Odhaduje sa, že 99 % zložiek tvoriacich celé jedlo je úplnou záhadou. Národná databáza živín pre štandardné referenčné materiály amerického ministerstva poľnohospodárstva podrobne uvádza 188 nutričných zložiek potravín vrátane 38 flavonoidov, no vedci odhadujú, že v našich potravinách je viac ako 26 000 rôznych biochemikálií.
Ešte menej vieme o zložkách spracovaných potravín a syntetických potravín, ktoré nepravdivo tvrdia, že sú „ekvivalentmi“ plnohodnotných potravín, ako napríklad „mäso bez zvierat“ alebo „mlieko bez zvierat“.
Vedci nemôžu vytvoriť ekvivalenciu, keď ani nevedia, z čoho pozostáva 85 % alebo viac celej potravy, ktorú sa pokúšajú replikovať.
Dokument publikovaný vo vydaní Animal Frontiers z apríla 2023 varuje, že kultivované produkty nie sú nutrične ekvivalentné mäsu, ktoré majú nahradiť.
Správa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo z mája 2023 dospela k záveru, že s mäsom pestovaným v laboratóriu je spojených najmenej 53 potenciálnych zdravotných rizík
vrátane možnosti kontaminácie ťažkými kovmi, mikroplastmi, nanoplastmi a chemikáliami, alergénnymi prísadami, toxickými zložkami, antibiotikami a priónmi.
Viete, čo je v jedle, ktoré jete? Akokoľvek sa to môže zdať pozoruhodné, 99 % zložiek tvoriacich celé jedlo je úplnou záhadou. Ako uvádza New Scientist v júli 2020: 1
„O veľkej väčšine zložiek našej stravy nevieme takmer nič… „Naše chápanie toho, ako strava ovplyvňuje zdravie, je obmedzené na 150 kľúčových nutričných zložiek,“ 2 hovorí Albert -László Barabási z Harvard Medical School, ktorý zaviedol termín „výživa“. temná hmota.”
„Ale tieto predstavujú len malý zlomok biochemikálií prítomných v našich potravinách“ … Myšlienka, že potraviny sú bohatou a zložitou zmesou biochemikálií, je sotva novinkou.
Dokonca aj dobre známe makroživiny – bielkoviny, sacharidy a tuky – sú veľmi rozmanité. Existuje tiež široká škála podporných mikroživín: minerály, vitamíny a iné biochemikálie, z ktorých mnohé sú prítomné len v nepatrných množstvách, no stále môžu mať vážne zdravotné účinky.“
Oficiálnym zdrojom nutričných informácií je národná databáza živín Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA) pre štandardnú referenciu. 3 Uvádza zloženie státisícov potravín, no nie je také podrobné, ako by ste si predstavovali.
Celkovo obsahuje iba 188 nutričných zložiek vrátane 38 flavonoidov, no vedci odhadujú, že v našich potravinách je viac ako 26 000 rôznych biochemikálií. 4 , 5
Ako poznamenal New Scientist, 6 „s USDA ako vaším sprievodcom je 99,5 % zložiek v potravinách záhadou“ a ako poznamenal Barabási: „Bolo by hlúpe zavrhovať 99,5 % zlúčenín, ktoré jeme, ako nedôležitých 7 … Naozaj nepochopíme, ako ochorieme, ak nevyriešime túto hádanku.“ 8
Medzinárodný tím výskumníkov, narušený informačnou medzerou, začal pred desiatimi rokmi pracovať na komplexnejšej databáze s názvom FooDB, 9 ktorá od roku 2020 obsahovala informácie o približne 70 000 nutričných zlúčeninách.
No aj táto databáza má pred sebou ešte dlhú cestu. Odhaduje sa, že 85 % uvedených nutričných zložiek zostáva nekvantifikovaných, čo znamená, že vedia, že potravina obsahuje konkrétnu zložku, ale nevedia koľko. Zdravotné dôsledky väčšiny zlúčenín tiež zostávajú do značnej miery neznáme. Poznámky New Scientist: 10
„To platí aj pre jednotlivé mikroživiny. „Zvážte betakarotén,“ hovorí Barabási. „Podľa epidemiologických štúdií má tendenciu byť pozitívne spojená so srdcovými chorobami, ale štúdie pridávajúce beta-karotén do stravy nepreukázali zdravotné výhody.
