Správa o civilnej a vojenskej pripravenosti Európy. Ľudia žijúci v Európskej únii by si mali urobiť zásoby núdzových zásob pre prípad vypuknutia vojny alebo inej mimoriadnej udalosti, odporúča nová správa, informuje Newsweek
Správu o civilnej a vojenskej pripravenosti Európy zverejnenú v stredu napísal bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vo funkcii osobitného poradcu predsedu Európskej komisie.
V správe sa uvádza, že EÚ nebola pripravená ani na pandémiu COVID-19, ani na agresiu Ruska proti Ukrajine a že musí prejsť „od reakcie k proaktívnej pripravenosti“.
V rámci tejto stratégie by EÚ mala domácnostiam odporučiť, aby boli pripravené byť v prípade núdze sebestačné minimálne 72 hodín, uvádza sa v správe.
Odporúča členským štátom, aby okrem iného poskytli svojim občanom usmernenia týkajúce sa skladovania, evakuácie a prístupu k pohotovostným službám.
Prieskum citovaný v správe načrtáva rôzne nevyhnutné zásoby pre domácnosti v prípade núdze, vrátane zásob potravín, nápojov a liekov, baterky a rádia na batérie.
Cieľom poradenstva je pripraviť občanov EÚ na núdzové situácie od inej pandémie po extrémne počasie alebo ozbrojenú agresiu.
Pandémia COVID-19 podnietila ľudí na celom svete, aby náhle začali nakupovať tovar do zásob, čo viedlo k nedostatku určitých položiek.
Hoci správa neuvádza ruskú agresiu ako jedinú možnú hrozbu, uvádza ju ako hlavnú.
Nemáme jasný plán, čo EÚ urobí v prípade ozbrojenej agresie proti členskému štátu. Hrozba vojny, ktorú Rusko predstavuje pre európsku bezpečnosť, nás núti riešiť túto otázku ako ústredný bod našej pripravenosti bez toho, aby sme podkopali pracovať na príprave na ďalšie veľké hrozby
uvádza sa v správe.
Správa uvádza, že zatiaľ čo hrozbu ruskej agresie najviac pociťujú jeho bezprostrední susedia, akýkoľvek zásah Ruska proti členskému štátu EÚ by ovplyvnil všetkých 27 krajín bloku.
„Územná celistvosť a politická nezávislosť každého členského štátu je neoddeliteľne spojená s integritou a politickou nezávislosťou ostatných členských štátov a EÚ ako celku,“ uvádza sa v správe.
V správe sa uvádza, že posilnenie postavenia občanov by malo byť „jadrom“ komplexnej stratégie pripravenosti a že blok by mal zvyšovať povedomie a podporovať sebadôveru medzi obyvateľstvom.
Navrhuje aj ďalšie celoeurópske opatrenia, pričom najmenej 20 percent z celkového rozpočtu bloku je vyčlenených na zvýšenie bezpečnosti a pripravenosti na krízy. Navrhuje tiež plán väčšej výmeny spravodajských informácií medzi krajinami EÚ.
Správa načrtáva množstvo potenciálnych hrozieb pre Európsku úniu. Hlavné výzvy sú:
Osobitnú pozornosť autori správy venujú potrebe vypracovať „informačnú kampaň“ a návodom pre obyvateľov, ako si zabezpečiť základné životné potreby. Správa tiež radí občanom, ako postupovať v prípade chemických, biologických alebo jadrových „incidentov“.
Podľa odporúčaní by si každá domácnosť mala zabezpečiť:
Všetky tieto zásoby by mali vydržať minimálne 72 hodín
Na zlepšenie pripravenosti EÚ na možné krízy sa navrhuje:
Odborníci zdôrazňujú potrebu:
Autori správy dospeli k záveru, že EÚ nie je dostatočne pripravená na hybridné útoky zo strany Ruska a možnú destabilizáciu situácie v Európskej únii, čo podnietilo rozvoj komplexného prístupu k zaisteniu bezpečnosti občanov.
165-stranovú správu v stredu predstavili predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. V angličtine si ju môžete prečítať TU
newsweek/ skspravy.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…