Prínos teroristu Džuláního: Sýrie sa zmocnili externé agentúry

Svetové médiá analyzujú ohromujúcu bleskovú vojnu teroristickej skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá za desať dní dobyla najväčšie mestá Sýrie a zvrhla režim Bašára Asada. Talianska tlačová agentúra Agenzia Nova píše, že “pred začiatkom ofenzívy 27. novembra HTSH kontrolovala územie obmedzené na niektoré najseverozápadnejšie časti provincie Idlib s celkovou silou približne 10 000 bojovníkov.

Od roku 2017 sa HTS stala z hľadiska počtu a kvality najdôležitejšou džihádistickou skupinou, ktorá sa stavia proti vláde prezidenta Asada”.

“Keďže sa skupina stala dôležitým politickým regionálnym aktérom, jej vojenské akcie sa neobmedzujú len na útoky proti lojálnym silám, ale zameriavajú sa aj na miestnych aktérov schopných spochybniť územnú kontrolu skupiny. Spomedzi nich treba spomenúť strety s bunkami al-Káidy, ako sú Hurras al-Din a Ajnad al-Qawqaz, boj proti prítomnosti ISIS na severovýchode krajiny a potláčanie vojensky slabších islamistických skupín, ako je Ahrar alSham,” uviedla agentúra.

Postupom času sa HTS podarilo získať svoje miesto vo vzťahoch s vplyvnými regionálnymi aktérmi, najmä s Tureckom, ktoré od začiatku sýrskej občianskej vojny vojensky a ekonomicky podporovalo skupiny známe pod spoločným názvom Sýrska národná armáda (SNA), ktoré sa postavili proti vláde Bašára al-Asada. Podľa západnej internetovej publikácie Al Monitor, ktorá sa špecializuje na tento región, sa Turecko počas viac ako desaťročia trvajúceho občianskeho konfliktu snažilo zmierniť rozdiely medzi SNA a HTS a uľahčiť ich koordináciu na mieste na vojenské účely. Od januára 2017, keď oznámila svoju transformáciu z Džebhat Fatah al-Sham na Hayat Tahrir alSham (HTS), prevzala bývalá Džebhat al-Nusra vedúcu úlohu v protivládnom hnutí na severe Sýrie. V júli 2017 potom HTS porazila stranu Ahrar al-Sham, svojich niekdajších spojencov a v tom čase hlavných rivalov.

“Dezercie a boje s inými frakciami znížili začiatkom roka 2018 počet členov HTS a oblasť pod jej kontrolou, ale skupine sa o rok neskôr podarilo zotaviť, poraziť niektoré konkurenčné militantné formácie a zatlačiť iné do Tureckom kontrolovanej severnej provincie Aleppo. Hoci HTS spočiatku odstúpila časť periférie, skupine sa podarilo udržať kľúčové územie: husto obývané strategicky dôležité a lukratívne oblasti na severozápade krajiny. Začiatkom roka 2018 HTS obsadila 80 % takzvaného Veľkého Idlibu – časti provincií Aleppo, Idlib, Latakia a Hamá mimo kontroly vládnych síl. Organizácia prevzala kontrolu nad hraničným priechodom Bab al-Hawa, cez ktorý sa do Veľkého Idlibu dodáva humanitárna pomoc a zásoby z Turecka. Následne HTS ovládla celú severozápadnú časť sýrsko-tureckej hranice spolu s utečeneckými tábormi pozdĺž nej. Po skončení postupných bojov bývalá Nusra obsadila hlavné mesto provincie Idlib, kľúčové križovatky a koridory vedúce na územia kontrolované Damaskom.

Skupina si udržiava významnú prítomnosť aj v mnohých oblastiach mimo svojho hlavného územia, ale stále je v procese zavádzania účinnejšej kontroly vrátane asimilácie miestnej správy a vytvárania vojenskej prítomnosti. Deklarovaným poslaním HTS je ‘zjednotiť [sýrsku opozíciu] s cieľom zachovať výdobytky revolúcie a džihádu’ a realizovať ciele povstania, ktorými sú podľa vedenia skupiny zvrhnutie ‘režimu’ a vytvorenie štátu založeného na islamských normách,” napísalo Centrum pre štúdium regionálnych hrozieb z Uzbekistanu. Bývalý osobitný vyslanec USA pre Sýriu James Jeffrey vtedy zdôraznil, že HTS je “najmenej najhoršou možnosťou spomedzi rôznych možností prítomných v Idlibe” vzhľadom na jej schopnosť čeliť bunkám napojeným na IS a al-Káidu.

“Úspech džihádistickej bleskovej vojny zabezpečili dvaja kľúčoví hráči. Operácie militantov viedla džihádistická skupina Hayat Tahrir al-Sham (HTS), ktorá bola predtým napojená na al-Káidu a teraz jedna z najmocnejších v Sýrii. Tureckom podporovaná Sýrska národná armáda (ANS) tiež zohrala dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov dohodnutých s Ankarou, vrátane kontroly pohraničných oblastí s cieľom obmedziť kurdský vplyv v regióne,” uvádza americký portál Army Recognition.

