Prednosta kliniky AIM: Premiér má obrovskú vôľu a skvelý fyzický stav

Robert Fico ako politik veľakrát pôsobí doslova prísnym dojmom. Všetci ho poznáme, ako toho lídra, ktorý „metá hromy-blesky“ argumentov na svojich oponentov. A uznajme – pri podávaní informácií o napríklad čurillovcoch a ich konaní sa určite nedá usmievať a nedá sa ani „slovne hladkať“ niekoho, kto o vás zoči-voči protestujúcim hovorí, že ste zlodej či že patríte do basy. Lenže chýbalo len veľmi málo, aby Robert Fico doslova „neušiel hrobárovi z lopaty“.

V starostlivosti lekárov vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici bol takmer tri týždne. Tamojší lekári tak stihli spoznať aj inú tvár Roberta Fica. Nie tú politickú, ale tú výsostne ľudskú. Lekár Jozef Valky, ktorý mal premiéra v starostlivosti, pre denník Postoj prezradil viac nie len o premiérovi. Okrem iného aj o tom, že k premiérovi na klinike nepristupovali nijako zvlášť, len ako k bežnému pacientovi. On sám sa o atentáte dozvedel v aute, no verí svojim tímom, ktoré prijatie pacienta zvládli dokonale. Po návrate z kongresu si však premiéra do starostlivosti prevzal on osobne a tak to bolo až do konca. Premiér je podľa neho neobvykle príjemný pacient, ktorý sa po vyzdravení mieni vrátiť aj s poďakovaním personálu. Války tiež poznamenal, že s podobnými zraneniami skúsenosti nemajú – bežne sa na ne napríklad na bojiskách zomiera. Prezradil aj to, či mali problém s premiérovou ochrankou.

Tridsaťtočná prax

Jozef Valky vedie ako prednosta Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici hovorí o veľmi náročnom období. Nebolo náročné ani tak kvôli zraneniam, ktoré síce boli ťažké, no odborníci na klinike s ťažkými stavmi prichádzajú do kontaktu pravidelne.

„Nie z medicínskej stránky, z tej sme to podľa mňa zvládli celkom slušne. Bol to však kameň zodpovednosti, ktorý sme so sebou niesli,“ uviedol Valky. Ten priznal, že tím cítil aj zodpovednosť a väčší tlak ako pri nepolitikoch.

Napriek tomu neošetrovali politika

„Snažili sme sa to však celé manažovať tak, akoby to bol náš bežný pacient. Takto som to komunikoval aj smerom ku kolegom, aby sme sa k pánovi premiérovi správali rovnako, ako sme zvyknutí aj pri iných pacientoch. Celý tím je školený na to, aby takéto situácie zvládal. Preto mi záležalo na tom, aby nevymýšľali a nešpekulovali, aby to robili rutinne, či je to premiér, alebo iný pacient. Dohodli sme si jasné pravidlá hry, aby naše oddelenie a v podstate celá Rooseveltova nemocnica vôbec nevyšla z konceptu,“ rozhovoril sa prednosta kliniky.

Operácie neodkladali

„Až na ten väčší počet policajných áut a bezpečnostných zložiek v okolí nemocnice či na oddelení a nejakých bezpečnostných opatrení vnútri nemocnice, človek, ktorý by nevedel, čo sa u nás deje, by to možno ani nezaregistroval,“ tvrdí lekár s tým, že klinika bežala úplne normálne a žiadne operácie neboli odložené.

Bol pripravený „otočiť to“

Spvrávu o atentáte, ako aj to, že bol premiér prevezený na „jeho“ kliniku, sa Jozef Valky dozvedel z rádia, cestou na kongres do Žiliny.

„Našťastie boli v práci obe primárky, pani doktorka Kušíková, primárka našej jednotky intenzívnej starostlivosti, a pani doktorka Kvasníková, primárka pre intenzívnu medicínu. S nimi som sa rovno dohodol, ako postavia tímy a čo sa bude diať, lebo aj keby som sa bol otočil, tak by som to nebol stíhal,“ povedal prednosta s tým, že pacienta si prevzal v sobotu a odvtedy sa mu venoval až do konca hospitalizácie.

