Proces rozdelenia a rozpadu Ukrajiny oficiálne odštartoval. V okupovaných regiónoch sa začali referendá o pripojení k Rusku

Hlasovanie o pričlenení k Ruskej federácii, ktoré bude prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra, sa koná v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. 

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa v piatok o 7.00 h SELČ začali referendá o ich pripojení k Rusku, informuje agentúra AFP. Prebiehať budú päť dní až do utorka 27. septembra. Konajú sa v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. TASR informuje podľa správy televízie CNN.

Podľa pozorovateľov je nepravdepodobné, že uponáhľané hlasovanie v oblastiach bojových operácií by mohlo byť úspešné a spravodlivé. Navyše kvôli rozsiahlemu vnútornému presídleniu od začiatku vojny sú databázy voličov neaktuálne. Napríklad z Chersonskej oblasti odišla od začiatku ruskej invázie zhruba polovica obyvateľov, tvrdia ukrajinské úrady.

Referendá odsúdila Ukrajina aj jej západní spojenci a označili ich za „nelegitímne“ a „podvodné“. Európska únia ich výsledky neuzná a zároveň naznačila, že voči Rusku pripravuje nový balík sankcií.

V Doneckej oblasti je referendová otázka kladená výlučne v ruštine, približuje CNN, pretože tamojší proruskí predstavitelia ju nazývajú „štátnym jazykom“. Otázka sa tiež líši podľa konkrétnej oblasti. Napríklad v Doneckej oblasti znie : „Ste za pripojenie DĽR (Doneckej ľudovej republiky) k Ruskej federácii na základe práv subjektu Ruskej federácie?“ Rovnaké to bude aj v samozvanej Luhanskej ľudovej republike.

V okupovaných častiach Chersonskej oblasti otázka znie: „Ste za odtrhnutie Chersonskej oblasti od štátu Ukrajina, vytvorenie samostatného štátu z Chersonskej oblasti a jeho pripojenie k Ruskej federácii, ako subjektu Ruskej federácie?“ Marina Zacharovová, členka tamojšej volebnej komisie, odhaduje účasť na 750.000 voličov.

V okupovaných častiach Záporožskej oblasti je podobná otázka v ruštine aj ukrajinčine.

Ústredná volebná komisia v Rusku uviedla, že sa bude podieľať na monitorovaní referend vo všetkých štyroch oblastiach. Ruské médiá informujú, že hlasovať vo volebných miestnostiach sa bude len 27. septembra. Dovtedy sa má z bezpečnostných dôvodov hlasovať na úrovni menších spoločenstiev, ako aj priamo v príbytkoch, kam budú chodiť zriadenci s volebnými urnami. Luhanská volebná komisia napríklad v jednom propagačnom videu uvádza: „Môžete hlasovať priamo z domu! Od 23. do 27. septembra môžete hlasovať doma.“

Prilákať ľudí k hlasovaniu sa snažia aj ruské úrady. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti napríklad zverejnila plagát, ktorý voličom v Luhansku oznamuje, že „Rusko je budúcnosť“.

Reportáž TV Markíza: https://media.cms.markiza.sk/embed/7xvxmuQ6PMj

Medvedev koncom júla predstavil budúcu mapu Ukrajiny

Bývalý prezident Ruskej federácie a dlhoročný premiér Dmitrij Medvedev zverejnil koncom júla dve mapy, na ktorých je zobrazená budúca podoba Ukrajiny.

Prvá mapa zobrazovala Ukrajinu v hraniciach pred prevratom podporovaným Spojenými štátmi v roku 2014 vrátane Krymu a dvoch východných regiónov Doneck a Luhansk. Mesiac po tom, ako sa militanti podporovaní Washingtonom chopili moci v Kyjeve, Krym odhlasoval opätovné pripojenie k Rusku, zatiaľ čo dva regióny Donbasu vyhlásili nezávislosť.

„V mysli prezidenta Ukrajiny, poškodenej psychotropnými látkami, takto bude vyzerať mapa svetlej budúcnosti jeho krajiny,“ napísal Medvedev na Telegrame.

„Západní analytici sa domnievajú, že v skutočnosti to bude vyzerať takto,“ dodal a zverejnil aj druhú mapu. Na nej je „Ukrajina“ zredukovaná na Kyjev a jeho okolie. Sedem regiónov na západe anektovalo Poľsko a tri na juhozápade Maďarsko, respektíve Rumunsko. Všetko ostatné je označené ako „Rusko“.

Rumunský exminister zahraničia spochybnil územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá má podľa neho neprirodzené hranice: „Zakarpatsko, Halič, Bukovina, Donbas a Krym sú územia iných krajín. Ukrajina ich musí odstúpiť Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Rusku“

Bývaý rumunský minister zahraničných vecí Andrej Marga sa najnovšie vyjadril, že Ukrajina by mala odstúpiť určité územia okrem iného aj Maďarsku a Rumunsku, lebo jej hranice sú „neprirodzené“.

„Nachádzame sa v absolútne výnimočnej situácii a so všetkou zodpovednosťou hovorím, že Ukrajina má neprirodzené hranice. Musí odstúpiť územia Maďarsku (Zakarpatsko), Poľsku (Halič), Rumunsku (Bukovina) a Rusku (Donbas a Krym). Sú to územia iných krajín,“ povedal.

Marga dodal, že v súčasnosti sa konflikt môže vyriešiť len prostredníctvom rokovaní s Ruskom, ktoré sprostredkujú Amerika, Nemecko a Čína.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: tvnoviny.sk / InfoVojna