Jedným z možných dôvodov je, že beta-karotén sa v rastlinách nikdy nevyskytuje sám; vždy je pri ňom prítomných asi 400 molekúl. Takže epidemiológia môže odhaliť zdravotné dôsledky nejakej inej molekuly.“
Ďalšou pravdepodobnou príčinou je vplyv mikrobiómu na tmavé živiny, hovorí [zakladateľ FooDB David] Wishart. „Väčšinu tmavých živín chemicky premieňajú vaše črevné baktérie.
Pravdepodobne preto štúdie o výhodách rôznych potravín dávajú pomerne nejednoznačné výsledky. Nekontrolujeme správne zmeny v črevnej mikroflóre alebo náš vrodený metabolizmus, čo znamená, že rôzni ľudia prijímajú rôzne dávky metabolitov z potravy.“
Dôvod, prečo som začal s týmto pozadím, je ten, že vieme ešte menej o zložkách spracovaných potravín a syntetických potravín, ktoré nevedome tvrdia, že sú „ekvivalenty“ celých potravín, ako napríklad „mäso bez zvierat“ alebo „bezzvieracie mlieko“.
Samotné spracovanie potravín často zmení zloženie bioaktívnych molekúl v potravine, a tým aj vplyv potravín na zdravie, 11 ale dnes spracované potraviny obsahujú aj širokú škálu syntetických chemikálií, ktoré pred modernou érou nikdy neboli súčasťou ľudskej stravy. Ako také predstavujú neuveriteľné riziko pre dlhodobé zdravie a pohodu. Spracované potraviny môžu mať aj medzigeneračné účinky.
V posledných rokoch sa udomácnila myšlienka, že môžeme jednoducho nahradiť celé potraviny syntetickými, geneticky modifikovanými alebo v laboratóriu vypestovanými alternatívami, ktoré sú úplne ekvivalentné pôvodným potravinám. V skutočnosti je to jednoducho nemožné.
Ako môžu vedci vytvoriť ekvivalenciu, keď ani nevedia, z čoho pozostáva 85 % alebo viac celej potravy, ktorú sa snažia replikovať? Zdravý rozum vám povie, že nemôžu. Môže to vyzerať, voňať a dokonca aj chutiť podobne, no zloženie mikroživín bude úplne iné a v dôsledku toho aj zdravotné účinky budú neporovnateľné.
Vezmite si napríklad kultivované mäso. Hovorí sa, že je ekvivalentom skutočného živočíšneho mäsa, pretože je vypestované zo živočíšnych buniek. Bunky sa potom pestujú v živnom roztoku vo vnútri bioreaktora, až kým sa nestane plátom podobným mäsu.
Podobne aj bez živočíšne mlieko Bored Cow 12 je mliečna alternatíva vyrobená zo srvátkového proteínu získaného fermentačným procesom, rastlinných tukov (namiesto mliečnych tukov), citrusovej vlákniny (pre krémovosť) a pridaných vitamínov a minerálov.
Obhajcovia kultivovaného mäsa trvajú na tom, že tento produkt nie je „falošným mäsom“, ale „skutočným mäsom“, 13 jediný rozdiel je v tom, že na jeho vytvorenie nebolo potrebné zabiť žiadne zviera. Kultivované mäso a iné syntetické potraviny sú vraj tiež ekologickejšie. Ale nič nemôže byť ďalej od pravdy.
Ich vplyv je oveľa viac podobný farmaceutickému priemyslu ako potravinárskemu priemyslu. Podľa nedávnej analýzy „životného cyklu od kolísky po bránu“ 14 , 15 , 16 , 17 mäsový priemysel pestovaný v laboratóriu produkuje štyri až 25-krát viac CO 2 ako tradičný chov zvierat.
Na základe tohto hodnotenia každý kilogram pestovaného mäsa vyprodukuje od 542 libier (246 kg) do 3 325 libier (1 508 kg) emisií oxidu uhličitého, čím je vplyv pestovaného mäsa na klímu štyri až 25-krát väčší ako dopad konvenčného hovädzieho mäsa. A tieto informácie sú poskytnuté len na vyvrátenie tých, ktorí veria klamu globálneho otepľovania.
Ako poznamenali autori, investori naliali miliardy dolárov do sektora mäsa na báze živočíšnych buniek (ACBM) na základe teórie, že kultivované mäso je šetrnejšie k životnému prostrediu ako hovädzie. Ale podľa týchto výskumníkov je tento humbuk založený na chybných analýzach emisií uhlíka.