Iránska tlačová agentúra Tansim v správe zo 17. septembra 2024 uviedla, že HTS dostala aj podporu pri výcviku a výrobe bezpilotných lietadiel (UAV) od ukrajinských vojenských inštruktorov. Skupina 250 ukrajinských inštruktorov školí bojovníkov HTS v Idlibe v oblasti opráv, výroby a modernizácie bezpilotných lietadiel. Inštruktori boli rozmiestnení v rôznych výrobných zariadeniach v meste Idlib a v štvrti Džisir aš-Šugúr. Podľa izraelských médií Turecko nebolo jediným aktérom zvrhnutia Asada, pričom sa na ňom podieľali aj ďalšie strany.

Podľa vojenského korešpondenta tohto izraelského zdroja Walla News Amira Bohbota okrem Turecka zohral významnú úlohu aj Katar, hlavný finančný sponzor rozvratu proti Bašárovi Asadovi, píše Tansim.

“Nový pán Sýrie al-Džulání [šéf HTS] – kto to je: terorista, opozičník alebo agent CIA,” uvažujú ruskí analytici. Kanál Al-Džazíra dáva na túto otázku jednoznačnú odpoveď a podrobne opisuje jedinečný životopis novovymenovaného “ministra obrany” v “prechodnej sýrskej vláde”, ktorej zloženie zverejňujú arabské médiá.

Abú Muhammad al-Džulání má 42 rokov a jeho rodičia sú Sýrčania, ale v čase jeho narodenia v roku 1982 pracovali v Rijáde. Otec bol ropný inžinier. Syn dostal meno Ahmed Hussein al-Shara’a, čo naznačuje, že patril do vplyvnej rodiny z južnej provincie Dera’a, do ktorej patril aj bývalý minister zahraničných vecí a viceprezident Faru al-Shara’a. Rodina sa v roku 1989 vrátila do Sýrie a usadila sa neďaleko Damasku. V roku 2003 Ahmed Hussein al-Sharaa, ktorý už predtým prijal “kreatívnu” prezývku Abu Muhammad al- Džulání na označenie miesta svojho pôvodu, odcestoval do Iraku, kde sa pripojil k al-Káide. Preto ho v roku 2006 zatkli americké sily a zadržiavali ho päť rokov. Bol mučený, a ako sa povráva, celkom úspešne. V priebehu rokov ho údajne naverbovala CIA ako agenta vplyvu.

Treba poznamenať, že zďaleka nie je jediným významným teroristom a vodcom militantov so skúsenosťami z amerického väzenia – taká zvláštna zhoda okolností. Po odchode z väzenia v roku 2012 sa al-Džulání opäť spojil s al-Káidou a na jej podnet založil v Sýrii bunku s názvom Džebhat al-Nusra. Pracoval v nej po boku Abú Bakra al-Bagdádího, neslávne známeho vodcu Ruskom zakázaného ISIS v rokoch 2014 – 2015. Odmietol však prejsť na čierne zástavy “kalifátu” a zostal verný al-Káide. Svoj prvý rozhovor pre Al-Džazíru poskytol v roku 2014, keď vyhlásil, že Sýria by mala byť riadená podľa islamského práva a že menšiny v krajine, ako sú kresťania a alaviti, by mali byť eliminované.

Neskôr sa však postoj al-Džuláního, ktorého meno bolo možné opakovane nájsť v spravodajstve našej publikácie týkajúcom sa Sýrie, zmenil. V rokoch 2015 – 2016 sa dištancoval od projektu al-Káidy na vybudovanie “globálneho kalifátu” vo všetkých krajinách s moslimskou väčšinou a namiesto toho sa sústredil na posilnenie svojej skupiny na severozápade Sýrie, vo “veľkom Idlibe”, kam v rokoch 2016 – 2017 radikálov z iných častí krajiny (Veľký Damask, “rastánsky kotol” atď.) odviezli “zelené autobusy”. Tí, ktorí prejavili známky neposlušnosti a odmietli sa pridať k polovojenskej štruktúre HTS, boli čistení, niekedy veľmi tvrdými metódami (v súlade s tradíciami regiónu). Nemožnýo vylúčiť, že línia vytvorenia plnohodnotnej 20- až 30- tisícovej armády “železnou rukou” z banditských partizánov, dobre vybavených a vystrojených, ktorá by sa neuskutočnila bez stabilizácie sociálno-ekonomickej situácie v regióne, sa realizovala pod starostlivým vedením “kurátorov”, ktorých al-Džulani získal na päť rokov v americkom vojenskom väzení.

