Predčasné voľby by boli reálne len s podporou SaS a Sme rodina

Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, neostáva mu nič, iba rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si želá on, povedal J. Hrabko.

Skrátenie aktuálneho volebného obdobia hlasovaním v parlamente by bolo reálne až vtedy, keď by sa preň rozhodla aj SaS a hnutie Sme rodina. Po zverejnení stanovísk oboch strán k podpore potrebnej ústavnej zmeny, sa šanca na takéto riešenie politickej krízy v aktuálnom čase výrazne znížila. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Keďže jednoznačne proti predčasným voľbám sa v NR SR vyslovilo iba hnutie OĽANO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán, aj väčšiny nezávislých poslancov.

Sme rodina cukla späť

Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽANO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní obdobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.

Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli aby v tej chvíli platilo

konštatuje Hrabko. „Neviem o žiadnej novej koaličnej zmluve, ktorá by bola prijatá. A v starej sa hovorí o úplne iných pomeroch a počtoch koaličných partnerov,“ dodáva.

V tejto situácii považuje Hrabko za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a odložiť rokovanie na niektorú z nasledujúcich schôdzí Národnej rady SR.

Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu bude určite ešte dlho znieť. 

„Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zasa to bude témou dňa,“ dodal.

Nepredvídateľný vývoj

Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. „Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá,“ upozornil.

Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. „Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis tých výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité,“ povedal Hrabko.

Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. „Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov,“ dodal.

Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tzv. protiinflačného balíčka. Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla niektoré časti protiinflačného balíčka a súd na stredajšom (12.10.) zasadnutí pléna prijal jej podnet na ďalšie konanie v celom rozsahu. 

„Zatiaľ súd povedal len to, že to neodmietol a že rozhodne. Možno sa dočkáme aj rozhodnutia v samotnej veci, teda posúdenia námietok pani prezidentky, ešte do konca tohto roka. Ak nie, môže rozhodnúť v priebehu budúceho roka, ale ešte v priebehu tohto roka môže rozhodnúť o predbežnom opatrení,“ reagoval Hrabko.

Predbežným opatrením by ÚS mohol pozastaviť účinnosť legislatívy až do definitívneho rozhodnutia v merite veci.

skspravy