Pri Covide sme išli od „chrípočkového“ prístupu až k šokovej terapii. No všetko mohlo byť inak

Mnohé počas roku pandémie mohlo byť inak. Nemuselo byť toľko obetí, hospitalizovaných a nakazených, nebyť populizmu značnej časti najväčších médií a úzkej skupiny expertov a nebyť ich šokovej terapie, vyjadril sa pre portál echo24.cz rektor Metropolitnej univerzity Praha Michal Klíma. A hoci sa zamýšľa nad situáciou v Čechách, v mnohom môžeme vidieť paralelu so Slovenskom.

Populizmus už nie je výsadou politikov ale v covidovom čase zasiahol aj väčšinové médiá a nimi vyvolených odborníkov. Vo verejnom priestore sa tak uhniezdil bulvár s čiernou kronikou. Mediálna železná opona bola spustená.

Nedá sa nevystaviť kritickej debate a pritom sa zastrešovať neomylnosťou, morálnym Olympom a pôsobiť na prvú signálnu sústavu cez emócie a strach.

Mediálny a expertný populizmus

Elitársky a bulvárny populizmus, založený na nepretržitom apokalyptickom spravodajstve, zabránil slobodnej výmene názorov. Znemožnil vyváženú diskusiu o riešení pandémie. Vyradil tú časť medicínskych expertov a odborníkov prírodných a spoločenských vied, ktorí odmietli nasadnúť na vlnu strachu.

Poprední epidemiológovia a virológovia nemohli v primeranom čase prezentovať svoje umiernenejšie stanoviská. Zavrela sa tým možnosť hľadať zlatú strednú cestu, tú menej invazívnu, tú menej deštruktívnu. 

Ideme tak od steny k stene. Od „chrípočkového“ prístupu k šokovej terapii. Oboje preukázalo potenciál devastovať zdravie a životy ľudí, ako aj základy ekonomiky, vzdelania či kultúry.

Mediálne cenzúra – autocenzúra

Ak by dostali primeraný priestor na vyjadrenie tisíce fundovaných osobností, mohlo byť mnohé inak: dlhšie otvorené školy, nenosenie respirátorov vonku a neočkovanie už raz nakazených ako v Izraeli. A predovšetkým, ak by sa neuplatňovala skrytá mediálna cenzúra, plodiaca autocenzúru, nemuselo dôjsť k trom fatálnym omylom: 

1) Že verejné zdravie možno uprednostniť dlhodobo pred ekonomikou, ale aj kultúrou, školstvom, športom, pohybom v prírode a pred demokraciou. 

2) Že možno od seba oddeliť telesné a duševné zdravie. 

3) Že šírenie strachu je účinný nástroj na potlačenie pandémie.

Poďme postupne rozlúsknuť tieto všeobecne zaužívané falošné tvrdenia. 

Zdravotníctvo a ekonomika

Zdravotníctvo nepôsobí vo vákuu. Závisí na kondícii ekonomiky, počnúc vzdelaním a platmi lekárov a zdravotníckeho personálu, končiac kapacitami nemocníc a dostupnosťou liekov. Predseda kardiologickej spoločnosti A. Linhart uviedol: „Medzi výkonom hospodárstva a kardiovaskulárnymi chorobami je tesný vzťah. Ak krajina schudobnie, budeme čeliť epidémii srdcových chorôb.“ To, že verejné zdravie má vždy prednosť pred všetkým ostatným, je prejav nebezpečného populizmu.

Každý deň ekonomického lockdownu prináša nezvratné ekonomické straty, bankroty, nezamestnanosť a chudobu. Vo svojich dôsledkoch to nemôže neznížiť úroveň zdravotníctva v stredne a dlhodobom horizonte. Navyše astronomicky narastá štátny dlh. Nič nie je zadarmo. Peniaze nemožno tlačiť do aleluja.

Telesné a duševné zdravie

Nikdy sa v mene spoločného dobra neviedla psychologická vojna proti vlastnému ľudu v takých rozmeroch. Mediálne kobercové nálety strachu zanechali duševné zdravie v troskách. Podľa psychiatra Höschla je tu podobnosť s dôsledkami oboch svetových vojen a sovietskej okupácie z roku 1968. 

