Prečo za Slovensko bojujú českí aktivisti?

Popri prebiehajúcich pandemicko-totalitných procesoch nie je možné ignorovať bujnejúce hlasy istých nátlakových skupín so sugestívnym vnucovaním existencie československého štátu.

Na slovenskej protestnej scéne sa ako huby po daždi objavujú českí, popravde veľmi dobre informovaní a rečnícky zdatní aktivisti, ktorí si dokázali získať desaťtisíce slovenských prívržencov, na rozdiel od rozhádaných egocentrických Slovákov. Bola by na mieste otázka, odkiaľ sa vzali a kde pramení ich enormný záujem o blaho slovenského národa, ktorý tu nikdy nebol počas spoločnej existencie. Slovenské obecenstvo potrebuje princa na bielom koni, od ktorého očakáva záchranu bez toho, aby museli vyvinúť vlastné úsilie a rezolútne odmieta zamýšľať sa nad ich pohnútkami alebo aj minulosťou. Hľadajú svojho Jánošíka, rovnako ako si ho svojho času našli v Matovičovi.

Uniká im podstata, čoraz častejšie zdôrazňovanej československej štátnosti. Slováci, hrdí na vlastnú ťažko získanú štátnosť však majú krátku historickú pamäť, ktorá sa láme pod vplyvom náhle vzniknutej českej solidarity, do tej miery, že mnohí postupne pripúšťajú myšlienku obnovenia spoločného štátu.

Je to len čistá náhoda? Že by tieto procesy nesúviseli s priamym ohrozením Česka Nemeckom a hrozbou zrušenia Benešových dekrétov? Déja vu?

Vráťme sa okrajovo do minulosti do roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a k vzniku prvého spoločného štátu. Myšlienku spoločného štátu prijal Štefánik len za podmienok vlastnej autonómie a vlastnej štátnej správy.

Do Pittsburskej dohody zakotvil ustanovenia o dvoch samostatných štátoch, Česka a Slovenska s vylúčením akejkoľvek formy federácie. Celkový počet národnostnej skupiny Nemcov v tom čase predstavoval takmer štvrtinu celkového obyvateľstva a prednostne ohrozoval susediace Česko. Masaryk, tvrdý zástanca čechoslovakizmu, z obavy zo silnej nemeckej komunity, dostal príležitosť po neobjasnenom úmrtí Milana Rastislava Štefánika a v roku 1920 odmietol rešpektovať politické dohody so Štefánikom, porušil Pittsburskú a Clevelandskú dohodu, čím zasadil v Slovákoch prvé hnisavé ložisko krivdy. Pod vplyvom Beneša, ktorý sa netajil svojím negatívnym postojom a pohŕdaním voči Slovákom, ovplyvnil aj Masaryka, ktorý zahrnul Slovákov do označenia “my národ český”. Podľa historičky Margaret MacMillanovej českí politici, predovšetkým Masaryk, odmietali splniť dohodu o autonómii Slovákov, pretože štát bol nestabilný. Uvádza: „Česi, ktorí dominovali v domácej politike, odmietli dať Slovensku autonómiu, s odôvodnením, že Slováci nie sú dostatočne zrelí, aby si mohli vládnuť sami.“ Vytvoriť pojem československý národ a spojiť tak Čechov a Slovákov v Čechoslovákov bolo nutné najmä pre potreby českej zahraničnej politiky, pretože štát mal oveľa viac obyvateľov hlásiacich sa k národnosti nemeckej než bolo Slovákov.

Nebola to prvá zlomová historická náhoda. Po prevrate v roku 1989 neobjasnené úmrtie Alexandra Dubčeka, ako najvhodnejšieho budúceho prezidenta, uvoľnilo miesto ľahko ovládateľnému prepitému Havlovi a Klausovi, ktorí, skôr než do úzadia potlačení slovenskí politici mohli zasiahnuť a stihli položiť cestu rozpadu ekonomiky, hlavne slovenskej.

Náhody?

Vo svetle dnešných udalostí sa ukazuje, že ak nedošlo k rozdeleniu vtedajšieho štátotvorného usporiadania referendom, zneužívajú to najmä podporovatelia myšlienky spoločného štátu.

Tu je nevyhnutné pripomenúť, že rovnako ako Československo nevzniklo referendom, ani vtedajšia ústava ČSSR nezakotvila referendum ako právny základ obom štátom na vystúpenie zo zväzku, potom požiadavka na referendum ostáva irelevantná.

Aký je rozdiel medzi čechoslovakistom a eurofederalistom, ak čechoslovakista odmieta vziať na vedomie alebo prečítať si celkom dostupnú literatúru o skutočnom postavení Slovenska v ČSSR?

V oboch prípadoch totiž poslúžime rovnako, ako ekonomická zásobáreň silnejšej krajiny a na posilnenie moci tej silnejšej krajiny. Len v tomto prípade bude z našich vysychajúcich zdrojov ťažiť nielen EÚ, ale aj centrálny systém moci spoločnej krajiny.

Nostalgická spomienka v zmysle “mali sme vlastný priemysel a sociálne istoty” je absolútne scestná a nenávratná. Tie sme nestratili kvôli rozpadu 15 miliónového štátu, ale rozpadom celého socialistického bloku na čele s obrovskou silnou vojenskou veľmocou ako ZSSR.

Je čistou demagógiou predstava, že spoločný 15 miliónový štát bez vlastnej funkčnej armády, s kompletne zdevastovanou ekonomikou vo vojensky, geopoliticky a ekonomicky strategickom strede Európy vybuduje opäť socializmus a prosperujúcu ekonomiku, ktorú by sme dokázali bez miliardových investícií do obrany, ubrániť proti zvyšku globalizujúceho sa sveta. Tiež proti biliónom dolárov investovaných do technologických, informačných, mediálnych, biologických a fyzických zbraní štátnych gigantov USA alebo závratne rýchlo postupujúcej ekonomickej kolonizácii  sveta Čínou, s jej úspešne zavádzaným modelom výroby ľudských non stop pracujúcich biorobotov.

Nie je možné, aby v súčasnom globálnom, geopolitickom svete dokázal existovať malý štátik, bez príslušnosti k silnému vojensko-hospodárskeho usporiadaniu, akým bolo RVHP, či Varšavská zmluva.

Šancu na prežitie nevytvorí 15 miliónový štát, ale len pevné mocenské celky, v našom prípade by na začiatok stačil návrat k spojenectvu V-4 so zapájaním podobne zmýšľajúcich krajín do spojenectva.

Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka

Zdroje:

1/ csol.cz/clanky-a-reporty/z-historie/prvni-odboj/1709-k-100-vyrociu-tragickej-smrti-generala-milana-rastislava-stefanika

2/ hrad.cz/cs/prezident-cr/prezidenti

3/ embuck.com/tomas-garrigue-masaryk-a-slovaci

4/ zem a vek

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar“

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.