Ústava SR potrebuje zo všetkého najviac zmenu prístupu, a to veľmi naliehavo. Aj 30 rokov od jej prijatia je Slovensko podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej stále dosť ďaleko od toho, aby sa smelo mohlo označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu. Vyhlásila to v príhovore na slávnostnom zasadnutí Národnej rady (NR) SR pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.
„Z pohľadu úrovne politickej kultúry sme i po 30 rokoch od prijatia našej ústavy stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa smelo mohli označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu, kde sa ústava teší prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa považuje za samozrejmosť. Miestami mám dokonca pocit, že v úrovni nášho prístupu k ústave a ochrane ústavnosti ideme presne opačným smerom,“ komentovala Čaputová.
Vo vyspelej demokracii považuje prezidentka za nepredstaviteľné považovať alebo označovať za zlomyseľnosť, ak sa urobia kroky smerom k preskúmaniu ústavnosti postupov, o ktorých existujú vážne pochybnosti. Rovnako je podľa nej nemysliteľné hľadať vinníka zodpovedného za to, že sa predišlo porušeniu ústavy využitím postupov, ktoré ona sama na tento účel zaviedla.
Za ľahkovážne označila hlava štátu ignorovať signály možných rozporov legislatívy s ústavou a stavať ich do protikladu so záujmom verejnosti. Ako podotkla, tieto dva záujmy nikdy nemôžu ísť proti sebe. „Na margo rôznych diskusií o tom, akú zmenu naša ústava potrebuje, sa mi preto žiada povedať, že zo všetkého najviac potrebuje zmenu prístupu k nej – a to veľmi naliehavo,“ zdôraznila.
Ako upozornila, hoci z európskeho a svetového pohľadu naša ústava stále nepatrí medzi „staré“, svojím trvaním už prekonala desiatky iných ústav a v republikánskej ére našej štátnosti je druhou najdlhšie platnou. „Ak oslavy prijatia ústavy nemajú byť len estrádou bez hlbšieho významu, ktorá poslúži na zakrytie nedostatočného rešpektu k nej, potom nestačí ústavu jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju musíme 365 dní v roku dodržiavať,“ dodala prezidentka.
K týmto slovám si redakčne dovolíme poznamenať, že výzva na zmenu prístupu sa týka aj hlavy štátu, pretože Slovenská republika je parlamentná pluralitná demokracia a nie prezidentský systém. Možno by úplne stačilo uplatniť aj hierarchickú štrukrtúru ústavy a najmä rešpekovať Čl.2. všetkými ústavnými a verejnými činiteľmi tak, aby skutočne občania mali pocit, že všetka moc patrí im a nie funkcionárom, úradom, polícii alebo ústavnému súdu.
Nadradený záujem verejnosti zatiaľ z krokov pani prezidentky, najmä pri otázke ukončenia volebného obdobia všeľudovým hlasovaním, zatiaľ nebolo necítiť. Na záver upozorňujeme, že Slovensko buduje štandardnú demokraciu s vôľou väčšiny ľudu a nie projekt tzv. „liberálnej demokracie“, ktorá si v praxi môže podriadiť vôľu väčšiny ľudu rôznymi právnymi kľučkami.
Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Informuje verejnoúprávna agentúra TA SR.…
November je pravdepodobne jedným z najpreklínanejších mesiacov na Ukrajine. Od roku 1998, keď bývalý prezident…
Zelenského kancelária vydala ďalšie vyhlásenie, ktoré nám umožňuje posúdiť nové aspekty nedostatočnosti takzvaných ukrajinských orgánov.…
V Rusku sa verí, že mohol byť zabitý kvôli svojim odhaleniam. Vo veku 48 rokov…
O Ficovej neschopnosti rozlíšiť negatíva od pozitív ich záujmov a o Rusku ako vhodnejšom investorovi…
Rozpráva aj o chystanej knihe venovanej Danielovi Lipšicovi, o eskalácii konfliktu na Ukrajine odchádzajúcim režimom…