Ako sa hlava štátu zasekla v móde úradníckej vlády. Prezidentka Zuzana Čaputová opäť prejavila svojvôľu, dupla nohou a odkázala Robertovi Ficovi (Smer-SD), víťazovi volieb, že nomináciu Rudolfa Huliaka (SNS) na post ministra životného prostredia odmieta.
Pritom už viacerí publicisti, analytici aj významní ústavní právnici spochybnili jej postoj odmietnuť nomináciu, pretože pri menovaní novej vlády podľa Ústavy SR prezident musí akceptovať návrhy na ministrov a vládu vymenovať tak ako ju predloží poverený politik.
Okrem toho, že to nie je po prvýkrát, čo Zuzana Čaputová vniesla do úradného rozhodnutia či postoja svoj subjektívny výklad, koreň tohto problému je pomerne mladý a jednoduchý.
Zuzana Čaputová ide stále v zotrvačnom móde pre úradnícku, a nie pre už riadnu vládu, ktorú má vymenovať. Jej úradnícka vláda totiž vymenovaním novej, riadnej vlády Roberta Fica, končí.
No v hlave prezidentky zjavne neskončil starý program riadenia úradníckej vlády a naďalej sa správa ako slon v porceláne, a to bude hlavný problém jej stavania sa na zadné pri návrhoch nových ministrov novej vlády.
Potom, čo 15. decembra 2022 padla vláda Eduarda Hegera, prezidentka totiž získala dovtedy spiace kompetencie smerom k vláde. Tú „svoju“, úradnícku, vymenovala až v máji 2023 a v podstate bola za ňu plne zodpovedná. Veď po necelých dvoch mesiacoch odvolala z postu ministra vnútra Ivana Šimka.
Tých desať mesiacov, čo je Zuzana Čaputová dvojitou vládkyňou Slovenska, zanechalo na nej svoje stopy. Asi si myslí, že to, čo si mohla dovoliť k úradníckej vlády a svojim úradníckym nominantom (ktorí mimochodom pôsobili nielen bez mandátu od občanov, ale aj bez mandátu parlamentu, ktorý jej vláde nevyslovil dôveru), si môže rovnako dovoliť k riadnym politikom, ktorí majú mandát od občanov a legitimitu riadnych volieb.
Navyše, je len otázkou času, keď dôveru Ficovmu kabinetu vysloví aj nový parlament, ktorý má jediný v pluralitnej parlamentnej demokracii právo hodnotiť ministrov a prípadne ich aj odvolať z funkcie.
Právnička Čaputová by mohla pochopiť dva úkony malej politickej násobilky v demokracii a čím prekročila nielen právnu (ústavnú), ale aj časovú hranicu svojej kompetencie. Existuje totiž základná deľba moci, ktorú mala problém rešpektovať a navyše jej moc čoskoro (15. júna 2024), na rozdiel od štvorročného obdobia, ktoré začína novej vláde plynúť, skončí.
Dovtedy však ešte nepochybne zažijeme nejedno vajatanie prezidentskej kancelárie pod jej dočasným a dohasínajúcim vedením. Dúfajme len, že Zuzana Čaputová to progresívne neosolí novej vládnej garnitúre a nevyrobí ešte aj ústavnú krízu.
Rafael Rafaj
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…