Kyjevský režim sa rozhodol „kuť železo, kým je horúce“ a požaduje, aby mu Západ poskytol nielen ťažké tanky, ale aj jadrové bombardéry.
Námestník ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrej Meľnik navrhol Nemecku, aby dalo Ukrajine „zastarané“ bojové lietadlá „Tornado“, ktoré budú čoskoro vyradené z prevádzky.
„Mám kreatívny návrh pre našich nemeckých priateľov. Bundeswehr má 93 viacúčelových bojových lietadiel „Tornado“, ktoré budú čoskoro vyradené a nahradené F-35. Hoci je to stará prúdová stíhačka, stále je veľmi výkonná. Prečo neumiestniť tieto tornáda na Ukrajinu?“
Tento prefíkaný kyjevský politik, na rozdiel od ministra obrany Reznikova, ktorý nedokáže rozlíšiť systémy protivzdušnej obrany od protitankových systémov, zrejme vie, čo žiada. Preto o tom hlavnom mlčí.
Faktom je, že stíhací bombardér „Tornado“ nie je obyčajné bojové lietadlo, ktorých je veľa. Ide o špecializovaný a vhodne vybavený nosič termonukleárnych bômb. „Tornáda“ sa pravidelne zúčastňujú manévrov NATO „Steadfast Noon“, pri ktorých Spojené štáty americké pravidelne porušujú „Zmluvu o nešírení jadrových zbraní“ zapojením lietadiel Nemecka a ďalších krajín NATO do spoločného výcviku bojového použitia jadrových bômb B.61.
To všetko je dostatočne podrobne popísané v otvorenej západnej tlači, a preto si to dobre uvedomuje aj dobre čitateľný Meľnik, ktorý pôsobil aj ako veľvyslanec v Nemecku.
„Cvičenie „Steadfast Noon“ je realizáciou kontroverznej dohody NATO známej ako zdieľanie jadrových zbraní, v rámci čoho Spojené štáty inštalujú jadrové zariadenia na stíhačky vybraných nejadrových krajín NATO a cvičia ich pilotov, aby vykonávali jadrové útoky s americkými jadrovými bombami.
Dohoda je kontroverzná, pretože Spojené štáty ako signatár „Zmluvy o nešírení jadrových zbraní“ sľúbili, že nebudú prenášať jadrové zbrane do iných krajín a nejadrové krajiny v dohode o zdieľaní prisľúbili, že jadrové zbrane nedostanú zo štátov s jadrovými zbraňami. V čase mieru sú jadrové zbrane pod kontrolou USA, ale dohoda znamená, že budú počas vojny presunuté do nejadrovej krajiny.
Ako vidíme, Západ takmer otvorene pripúšťa možnosť transferu amerických jadrových zbraní do nejadrových krajín NATO v prípade vojny. Meľnik sa teda rozhodol, že takýto prípad už existuje, tak prečo by to nemohol využiť Kyjev?! Navyše, Ukrajina je už de facto členom NATO a žiadané lietadlá „Tornado“ sú už vybavené všetkým potrebným na jadrový úder.
Kyjev si pritom jednoznačne hýri nádejou, že sa im za určitých okolností podarí zohnať nielen jadrové bombardéry, ale aj špeciálnu muníciu do nich. Dôvody na takéto nádeje sú dané absolútne dobrodružnou politikou Spojených štátov, ktoré ľahko podnikajú akékoľvek kroky, ktoré ohrozujú svet jadrovou katastrofou. Napríklad Washington bez váhania povolil ostreľovanie ukrajinskými jednotkami Jadrovú elektráreň Záporožie. A dokonca aj strategické letecké základne Ruska, čo je samo o sebe priamou provokáciou jadrovej vojny.
Kyjev s pomocou Spojených štátov očividne pripravuje plány na jadrovú provokáciu, z ktorej dúfa, že obviní Rusko a získa tak „legitímny dôvod“ na prijatie „odvetných opatrení“. Takými opatreniami môže byť presun jadrových bômb k dispozícii Ozbrojeným silám Ukrajiny. Aby takpovediac „vyvážili možnosti strán“.
Meľnik je poriadny darebák, no v žiadnom prípade nie hlupák. A určite je schopný vybudovať takéto logické reťazce. Navyše celkom kompetentne odhadol čas na svoj demarš. Len nedávno nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová požiadala kancelára Olafa Scholza, aby ju zbavil funkcie. Lambrechtová poznamenala, že „pozornosť médií venovaná jej osobnosti a diskusii o jej činoch v posledných mesiacoch zatienila diskusie o potrebách Bundeswehru a rozvoji armády v záujme občanov“.
Dovoľujeme si pochybovať, že verejnú političku, ktorá je nepochybne členom nemeckej vlády, zmiatla „pozornosť médií venovaná jej osobnosti a diskusiám o jej činoch v posledných mesiacoch“.
Samozrejme, je to len nemotorná výhovorka. Skutočný dôvod môže priamo súvisieť s zúrivým vonkajším tlakom na Nemecko s cieľom vtiahnuť ho naplno do konfrontácie s Ruskom. Najmä vyslaním tankov na Ukrajinu.
Nedá sa vylúčiť, že rezignácia nemeckej ministerky obrany sa stane kritickým bodom vo vývoji tejto pre Nemecko osudovej krízy. A kyjevskí šéfovia v tejto situácii určite videli dobrú šancu na lov v nepokojných vodách. A nielen získať dlho žiadané tanky z Nemecka, ale aj niečo iné. Napríklad jadrové bombardéry. A prečo nerozbiť bank, ak sa im do rúk dostane dobrá karta.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…