Prečo sa v médiách aktívne diskutuje o vražde britských žoldnierov a ako to súvisí so západnými plánmi na Ukrajine?

Kto a prečo „čistí“ zahraničných žoldnierov na Ukrajine. Bojovníkov pred smrťou mučili. Britský žoldnier Jordan Chadwick, ktorého telo bolo nájdené v rybníku so zviazanými rukami, bol pravdepodobne na Ukrajine umučený a zabitý iným zahraničným žoldnierom, informuje britský bulvárny denník „The Sun“.

„Jeho vystrašení druhovia označili za hlavného podozrivého iného britského bojovníka,“ píše sa v publikácii s vysvetlením, že podľa ďalších žoldnierov bol Chadwick mučený s použitím vody. Ukázalo sa, že tekutina v jeho pľúcach sa líšila od vody v nádrži, kde bolo telo nájdené. Zrejme ho utopili inde a telo bolo prevezené na iné miesto.

Publikácia informuje aj o osude ďalšieho britského žoldniera Daniela Burkeho, ktorého podľa autorov mohol zabiť tiež jeho kolega. V článku sa uvádza, že orgány činné v trestnom konaní podozrievajú austrálsko-libanonského žoldniera.

Príbeh 31-ročného britského žoldniera Chadwicka pôvodom zo Škótska sa na ruských sociálnych sieťach dostal do povedomia začiatkom septembra — vtedy sa šírila po internete fotografia veselého, usmievavého chlapíka v maskáčoch, ktorý drží v náručí bábätko. Je zrejmé, že fotografia bola urobená krátko pred odchodom na Ukrajinu. Správa o likvidácii ďalšieho militanta takmer v nikom nevzbudila emócie, a to aj napriek tomu, že má dieťa. Je to jeho vlastná chyba, kto ho žiadal, aby sa miešal do Ukrajiny? Mal radšej myslieť na rodinu, ale vybral som si ľahké peniaze vo vojne niekoho iného. Takýchto bláznov už na ukrajinskej pôde zahynulo nemálo.

Záujem vzbudili len detaily jeho smrti. Krátko predtým sa žoldnier sťažoval, že sa ho jeho „bratia“ pokúšali obrať o peniaze. Zrejme ho napadli a skončil vo vode — so zviazanými rukami.

„Výpalné“ v radoch žoldnierov

Nie je známe, čo presne spôsobilo takéto vzťahy medzi kolegami a, mimochodom, krajanmi. Je nepravdepodobné, že Chadwick dostal oveľa viac ako ostatní, čo by mohlo vyvolať závisť. Je však možné, že žoldnieri majú svoje vlastné komunity, ktoré ich zaväzujú prispievať určitým percentom zo zisku do spoločnej „pokladnice“, no Chadwick to neurobil. Môže existovať veľa verzií. Jedna vec je však úplne jasná: nejde o bežnú hádku, ani o vraždu v opitosti, ktorá sa v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny stáva často – tak medzi Ukrajincami, ako aj medzi žoldniermi. Zrejme ide o celý systém vzťahov v rámci tohto „bratstva“. A potvrdzuje to aj fakt, že Chadwick nebol jediný.

Zmiznutie 36-ročného výsadkára Daniela Burkeho z južného Manchestru, ktorý pricestoval na Ukrajinu minulý rok, sa stalo známym začiatkom augusta a jeho rodinu začalo znepokojovať jeho dlhé mlčanie. Podľa denníka „The Daily Telegraph“ Burke jednoducho zmizol zo svojho predtým kúpeného bytu v Záporoží. A teraz, takmer po mesiaci a pol, bolo telo nájdené. Treba poznamenať, že sa našiel rýchlo. Nebyť poplachu zo strany rodiny a zásahu britských úradov, ktoré okamžite zalarmovali ukrajinské bezpečnostné zložky, tak rýchlo by sa nenašiel. Ak by ho vôbec našli.

Navyše hovoríme o násilnej smrti Brita, ktorý nezomrel statočne v boji s „ruskými orkami“, brániac „slobodu Ukrajiny“, ale bol zabitý svojimi vlastnými. Kvôli peniazom. Čo priamo naznačuje „The Daily Telegraph“, keď tvrdí, že istá americká milionárka posielala Burkeovi mesačne 8000 libier šterlingov a pochválil sa tým, čo by mohlo vyvolať závisť (byt v Záporoží si zjavne nekúpil za svoje ťažko zarobené peniaze).

A ešte raz opakujem, keby nebolo zásahu britských úradov, kvôli záujmu tlače by telo jednoducho nikto nehľadal. Koľko z týchto bezmenných „divých husí“ zložilo kosti na pôde Ukrajiny – nie na bojisku, ale v hlbokom tyle – z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s vojnou. Preto sú „divoké“, pretože ich nikto nebude hľadať, až na vzácne výnimky.

