Doterajší venezuelský prezident Nicolás Maduro podľa výsledkov zverejnených Národnou volebnou radou porazil opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutia, ktorý získal 44,2 percenta hlasov.
Úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro sa stal víťazom nedeľňajších (28. 7.) volieb hlavy štátu. Vo funkcii tak bude ďalších šesť rokov. Maduro získal 51,2 percenta odovzdaných hlasov, oznámila Národná volebná rada (CNE). Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý vo viacerých prieskumoch viedol, skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov.
Podľa Elvisa Amorosa, šéfa CNE lojálnej vláde, tieto údaje sa zakladajú na sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov. Amoroso označil výsledok volieb za „nezvratný“.
Pred prezidentským palácom Miraflores v hlavnom meste Caracas sa už počas sčítavania hlasov zhromaždili početní Madurovi priaznivci. Volebné miestnosti sa oficiálne zatvorili o 18.00 h miestneho času (o polnoci SELČ), no ľudia čakajúci v radoch mohli hlasovať aj po ich uzavretí.
Maduro v reakcii na výsledky vyhlásil, že jeho znovuzvolenie je triumfom mieru a stability, a zopakoval svoje tvrdenie, že venezuelský volebný systém je transparentný.
Po odovzdaní hlasu 61-ročný Maduro povedal, že bude rešpektovať výsledky volieb.
Okrem autoritárskeho Madura (ako ho označuje slovenská verejnoprávna TASR), ktorý má pred sebou tretie funkčné obdobie, sa o najvyššiu štátnu funkciu uchádzalo ďalších deväť kandidátov. Najväčšie šance na víťazstvo sa pripisovali 74-ročnému bývalému diplomatovi Urrutiovi z opozičnej aliancie Jednotná demokratická platforma (PUD). Na hlasovaní sa mohlo zúčastniť viac ako 21 miliónov voličov doma aj v zahraničí.
González Urrutia nahradil obľúbenú opozičnú líderku Mariu Corinu Machadovú, predsedníčku opozičnej liberálnej strany Vpred Venezuela (VV), ktorá má z dôvodu údajných nezrovnalostí počas svojho pôsobenia v parlamente 15-ročný súdny zákaz pôsobiť vo verejných funkciách. CNE predtým odmietla zaregistrovať aj jej pôvodnú náhradníčku, univerzitnú profesorku Corinu Yorisovú.
Pred voľbami došlo k mnohým nezrovnalostiam. Okrem vylúčenia kandidátov a pozorovateľov nemala opozícia prístup k médiám a nemohla organizovať vlastnú volebnú kampaň. Okrem toho sa podľa platformy Mi Voto Cuenta (Môj hlas sa počíta) mohlo zaregistrovať len 69.000 zo štyroch miliónov oprávnených voličov v zahraničí.
Venezuelou už roky zmieta vážna politická a ekonomická kríza. Ekonomika kedysi prosperujúcej krajiny s bohatými zásobami ropy trpí zlým riadením, korupciou a sankciami. Podľa OSN v posledných rokoch opustilo Venezuelu pre chudobu a násilie viac ako sedem miliónov ľudí.
Väčšina Venezuelčanov emigrovala do susedných krajín a živí sa tam ako taxikári či pouliční predavači. V Európe tvoria utečenci z Venezuely najväčšiu skupinu prvožiadateľov o azyl po Sýrčanoch, Afgancoch a Turkoch.
Venezuelská opozičná koalícia v pondelok odmietla volebné víťazstvo, ku ktorému sa po nedeľňajších voľbách hlavy štátu prihlásil úradujúci prezident Nicolás Maduro a ktoré mu pripísala Národná volebná rada (CNE), informuje TASR podľa agentúry AFP.
Venezuelská opozícia tvrdí, že vo voľbách v skutočnosti získala 70 percent hlasov voličov, a nie 44 percent, ako uviedla volebná rada.
„Chceme všetkým vo Venezuele a na svete oznámiť, že máme novozvoleného prezidenta a je ním (kandidát) Edmundo González Urrutia,“ povedala reportérom opozičná líderka Maria Corina Machadová s odvolaním sa na kandidáta opozície. „Vyhrali sme,“ dodala.
Čilský prezident Gabriel Boric a jeho kostarický náprotivok Rodrigo Chaves v pondelok odmietli výsledky prezidentských volieb vo Venezuele, podľa ktorých zvíťazil úradujúci prezident Nicolás Maduro. Peru si v súvislosti s výsledkami volieb povolalo na konzultácie svojho veľvyslanca vo Venezuele. Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel zagratuloval Madurovi a jeho víťazstvo označil za historické.