Mnohí sa pýtajú, prečo bol premiér prevezený do Banskej Bystrice a vrtuľník s ním neletel do Bratislavy. Jedným z dôvodov bol fakt, že šlo o sekundy, ale za Bystricu hovorilo aj špičkové traumacentrum, ktoré je tam vybudované aj kvôli blízkosti vysokohorských a horských lyžiarskych či turistických stredísk.

„Máme tímy lekárov, ktoré by mali zvládať takéto situácie, lebo majú z okolitých nemocníc asi najviac skúseností. Asi preto ho doviezli sem. Výhoda našej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny je aj v tom, že máme takzvanú transplantačnú jednotku, kde väčšinou mávame pacientov po transplantácii. Tá bola teraz vyhradená pre pána premiéra aj so zázemím, ktoré tam je. Mohla sa tam zdržiavať aj ochranka, keďže takýto druh pacientov si vyžaduje iné opatrenia ako ´bežní´ pacienti,“ doplnil prednosta Valky.

Mal veľké šťastie v nešťastí

Valky hovorí, že s podobnými zraneniami nemajú veľa skúseností ani lekári vo vojnových zónach – častokrát pri nich býva zasiahnutá jedna z veľkých ciev. Ak je zasiahnutá aorta alebo dolná dutá žila, pacient do pár minút doslova vykrváca.

„Keď pacient prežije prevoz, do niekoľkých dní stále môže zomrieť na komplikácie, ktoré zo zranení vyplývajú, ako je sterkorálna peritonitída. Aj napriek všetkému snaženiu pacienti vo vysokých percentách neprežijú,“ upresnil.

„V podstate sme nevedeli, na ktorú stranu sa to preklopí. Ale postupy, ktoré sme zvolili a ktoré sme vykonali, mali dobrý efekt na ďalšie zotavovanie. Pán premiér bol viacnásobne operovaný, aj to samo osebe vypovedá, že to nebolo jednoduché,“ doplnil s tým, že v podobných prípadoch veľa záleží aj od psychického nastavenia pacienta, ale aj od fyzickej kondície.

„Je pravda, že pacient bol na tom predtým, ako sa to celé udialo, fyzicky veľmi dobre. Aj z toho vyplývali určité postupy a ďalšia liečba. Zotavoval sa na prekvapenie veľmi rýchlo, napriek všetkým zraneniam a komplikáciám, ktoré tam boli,“ dodal.

Lekár je niečo, ako kňaz

Mnohých novinárov zaskočilo „informačné embargo“ na stav premiéra. Podľa lekára prišla myšlienka nekomunikovať priamo, od samotných zdravotníkov. A nehovoril veľmi ani o tom, aký bol Robert Fico pacient.

„Lekár by mal byť niečo ako kňaz, ku ktorému sa prídete vyspovedať, a tam by to malo aj ostať. Je to len medzi vami. Ale úplne na okraj – takých príjemných pacientov máme málo. To je celé, čo vám poviem. Sám som bol z toho prekvapený. Aj keď som pána premiéra odvážal, tak ma poprosil, či by som sa s ním mohol vrátiť na oddelenie, aby sa mohol všetkým osobne poďakovať,“  poodhalil lekár.

Ústretová ochranka

„Aj títo ľudia boli veľmi príjemní. Keď som kedysi uspával pána prezidenta Rudolfa Schustera, keď mu operovali oči, ochranka bola priamo na sále, sedela vedľa mňa. Teraz nie. Bola za oknom, videla, čo sa na sále deje, ale do priestorov operačnej sály nevstupovala. Dokonca aj u nás v trakte sa snažila byť tak, aby nezavadzala a čo najmenej prekážala. Len si musela vykonávať svoju činnosť,“ uzavrel doktor Jozef Valky.

hlavnydennik.sk