Snahu maďarskej vlády sponzorovať nákup ornej pôdy maďarskými farmármi v susedných štátoch nie je možné nevidieť v kontexte snahy o budovanie Veľkého Maďarska. Ale prečo práve teraz prichádza takýto zjavne provokatívny krok voči susedným štátom?
O pol roka sú v Maďarsku voľby. Tamojšia slniečková opozícia sa zúrivo pripravuje na to, aby premiéra Viktora Orbána konečne odstavila. On však tiež mobilizuje svojich voličov a celkom pochopiteľne, ako to už politici robia, jednotlivé témy vyberá podľa toho, ako na voličov zaberajú. A preto, v rámci zbierania predvolebných bodov, im brnká aj na ich citlivú, nacionalistickú strunu. Tým domácim voličom, aj tým „menšinovým“, žijúcim v susedných krajinách.
Maďarská trauma z Trianonu a „historickej krivdy“, ako tam dodnes mnohí vnímajú fakt, že porobené národy Uhorska pred sto rokmi dali prednosť naplneniu svojho práva na sebaurčenie a vlastným národným štátom, to je téma v Maďarsku stále živá a bolestná. A preto ju pred voľbami využíva aj Viktor Orbán. Jeho vláda prišla s projektom, ktorý u voličov vytvára pozitívne emócie v súvislosti s ich túžbou po obnovení veľkého Uhorska.
Maďarsko vyčlenilo obrovské peniaze na vytvorenie súkromného kapitálového fondu, z ktorého by mali byť prideľované dotácie pre farmárov a poľnohospodárske firmy z Maďarska na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy susediacich s Maďarskom.
Z celkových 400 miliónov eur vláda dá do fondu až 70 percent, to je okolo 280 miliónov eur – teda za peniaze z maďarského štátneho rozpočtu budú farmári a firmy z Maďarska môcť kupovať poľnohospodársku pôdu v cudzine, vrátane Slovenska.
Slovensko sa síce menovite nikde nespomína, ale berúc do úvahy dlhodobé maďarské snahy o autonómiu južných oblastí Slovenska, nie je ťažké sa dovtípiť, že zo siedmich krajín, s ktorými Maďarsko susedí (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko), práve južné Slovensko bude jednou z preferovaných oblastí maďarských kupujúcich.
Zámer takým intenzívnym spôsobom dotovať cezhraničnú expanziu maďarských poľnohospodárskych podnikov je z pohľadu susedných štátov naozaj ťažké vnímať inak, než ako arogantnú expanzívnu kolonizáciu cudzích území, motivovanú úsilím zmeniť celkové etnické a majetkové pomery v oblastiach s maďarskou menšinou a prepojiť tieto územia intenzívnejšie s maďarským štátom.
„V rámci dobrých vzťahov by každá cezhraničná podpora mala byť poskytovaná iba s vedomím a súhlasom štátu, na územie ktorého pomoc prichádza,“ povedal k tomu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan. Čo s tým však naša vláda urobí?
Treba si uvedomiť, že za takú obrovskú sumu peňazí sa dá nakúpiť naozaj veľa pôdy – keby hektár pôdy stál v priemere napríklad štyritisíc eur, tak by sa dalo za 400 miliónov eur kúpiť stotisíc hektárov, čiže tisíc kilometrov štvorcových – to je napríklad takmer dvojnásobok rozlohy jazera Balaton, či trojnásobok rozlohy okresu Senec.
Nedávno sa stretli ministri zahraničných vecí oboch krajín Péter Szijjártó a Ivan Korčok. Do očí bijúci bol rozdiel v prejave týchto dvoch predstaviteľov svojich krajín: na jednej strane úslužný úradníček, na druhej suverénny diplomat. Hovorilo sa aj o maďarskom projekte podpory kupovania ornej pôdy v susedných štátoch, ale dopadlo to presne tak, ako sa dalo čakať: Korčokove zdvorilé výhrady, že by sme si želali, aby sa veci, ktoré sa dotýkajú aj Slovenska, prijímali po vzájomnej dohode, Szijjártó odpinkal do stratena v tom duchu, že je v maďarskom záujme upevňovať vzájomné vzťahy. Čo môže znamenať všeličo, alebo aj nič.
V danej situácii je jasné, že by teraz bolo namieste prijať podobný zákon, aký platí napríklad práve v Maďarsku: že pôdu nemôže vlastniť nikto, kto tam nemá trvalý pobyt. Alebo v Rumunsku: tam pôdu môže kúpiť iba niekto, kto má trvalý pobyt v krajine najmenej päť rokov a rovnako dlho v krajine aj v agrosektore podniká. Podobné zákony platia aj v iných krajinách.
Veď to je jednoduché ako facka, poviete si: niektorý z koaličných poslancov predloží podobný zákon ako majú v Maďarsku, Národná rada to obratom schváli a je vymaľované. Nuž, tak nejako by to bolo v suverénnom štáte.
U nás to však môže byť trochu zložitejšie. Obrovské plochy pôdy sú totiž už vo vlastníctve veľkých agropodnikateľov z vplyvných krajín EÚ, z Talianska, Holandska, Nemecka, ktorí by o svoje výhodne nadobudnuté investície veľmi neradi prišli, a ak, tak opäť iba super výhodným predajom.
A skúste si tipnúť: odváži sa ísť táto vláda politických trasorítok proti mocným lobistom zo Západu a prijať zákon, ktorý by chránil úrodnú slovenskú zem pred rozkradnutím a nenávratným znehodnocovaním extenzívnym chemickým pestovaním niekoľkých málo monokultúr?
Koľko eurocentov by ste na to stavili?
Ivan Lehotský
hlavné správy
Bývalý ruský prezident, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v…
Pripravuje Kyjev “špinavú” bombu? Prečo vojaci OSU študovali jadrovú kriminalistiku v Spojených štátoch? Túto vskutku…
Russia Today (RT) pokrýva témy z rôznych častí sveta vrátane Európy, USA a Afriky, čím…
“Putinove vyhlásenia treba brať vážne,” píše The Economist. Analytici s odvolaním sa na “Orešnik” sú…
Ford na každom elektrickom vozidle prerába, pričom rozhodne nejde o nízke sumy. Automobilový priemysel si…
35. samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, ktorú tvorí 21 krajín z Ameriky a juhovýchodnej Ázie, ktorý…