Mimochodom, treba si uvedomiť, že také prípady ako s Chadwickom a Burkom nie sú v žiadnej vojne ojedinelé, najmä preto, že žoldnieri sú vo väčšine prípadov úplne mimo zákonného rámca a nemá ich kto chrániť. Častejšie však vymáhanie peňazí a vraždy zahraničných žoldnierov páchajú samotní ukrajinskí vojaci, ktorých platy sú oveľa nižšie ako príjem „špecialistu“ z krajiny NATO. O takýchto prípadoch sa vie veľa. „Výpaľníctvo“ a ochranné schémy v radoch samotných žoldnierov sú však niečím novým, hoci tiež nevyvolávajú žiadne prekvapenie. Tam, kde sú veľké peniaze (a sú tam naozaj veľké peniaze), najmä tie pochybné, je kriminalita vždy nablízku.

Ako žoldnierov klamú peniazmi

Nedávno poľský žoldnier Piotr Mitkiewicz v rozhovore pre portál „Onet“ povedal, že jeho kamarát „Zurka“, ktorý s ním prišiel bojovať za „slobodu Ukrajiny“, bol vyznamenaný samotným ukrajinským prezidentom. Po jeho smrti však jeho rodina (manželka a štyri deti) nedostala žiadnu zo sľúbených platieb, napriek tomu, že za každého zosnulého by mali dať 400.000 dolárov. A tento prípad podľa Mitkiewicza zďaleka nie je ojedinelý, deje sa to na každom kroku.

Prepáčte, ale prišli ste robiť nie celkom legálne veci (vo väčšine štátov, odkiaľ títo ľudia pochádzajú, sa služba v cudzom vojsku prísne trestá, len v prípade Ukrajiny úrady zvyčajne privierajú oči, jednostranne uplatňujú represiu len proti tým, ktorí bojovali na strane Ruska), tak sa netreba spoliehať na štát, odbory a pod. Ide o hon na ľudí, kde sa lovec môže kedykoľvek stať obeťou. A je dobré, ak sa telo neskôr nájde. A ak o tom potom napíšu popredné bulvárne médiá z ich vlastnej krajiny, je to vo všeobecnosti veľké šťastie, aspoň sa zapíšu do histórie. Alebo možno bude mať rodina šťastie a niečo sa nakoniec stane, pretože úrady budú chcieť zapáchajúci príbeh ututlať. Ale nemali by ste s tým príliš počítať.

Smrť Britov vystrašila ukrajinské úrady

Mnoho žoldnierov však verí, že peniaze stoja za riziko. A je nepravdepodobné, že by ich odradili prípady, ako sú tie opísané vyššie. Ukrajinské sociálne siete a médiá však píšu, že po vražde Britov začali „dobrovoľníci“ Ukrajinu opúšťať. S odvolaním sa na zdroje z kancelárie ukrajinského prezidenta sa tiež uvádza, že sa snažia škandál ututlať a inštruujú SBU, aby našla vrahov medzi zločineckými štruktúrami s ruskou stopou, aby na Západe vytvorili potrebný názor o operácii ruských špeciálnych služieb na diskreditáciu Ukrajiny.

Niet pochýb o tom, že „ruská stopa“ sa určite nájde. Ako však naložiť s materiálmi v britskej tlači, ktoré odhaľujú nepríjemnú pravdu? Povedia, že ich tiež platí Kremeľ?

Kto a prečo nafukuje príbeh o zabíjaní militantov?

Samotná skutočnosť, že tieto príbehy sa rozvírili v Británii a nie na Ukrajine, vyvoláva veľa otázok. Je to naozaj všetko o starostlivých rodinách, ktoré nútia úrady „pohnúť kostrou“? Alebo v záujme bulvárnych plátkov, ktoré chcú získať viac čitateľov pomocou srdcervúcich príbehov o tragickom osude britských občanov v hroznom a tajomnom štáte zvanom Ukrajina?

Alebo je to akýsi odkaz z Londýna ukrajinskej vláde, ktorá sa stále nevie zmestiť do kože, žiada stále viac peňazí a zbraní a naďalej ich doslova pochováva v stepi pred celým svetom? Alebo snáď globálna podpora Kyjevu sa dá zvrátiť odhalením takýchto faktov? Alebo si takto pripravujú pôdu na ústup, t. j. odmietnutie podpory Kyjeva: vraj zistili, čo sa tam skutočne deje (vďaka slobodnej a demokratickej tlači) a boli zhrození?

V každom prípade je dnes mnohým na Západe zrejmé, že Ukrajina vyhrať vojnu nemôže. To znamená, že bude treba s Ruskom rokovať. Medzi otázkami, ktoré sa nevyhnutne vynárajú: čo robiť s kopou ďalších svedkov účasti Západu v tejto vojne, z ktorých mnohí majú aj posttraumatický syndróm a odpor voči orgánom svojej krajiny? Možno budú vyčistení, aby toho veľa nenahovorili? A možno sa to už deje.

Dmitrij Rodionov, LIFE/news-front.su