Prípravy EÚ na vojnu s Ruskom? Komisia odporúča Európanom urobiť si núdzové zásoby

Správa o civilnej a vojenskej pripravenosti Európy. Ľudia žijúci v Európskej únii by si mali urobiť zásoby núdzových zásob pre prípad vypuknutia vojny alebo inej mimoriadnej udalosti, odporúča nová správa, informuje Newsweek

Správu o civilnej a vojenskej pripravenosti Európy zverejnenú v stredu napísal bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vo funkcii osobitného poradcu predsedu Európskej komisie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V správe sa uvádza, že EÚ nebola pripravená ani na pandémiu COVID-19, ani na agresiu Ruska proti Ukrajine a že musí prejsť „od reakcie k proaktívnej pripravenosti“.

V rámci tejto stratégie by EÚ mala domácnostiam odporučiť, aby boli pripravené byť v prípade núdze sebestačné minimálne 72 hodín, uvádza sa v správe.

Odporúča členským štátom, aby okrem iného poskytli svojim občanom usmernenia týkajúce sa skladovania, evakuácie a prístupu k pohotovostným službám.

Prieskum citovaný v správe načrtáva rôzne nevyhnutné zásoby pre domácnosti v prípade núdze, vrátane zásob potravín, nápojov a liekov, baterky a rádia na batérie.

Cieľom poradenstva je pripraviť občanov EÚ na núdzové situácie od inej pandémie po extrémne počasie alebo ozbrojenú agresiu.

Pandémia COVID-19 podnietila ľudí na celom svete, aby náhle začali nakupovať tovar do zásob, čo viedlo k nedostatku určitých položiek.

Hoci správa neuvádza ruskú agresiu ako jedinú možnú hrozbu, uvádza ju ako hlavnú.

Nemáme jasný plán, čo EÚ urobí v prípade ozbrojenej agresie proti členskému štátu. Hrozba vojny, ktorú Rusko predstavuje pre európsku bezpečnosť, nás núti riešiť túto otázku ako ústredný bod našej pripravenosti bez toho, aby sme podkopali pracovať na príprave na ďalšie veľké hrozby

uvádza sa v správe.

Správa uvádza, že zatiaľ čo hrozbu ruskej agresie najviac pociťujú jeho bezprostrední susedia, akýkoľvek zásah Ruska proti členskému štátu EÚ by ovplyvnil všetkých 27 krajín bloku.

„Územná celistvosť a politická nezávislosť každého členského štátu je neoddeliteľne spojená s integritou a politickou nezávislosťou ostatných členských štátov a EÚ ako celku,“ uvádza sa v správe.

V správe sa uvádza, že posilnenie postavenia občanov by malo byť „jadrom“ komplexnej stratégie pripravenosti a že blok by mal zvyšovať povedomie a podporovať sebadôveru medzi obyvateľstvom.

Navrhuje aj ďalšie celoeurópske opatrenia, pričom najmenej 20 percent z celkového rozpočtu bloku je vyčlenených na zvýšenie bezpečnosti a pripravenosti na krízy. Navrhuje tiež plán väčšej výmeny spravodajských informácií medzi krajinami EÚ.

Aké hrozby podnietili tieto odporúčania?

Správa načrtáva množstvo potenciálnych hrozieb pre Európsku úniu. Hlavné výzvy sú:

• Možné kybernetické útoky a sabotáže zo strany Ruska, Číny a „iných útočníkov“
• Potenciálny vojenský útok na členský štát EÚ
• Možné narušenia globálnej ekonomiky
• Dôsledky klimatickej krízy
• Riziko novej pandémie

Čo presne sa odporúča pripraviť?

Osobitnú pozornosť autori správy venujú potrebe vypracovať „informačnú kampaň“ a návodom pre obyvateľov, ako si zabezpečiť základné životné potreby. Správa tiež radí občanom, ako postupovať v prípade chemických, biologických alebo jadrových „incidentov“.

Podľa odporúčaní by si každá domácnosť mala zabezpečiť:

• Jedlo
• Lieky
• Hygienické výrobky

Všetky tieto zásoby by mali vydržať minimálne 72 hodín

Aké dodatočné opatrenia navrhuje Európska komisia?

Na zlepšenie pripravenosti EÚ na možné krízy sa navrhuje:

• Zaviesť celoeurópsky deň pripravenosti na krízu
• Vytvoriť špeciálnu sieť proti sabotáži
• Zaviesť efektívnejšiu spoluprácu medzi národnými spravodajskými službami a spravodajským centrom EÚ
• Investovať do vzdelávacích programov o kybernetickej bezpečnosti, rizikách katastrof a boji proti dezinformáciám.

Aké systémové zmeny sa plánujú?

Odborníci zdôrazňujú potrebu:

• Vypracovať právne mechanizmy na prístup k zašifrovaným údajom na boj proti terorizmu a špionáži
• Vytvoriť jednotný európsky trh pre obranné výrobky
• Odstrániť prekážky nákupu zbraní a vojenského materiálu

Autori správy dospeli k záveru, že EÚ nie je dostatočne pripravená na hybridné útoky zo strany Ruska a možnú destabilizáciu situácie v Európskej únii, čo podnietilo rozvoj komplexného prístupu k zaisteniu bezpečnosti občanov.

165-stranovú správu v stredu predstavili predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. V angličtine si ju môžete prečítať TU

newsweek/ skspravy.sk /