Kultivované mäso je tiež stelesnením ultraspracovaných potravín 18 , a preto pravdepodobne spôsobí zdravotné problémy, ako sú tie, ktoré spôsobujú iné ultraspracované potraviny, ako je obezita, 19 kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka 2. typu, metabolický syndróm, syndróm dráždivého čreva, rakovina, duševné zdravie 20 problémy 21 a zvýšená úmrtnosť zo všetkých príčin. 22 , 23 , 24 , 25 , 26
Dokument 27 uverejnený vo vydaní Animal Frontiers z apríla 2023 tiež varoval, že existuje niekoľko dôsledkov bunkového mäsa, ktoré je potrebné zvážiť, ale nie sú, vrátane skutočnosti, že kultivované produkty nie sú nutrične ekvivalentné mäsu, ktoré obsahujú, sú určené na nahradenie.
Nepravdivé je aj tvrdenie, že pri tom nie sú zabité žiadne zvieratá. V súčasnosti sa väčšina kultivovaného alebo bunkového mäsa vytvára pestovaním živočíšnych buniek v roztoku fetálneho bovinného séra (FBS), ktorý sa vyrába z krvi nenarodených teliat. Stručne povedané, gravidné kravy sa zabíjajú, aby sa nenarodenému plodu odčerpala krv.
Okolo bezpečnosti je tiež veľa nezodpovedaných otázok. Napríklad na to, aby bunkové kultúry rástli, niektoré spoločnosti používajú imortalizované bunky, ktoré sú technicky vzaté prekancerózne a/alebo plne rakovinové. 28 (Iné spoločnosti používajú embryonálne kmeňové bunky alebo bunky zo živých zvierat. 29 )
Dôvodom na použitie imortalizovaných buniek je, že normálne sa správajúce bunky sa nemôžu deliť navždy. Väčšina buniek sa znásobí len niekoľko desiatok krát, kým zostarnú (starnú) a odumrú.
Toto nebude fungovať, keď je vaším zámerom vypestovať tisíce libier tkaniva z malého počtu buniek, a preto na svoju replikáciu používajú zvečnené bunky, ktoré nemajú žiadny vypínač a môžu sa deliť donekonečna.
Náhrady mäsa kultivované týmto spôsobom by sa preto mohli považovať za nádory, pretože mäso je úplne tvorené prekanceróznymi alebo rakovinovými bunkami. Je bezpečné jesť nádory? nevieme.
Biológ z MIT Robert Weinberg , Ph.D., navrhol, že ľudia nemôžu dostať rakovinu z týchto buniek, pretože to nie sú ľudské bunky, a preto sa nemôžu replikovať vo vašom tele. 30 Neexistuje však žiadny dlhodobý výskum, ktorý by podporil túto teóriu.
Je tiež dôležité si uvedomiť, že nutričné zloženie a bezpečnosť syntetických potravín sa bude líšiť v závislosti od značky.
Keď máte do činenia napríklad s hovädzím mäsom, mäso z jednej kravy bude relatívne identické s mäsom akejkoľvek inej kravy (jednou významnou výnimkou je spôsob, akým sú chované a kŕmené). Jeden losos ulovený vo voľnej prírode je porovnateľný s akýmkoľvek iným lososom uloveným vo voľnej prírode a každý hrdzavý zemiak je viac-menej identický s každým iným hrdzavým zemiakom.
Ale keďže každá značka syntetických potravín používa patentované prísady a procesy, žiadne dve nebudú mať rovnaké zloženie alebo bezpečnosť, takže aj keď sa nakoniec ukáže, že jedna je bezpečná a výživná, tieto výsledky nemožno použiť na žiadnu inú značku.
Tento rozdiel môže v budúcnosti spôsobiť veľké problémy, keď budú všetky druhy potravín nahradené syntetickými neekvivalentmi. Ako zistíte, ktorá značka hovädzieho, kuracieho alebo lososa by mohla byť pre vás najlepšia? Ako vymyslíte rozumný diétny plán, keď každá potravina prichádza v nespočetných variáciách rôzneho zloženia a bezpečnosti?