Vydesení ľudia zatvorení doma prepadajú alkoholizmu, závislostiam na počítačoch, pornografii. Týka sa to najmä detí a dospievajúcich. Stúpa domáce násilie. Je evidentné, že psychické utrpenie znižuje imunitu. Takisto menej pohybu vedie k nadváhe a obezite, čo opäť znižuje imunitu. Dôsledkom je nárast covidovej nákazy aj infarktov, mŕtvic a ďalších chorôb.

Telesné a duševné zdravie jedno jest. Celostná medicína je neoblomná. Preplnené psychologické poradne dnes ako najúčinnejší liek odporúčajú nesledovať covidové spravodajstvo – aspoň týždeň. A liek zázračne zaberá. Ide tak o svojho druhu vyslovenie nedôvery mainstreamovým médiám, o akýsi neoficiálny mediálny lockdown v zmysle ignorovania šialených správ.

Strach a opustenosť – smrť seniorov

Kombinácia šírenia strachu a opustenosti seniorov viedla k tragickým koncom. Starí ľudia mali strach ísť von, mali strach ísť k doktorovi, príbuzenstvo k nim nešlo, pretože malo strach. A tak ležali v posteli, než dostali zápal pľúc. Ich chronické choroby sa natoľko zhoršili, že covid neprežili.

Podľa slov biochemika Hostomského „má epidémia vlastnú dynamiku. Dôkazy, že lockdowny fungujú, najmä plošného typu, nie sú.“ Preukazuje to umiernená stratégie na Floride a Švédsku. Neexistuje príčinná súvislosť, že „čím väčší lockdown, tým viac ochránime ľudí. Kreatívnych riešení je ďaleko viac … akýkoľvek lockdown je nedostatok imaginácie, je to prehra. Ide skôr o politické rozhodnutie ako vedecké.“

Školy – pevnosti dozoru?

S ústupom pandémie bude kľúčové neuregulovať a neutestovať sa v miere zabraňujúcej chode škôl, firiem, kultúry … Najmä školám hrozí premena v pevnosti dozoru. Hrozí, že sa deti budú dusiť v rúškach a na povel chodiť na WC. Hrozí, že učitelia v úlohe policajta budú dozerať na dvojmetrové odstupy, používanie dezinfekcie a správne nosenie rúšok.

Všetko umocní testovanie 2x týždenne a rotačná výučba. A ďalej bude platiť zákaz telocviku a spevu. Aké zbytočné! Ako absurdné orwellovské divadlo v roku 2021! A hlavne: Ako to poznamená deti? Najskôr to zasiahne ich duševné a potom telesné zdravie. 

Dialóg a zmierenie – alebo pandemokracia

Zdravotníctvo je len jedným prvkom spoločenského systému a nemožno ho 12 mesiacov vytrhávať a stavať do protikladu voči ekonomike, kultúre, vzdelaniu a slobode občanov. Naopak je žiadúce osvojiť si celostný, čiže systémový prístup.

Najprínosnejší v čase pandémie nie sú špičkoví epidemiológovia s klapkami na očiach, ale tí, ktorí dohliadnu za hranice svojej úzkej špecializácie. Preto je dôležité viesť dialóg medzi epidemiológmi a zapojiť ich do debaty s virológmi, imunológmi, pneumológmi, geriatrami, pediatrami, psychológmi … 

Rovnako dôležité je viesť dialóg medzi odborníkmi z oblastí medicíny, prírodovedy, spoločenských a technických vied. Dialóg je prvým predpokladom k opusteniu názorových bublín, k zníženiu napätia a k zmiereniu rozdelenej spoločnosti. 

Alternatívou je enormné sebapoškodzovanie, späté s istou formou autoritárstva – pandemokraciou. Vyznačuje sa nadmernou byrokraciou, zákazmi, sledovaním, nasadením bezpečnostných síl, umlčiavaním a zastrašovaním kriticky mysliacich ľudí.

Názor Michala Klímu (echo24.cz)

zdroj: hlavný denník