Pri príležitosti 80. výročia masových deportácií v roku 1941 vydali lídri Lotyšska, Litvy a Estónska spoločné vyhlásenie, informuje agentúra „RuBaltic“.
Prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy Kersti Kaljulaid, Egils Levits a Gitanas Nausėda vyzvali občanov svojich krajín a medzinárodné spoločenstvo, aby nezabudli na deportácie, „ktoré otriasli svetom a ochromili osud niekoľkých generácií“.
„Takmer každá rodina v Estónsku, Lotyšsku a Litve má svoj príbeh. Dnes si môžeme pamiatku obetí uctiť minútou ticha. Nemôžeme však len mlčať,“ uviedli pobaltskí prezidenti v spoločnom vyhlásení.
Ako uvádza portál „EurAsia Daily“, ruský historik Alexander Djukov v knihe „V predvečer holokaustu. Front litovských aktivistov a sovietske represie v Litve v rokoch 1940-1941“ píše, že deportácie v roku 1941 „boli reakciou sovietskych úradov na činnosť litovského nacionalistického hnutia a nie naopak, ako je to dnes v baltských republikách zvykom.“ Vysvetlil, že hlavným dôvodom deportácií bola potreba boja proti pronemeckému nacionalistickému „podzemiu“.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…