Syntetické potraviny predstavujú jedinečné nebezpečenstvo pre bezpečnosť potravín
Mnohí zástancovia syntetických potravín tvrdia, že jedlo vytvorené v laboratóriu obíde množstvo problémov s bezpečnosťou potravín, ale opak je oveľa pravdepodobnejší. Samozrejme, napríklad hovädzie mäso môže byť kontaminované počas spracovania, balenia, prepravy alebo skladovania alebo počas procesu varenia.
V kultivovanom mäse však každá prísada a krok spracovania so sebou prináša potenciál kontaminácie a ktorákoľvek zo stoviek prísad môže mať toxické účinky, samostatne alebo v synergii.
Hĺbková analýza 31 , 32 dostupných dôkazov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a expertného panelu Svetovej zdravotníckej organizácie, zverejnená v máji 2023, dospela k záveru, že existuje najmenej 53 potenciálnych zdravotných rizík spojených s mäsom pestovaným v laboratóriu.
Medzi nimi je možnosť kontaminácie ťažkými kovmi, mikroplastmi, nanoplastmi a chemikáliami, alergénnymi prísadami, toxickými zložkami, antibiotikami a priónmi.
Ba čo viac, niektoré zložky, ktoré vstupujú do syntetickej biológie, ako napríklad kultivované mäso, sú regulované ako „nezistiteľné výrobné pomôcky“ a vy ani nebudete vedieť, čo to je. Izraelský startup Profuse Technology napríklad vyvinul doplnok rastového média, ktorý masívne podporuje rast bielkovín.
Ako uvádza Food Navigator Europe v článku s názvom „Prelom z pestovaného mäsa: Doplnok médií dosahuje úplné dozrievanie svalov na lešení do 48 hodín“. 33 Doplnok skracuje čas na pestovanie filiet a steakov o 80 % a zvyšuje množstvo bielkovín v konečnom produkte päťkrát.
Proces pestovania mäsa tiež produkuje toxický biologický odpad – problém, ktorý v konvenčnom poľnohospodárstve a spracovaní potravín neexistuje. Vo vyššie uvedenom videu Alan Lewis, viceprezident pre vládne záležitosti pre Natural Grocers, skúma, čo ide do tvorby syntetickej biológie.
Východiskové zložky sú zvyčajne lacné cukry a tuky pochádzajúce z geneticky upravenej kukurice a sóje, pestované v ekologicky deštruktívnych monokultúrach s množstvom herbicídov, pesticídov a syntetických hnojív.
V dôsledku toho sú zaťažené zvyškami chemikálií. Potom sa do fermentu môžu pridať stovky ďalších prísad, aby sa vytvoril požadovaný konečný produkt, ako je určitý proteín, farba, príchuť alebo vôňa. Najčastejšie používaným mikroorganizmom vo fermentačnom procese je E. coli, ktorý bol génovo upravený tak, aby v procese trávenia produkoval požadovanú zlúčeninu.
Mikroorganizmus musí byť tiež odolný voči antibiotikám, pretože potrebuje prežiť antibiotiká používané na ničenie iných nežiaducich organizmov vo vani. Výsledkom je, že organizmy rezistentné na antibiotiká sa tiež integrujú do konečného produktu a typy chorôb prenášaných potravinami, ktoré môžu byť spôsobené génovo upravenými E. coli rezistentnými na antibiotiká a ich metabolitmi, si môže každý domyslieť.
Okrem požadovaného cieľového metabolitu môžu tieto génom upravené organizmy tiež vypľúvať necieľové metabolity s neznámymi environmentálnymi dôsledkami a zdravotnými účinkami. Ale to nie je všetko. Po extrakcii cieľových organizmov zostane nebezpečný biologický odpad.
Zatiaľ čo tradičné fermentačné procesy, ako je výroba piva, produkujú odpadové produkty, ktoré sú jedlé pre zvieratá, kompostovateľné a nepredstavujú žiadne biologické nebezpečenstvo, biologický odpad z týchto syntetických biologických fermentov sa musí najskôr deaktivovať a potom bezpečne zlikvidovať. Nesmie ísť na skládku.
Výroba potravín, ktoré si vyžadujú vstupy GMO a produkujú viac CO 2 ako konvenčné poľnohospodárstvo a nebezpečný biologický odpad, je sotva udržateľný model. Ale na druhej strane, syntetická biológia a spracované potraviny nie sú vytláčané zo skutočného záujmu o udržateľnosť.
