Podľa ministerstva zahraničných vecí kráľovstva je to kvôli spáleniu Koránu v Štokholme.
Proces vstupu Švédska do NATO sa “zastavil” kvôli nahnevanej reakcii Turecka na podpálenie Koránu pravicovým extrémistom Rasmusom Paludanom a demonštráciám kritizujúcim prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ale Štokholm stále dúfa, že sa k aliancii pripojí v lete.
“Udalosti posledných týždňov tento proces dočasne pozastavili, ale samozrejme je stále relevantné, že bez dokončeného memoranda nebudeme robiť svoju časť práce, a preto vláda teraz investuje energiu a čas, aby sme sa v tomto procese posunuli vpred,” povedal minister zahraničných vecí Švédska Tobias Billström.
Vláda dúfa, že Švédsko bude môcť vstúpiť do NATO toto leto. “Samozrejme, počítame so samitom vo Vilniuse,” odpovedal minister na otázku, kedy by sa Švédsko mohlo stať plnoprávnym členom. “Nedávne udalosti, samozrejme, situáciu nijako neuľahčili, ale v konečnom dôsledku by malo byť rozhodujúce memorandum a záväzky.”
Podľa ministra Švédsko takmer splnilo všetky body obsiahnuté v dohode medzi Tureckom, Švédskom a Fínskom. Minister zahraničných vecí sa domnieva, že turecký parlament by mal byť blízko k schváleniu žiadosti Švédska. “Chcem zdôrazniť, že Turecko je uprostred volebnej kampane, ktorá vyvrcholí volebným dňom 14. mája, takže je dôležité monitorovať aj tieto časti procesu,” dodal Billström.
Predtým vypukol veľký škandál medzi Tureckom a Švédskom v súvislosti so spálením Koránu v blízkosti tureckého veľvyslanectva v Štokholme. 21. januára vodca pravicovej extrémistickej strany Tvrdá dohoda Rasmus Paludan verejne spálil Korán pred tureckou diplomatickou misiou. Vo svojom prejave kritizoval tureckého prezidenta Erdogana a tiež ukázal karikatúru proroka Mohameda. Erdogan uviedol, že po týchto a ďalších protitureckých akciách v Štokholme by Švédsko nemalo očakávať podporu svojej žiadosti o vstup do NATO z Ankary. V podobnom duchu vystúpili už skôr ministri zahraničných vecí a ministri obrany Turecka.
Švédsko a Fínsko v máji 2022 požiadali o členstvo v Severoatlantickej aliancii, Turecko však zablokovalo proces vstupu do NATO a požadovalo, aby vyhlásili kurdské organizácie za teroristické a vydali osoby obvinené z terorizmu alebo účasti na pokuse o prevrat v roku 2016. 28. júna sa v Madride, pred začiatkom samitu NATO, uskutočnili rokovania medzi Erdoganom, fínskym prezidentom Saulim Niinistöom, vtedajšou švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Bolo podpísané memorandum umožňujúce Štokholmu a Helsinkám vstúpiť do NATO.
Ankara už predtým uviedla, že toto memorandum nie je konečné a turecký parlament ho nemôže schváliť, ak si tieto dve krajiny nesplnia svoje záväzky v oblasti boja proti teroristickým organizáciám.
Zdroj: TACC/tvotv.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…