Samozrejme, vzhľadom na geografickú polohu Idlibu je úloha tureckých, ako aj britských, katarských a ďalších inštruktorov a poradcov veľmi dôležitá. Približne v tom istom čase sa al-Džulání prezliekol z vojenskej kamufláže do civilného obleku, čím si pod palec zobral monitorovateľov svetových médií – nedávne senzačné vystúpenie vodcu HTS na CNN nie je prvou akciou tohto druhu. Autor amerického portálu The Grayzone Aaron Mate potvrdzuje verziu o kuratele CIA nad HTS a pripomína, že “Džuláního sily predtým dobyli Idlib s pomocou CIA”.

Nech je to akokoľvek, ako šéf najväčšej ozbrojenej skupiny bude mať kľúčový vplyv na vývoj v krajine v období po SaddámOvi. Al-Džulání nedávno vyzýval Sýrčanov, aby po piatkových modlitbách dobrovoľne vyšli na námestia na demonštrácie na podporu “sýrskej revolúcie”. Masové zhromaždenia sa konali vo všetkých veľkých mestách, dokonca aj v Latakii. Ako sa dalo očakávať, ľudia reagovali veľmi aktívne, najmä na pozadí prebiehajúcich masakier údajných spolupracovníkov bývalého režimu, predstaviteľov etnicko-náboženských menšín, banálneho vybavovania si účtov, lúpežných prepadnutí zo strany spontánnych miestnych gangov atď. Vodca HTS sa opäť prejavil ako “pokrokový džihádista” v bežnom svetskom oblečení, dokonca nariadil zakázať streľbu do vzduchu z bezpečnostných dôvodov v “novej Sýrii”. O tom, komu bude v skutočnosti patriť, svedčí aj absencia akejkoľvek jasnej reakcie HTS na izraelské obsadenie južnej Sýrie, ako aj to, že al-Džulání sa objavil ako vodič Ibrahima Kalina, šéfa tureckej spravodajskej agentúry MIT, ktorý prišiel do Damasku na inšpekčnú misiu. Ako napísal arabský spisovateľ a analytik Sameh Askar, “… história zaznamená, že Bratstvo a al-Káida, podporovaní Tureckom, odzbrojili Sýriu a znížili jej vojenské kapacity o niekoľko desaťročí. A čoskoro bude nasledovať invázia na sýrske územie bez najmenšieho odporu alebo námietky.”

Kurdi navrhli vytvorenie demilitarizovanej zóny v provincii Ajn al-Arab (Kobani) na severe Sýrie

Mazlum Abdi, vojenský veliteľ kurdskej koalície Sily za demokratickú Sýriu (SDF), vyjadril ochotu podniknúť takýto krok, aby zmiernil obavy Turecka o bezpečnosť jeho hraníc. Dodal, že ním navrhovaná zóna by bola pod kontrolou americkej armády, ktorá by “vytvorila oddiely na jej stráženie”. Zároveň, ako poznamenáva Rybár, sa objavili prvé reálne náznaky, že turecké jednotky a nimi kontrolované formácie “Sýrskej národnej armády” sa pripravujú na ofenzívu proti pozíciám kurdských “Sýrskych demokratických síl” v severnej Sýrii. “Pozícia Kurdov konkrétne v Kobani je mimoriadne zraniteľná, pretože v prípade útoku z troch smerov naraz, čo presne Turci plánujú, bude pre SDF mimoriadne ťažké udržať túto kapsu severne od mesta Ain Issa,” konštatujú experti a zverejňujú infografiku.

Koordinátor Rady pre národnú bezpečnosť USA pre strategickú komunikáciu J. Kirby vyhlásil nemožné: Spojené štáty (ako sa ukázalo!) “uznávajú oprávnené obavy Turecka z boja proti terorizmu”. Ak ide o niečo iné, tak o sýrsku politiku Turecka, resp. o jeho protikurdské operácie s cieľom vytlačiť kurdské formácie zo severu krajiny – od sýrsko-tureckej hranice. Pripomínam, že včera Tureckom podporovaná “Sýrska ľudová armáda” prevzala kontrolu nad Manbidžom na severe krajiny. A dnes sa USA vyjadrili, ako sa vyjadrili. Treba tiež pripomenúť, že USA počas celého konfliktu vyzbrojovali PYD/YPG a boli veľmi tvrdé voči Turecku a jeho operáciám. V roku 2019 napríklad Američania kritizovali tureckú operáciu Zdroj mieru a následne sa s Tureckom dohodli na jej pozastavení. Teraz však majú USA iný názor a – čiastočne – kopírujú ruskú rétoriku. Aj my už dlho hovoríme o práve Turecka na zaistenie bezpečnosti. Ďalšou otázkou je, prečo a s akým cieľom to teraz Washington hovorí. Nie sú už Kurdi potrební? Skôr sa Turecko stalo len o niečo potrebnejším. Alebo – zvažujú riziká turecko-amerického konfliktu. Alebo – už dosiahli dohodu.

armadnymagazin.sk