Prezident Čile v noci na pondelok vyhlásil, že výsledkom, ktoré oznámil venezuelský volebný orgán a ktoré vyhlásili prezidenta Madura za víťaza so ziskom 51,2 percenta hlasov, je ťažké uveriť. Boric v príspevku na sieti X taktiež požadoval „úplnú transparentnosť zápisníc a procesu a aby medzinárodní pozorovatelia, ktorí nie sú zaviazaní vláde, zodpovedali za pravdivosť výsledkov“. Zároveň oznámil, že Čile neuzná žiadny výsledok, ktorý nie je overiteľný.
Kostarický prezident odmietol výsledky prezidentských volieb a označil ich za „podvodné“. „Kostarická vláda kategoricky odmieta vyhlásenie Nicolása Madura za prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky, ktoré považujeme za podvod,“ povedal Chaves na X.
Peruánsky minister zahraničných vecí Javier González-Olaechea oznámil, že vzhľadom na veľmi závažné oficiálne vyhlásenia venezuelských volebných orgánov“ predvolal na konzultácie veľvyslanca Limy vo Venezuele. Zároveň odsúdil „extrémne nezrovnalosti s úmyslom podvodu zo strany venezuelskej vlády“ a dodal, že Peru nebude akceptovať porušenie vôle venezuelského ľudu.
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares vyzval Venezuelu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť pri sčítavaní hlasov. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani na sieti X napísal, že je zmätený z výsledkov volieb a požiadal, aby boli overené sprístupnením dokumentov, ktoré dokážu Madurovo víťazstvo.
Prezident Kuby na sieti X oznámil, že telefonoval s Madurom, aby mu zablahoželal. „Hovoril som s bratom Nicolásom Madurom, aby som mu v mene strany, vlády a kubánskeho ľudu srdečne zablahoželal k dosiahnutému historickému volebnému triumfu po pôsobivom vystúpení venezuelského ľudu,“ napísal Díaz-Canel.
Madurovi k volebnému víťazstvu zablahoželala aj Čína, oznámilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.
Ruský prezident Vladimir Putin zagratuloval v pondelok venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi k jeho znovuzvoleniu do funkcie hlavy štátu, uviedol Kremeľ.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v pondelok vyzval Venezuelu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť volebného procesu po tom, ako bol úradujúci prezident Nicolás Maduro vyhlásený za víťaza prezidentských volieb.
„Obyvatelia Venezuely hlasovali o budúcnosti svojej krajiny pokojne a vo veľkom počte. Ich vôľa sa musí rešpektovať. Je nevyhnutné zabezpečiť úplnú transparentnosť volebného procesu vrátane podrobného sčítania hlasov a prístupu k záznamom o hlasovaní vo volebných miestnostiach,“ uviedol Borrell v príspevku na sieti X.
Ruský politológ Malek Dudakov vo svojom článku pripomína, že početné kolá rokovaní Washingtonu s Caracasom od roku 2022 nikam neviedli. Biely dom dúfal, že zmierni sankcie, dosiahne víťazstvo opozície a zariadi pred novembrovými prezidetskými voľbami v USA zmenu režimu:
„To by sa dalo považovať za významné víťazstvo demokratov. Od samého začiatku však nešlo všetko podľa plánu. Washington zrušil sankcie a začal nakupovať venezuelskú ropu v snahe zmierniť rast cien palív v USA. Potom sankcie vrátili. Hoci v tom čase sa spoločnosti už rozhodli obchodovať s venezuelskou ropou a medzi všetkými tými hádkami bol účinok sankcií zmazaný.
Začiatkom roku 2024 navštívil Caracas aj Boris Johnson, ktorý sa snažil „vyriešiť problémy“ týkajúce sa sankcií. Briti aktívne nakupovali venezuelskú ropu až do roku 2019. Európska únia obnovila nákup ropy z Venezuely v roku 2023. Caracas si najal banku Rotschild & Co. kvôli práci so svojimi obligáciami.
Rozpory vo vzťahoch so Spojenými štátmi sa však zintenzívňujú. Státisíce venezuelských migrantov prúdili za posledný rok k južnej hranici USA. To zhoršilo migračnú krízu – Venezuelčania už opakovane prelomili hranice a bojovali s Národnou gardou. No a v amerických mestách sa už aktivizovala venezuelská mafia.
Situácia na hraniciach destabilizuje situáciu v Spojených štátoch a vážne ovplyvňuje rating demokratov. Úsilie Bidenovho tímu o zmenu režimu vo Venezuele však bolo neúspešné. Teraz je všetka nádej sústredená na dohodu s „Hamasom“ o prepustení zajatých Američanov. Ak nič nevyjde ani tam, tak demokrati pristúpia k voľbám s absolútne žiadnymi tromfami vo vrecku.“
Zdroj: spravy.rtvs.sk / trend.sk (1), (2) / YouTube / sk.news-front.su / InfoVojna
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…