pavel Fendek

O autorovi: O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik a predseda v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.

Ilustračné foto:  generované umelou inteligenciou/Ria novosti/ skspravy.sk /