Ak by to bolo cieľom, každý by sa zameral na regeneratívne poľnohospodárstvo , kde každá časť systému podporuje a udržiava ostatné časti, čím sa eliminuje potreba chemických vstupov, radikálne sa znižuje potreba vody a zároveň sa optimalizujú výnosy.
Nie, syntetická biológia sa sleduje, pretože je to impozantný kontrolný mechanizmus. Tí, ktorí vlastnia všetku produkciu syntetických potravín, budú ovládať svet vo veľmi doslovnom zmysle. Ak sa chcete dozvedieť viac o tomto sprisahaní na kontrolu, pozrite si „ Falošný program „Jedlo ako liek “.
Skrátka, globalisti už dnes vlastnia a kontrolujú väčšinu sacharidov pestovaných vo svete.
Nahradením skutočných živočíšnych potravín patentovanými laboratórnymi proteínovými alternatívami budú mať bezprecedentnú silu kontrolovať svetovú populáciu.
Poskytne im tiež väčšiu kontrolu nad zdravím ľudí. Je už známe, že konzumácia ultraspracovaných potravín prispieva k chorobám a že príčinou zlého zdravia je Big Pharma.
Priemysel spracovaných potravín strávil mnoho desaťročí riadením chronických chorôb, ktoré sa potom liečia skôr liekmi než lepšou stravou. Syntetické potraviny budú pravdepodobne ešte väčšou hnacou silou chronických chorôb a predčasných úmrtí.
Faktom je, že falošné mäso a mliečne výrobky nemôžu nahradiť komplexnú zmes živín, ktoré sa nachádzajú v hovädzom a mliečnom mäse kŕmenom trávou, a je pravdepodobné, že konzumácia ultraspracovaného mäsa a mliečnych alternatív môže viesť k mnohým rovnakým zdravotným problémom, aké sú spôsobené spracovanými potravinami. diéta. Ak teda chcete skutočne chrániť svoje zdravie a životné prostredie, vynechajte pseudopotraviny vyžadujúce patenty a radšej sa držte tých, ktoré sa nachádzajú v prírode.
Pôvodným zdrojom tohto článku je Mercola
Poznámky
1, 6, 7, 10 New Scientist 22. júla 2020 (Archivované)
2, 4 Prírodné potraviny 2020; 1: 33-37
3 Národná databáza živín pre štandardnú referenciu (archivovaná)
8 Inside Science 9. decembra 2019
9 FoodDB
11 Knowable Magazine 20. septembra 2023
12 Nudné kravské mlieko bez zvierat
13 Správy o bezpečnosti potravín 19. septembra 2023
16 Zaujímavé inžinierstvo 14. mája 2023
17 wattov s tým? 12. mája 2023
18 Friends of the Earth, From Lab to Fork, jún 2018 (PDF)
19 Bunkový metabolizmus, 2019; doi: 10.1016/j.cmet.2019.05.008
21 Upozornenie UPF Nebezpečné pre váš mozog
22 JAMA vnútorné lekárstvo 11. februára 2019;179(4):490-498
27 Animal Frontiers April 2023; 13(2): 68-74
28, 29, 30 The Fern 7. februára 2023
31 FAO.org Aspekty potravinovej bezpečnosti potravín na báze buniek
33 Food Navigator Europe 26. septembra 2023
Ilustračné foto: iStock cez Pixabay
Slovenské Hnutie Obrody reaguje na podnety niektorých občanov, ktorí sa dožadujú rozpisu dátumov a miest, v…
Skupina vojakov, ktorá prenikla do ruskej Brjanskej oblasti, pozostávala z vojakov NATO. Ukrajinskú sabotážnu a prieskumnú skupinu, ktorá vtrhla do…
Poľsko varuje pred následkami ukoristenia tankov Abrams. Interia: Rusko vyvinie nové metódy boja proti tankom,…
Ani novinárovi, pedagógovi a katolíckemu kňazovi Karolovi Lovašovi neušlo štvrtkové (31. 10.) odsúdenie Andreja Kisku. Krajský…
Na základe Príkazu č. 01, Hrdinu Sovietskeho Zväzu a Predsedu Predstavenstva Štátneho Fondu, Alexandra Vladimiroviča…
Ľudia už podľa nej majú dosť hádok a konfliktov medzi politikmi. Komentovala aj progresivistické prejavy…