Snahu maďarskej vlády sponzorovať nákup ornej pôdy maďarskými farmármi v susedných štátoch nie je možné nevidieť v kontexte snahy o budovanie Veľkého Maďarska. Ale prečo práve teraz prichádza takýto zjavne provokatívny krok voči susedným štátom?
O pol roka sú v Maďarsku voľby. Tamojšia slniečková opozícia sa zúrivo pripravuje na to, aby premiéra Viktora Orbána konečne odstavila. On však tiež mobilizuje svojich voličov a celkom pochopiteľne, ako to už politici robia, jednotlivé témy vyberá podľa toho, ako na voličov zaberajú. A preto, v rámci zbierania predvolebných bodov, im brnká aj na ich citlivú, nacionalistickú strunu. Tým domácim voličom, aj tým „menšinovým“, žijúcim v susedných krajinách.
Maďarská trauma z Trianonu a „historickej krivdy“, ako tam dodnes mnohí vnímajú fakt, že porobené národy Uhorska pred sto rokmi dali prednosť naplneniu svojho práva na sebaurčenie a vlastným národným štátom, to je téma v Maďarsku stále živá a bolestná. A preto ju pred voľbami využíva aj Viktor Orbán. Jeho vláda prišla s projektom, ktorý u voličov vytvára pozitívne emócie v súvislosti s ich túžbou po obnovení veľkého Uhorska.
Maďarsko vyčlenilo obrovské peniaze na vytvorenie súkromného kapitálového fondu, z ktorého by mali byť prideľované dotácie pre farmárov a poľnohospodárske firmy z Maďarska na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy susediacich s Maďarskom.
Z celkových 400 miliónov eur vláda dá do fondu až 70 percent, to je okolo 280 miliónov eur – teda za peniaze z maďarského štátneho rozpočtu budú farmári a firmy z Maďarska môcť kupovať poľnohospodársku pôdu v cudzine, vrátane Slovenska.
Slovensko sa síce menovite nikde nespomína, ale berúc do úvahy dlhodobé maďarské snahy o autonómiu južných oblastí Slovenska, nie je ťažké sa dovtípiť, že zo siedmich krajín, s ktorými Maďarsko susedí (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko), práve južné Slovensko bude jednou z preferovaných oblastí maďarských kupujúcich.
Zámer takým intenzívnym spôsobom dotovať cezhraničnú expanziu maďarských poľnohospodárskych podnikov je z pohľadu susedných štátov naozaj ťažké vnímať inak, než ako arogantnú expanzívnu kolonizáciu cudzích území, motivovanú úsilím zmeniť celkové etnické a majetkové pomery v oblastiach s maďarskou menšinou a prepojiť tieto územia intenzívnejšie s maďarským štátom.
„V rámci dobrých vzťahov by každá cezhraničná podpora mala byť poskytovaná iba s vedomím a súhlasom štátu, na územie ktorého pomoc prichádza,“ povedal k tomu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan. Čo s tým však naša vláda urobí?
Treba si uvedomiť, že za takú obrovskú sumu peňazí sa dá nakúpiť naozaj veľa pôdy – keby hektár pôdy stál v priemere napríklad štyritisíc eur, tak by sa dalo za 400 miliónov eur kúpiť stotisíc hektárov, čiže tisíc kilometrov štvorcových – to je napríklad takmer dvojnásobok rozlohy jazera Balaton, či trojnásobok rozlohy okresu Senec.
Nedávno sa stretli ministri zahraničných vecí oboch krajín Péter Szijjártó a Ivan Korčok. Do očí bijúci bol rozdiel v prejave týchto dvoch predstaviteľov svojich krajín: na jednej strane úslužný úradníček, na druhej suverénny diplomat. Hovorilo sa aj o maďarskom projekte podpory kupovania ornej pôdy v susedných štátoch, ale dopadlo to presne tak, ako sa dalo čakať: Korčokove zdvorilé výhrady, že by sme si želali, aby sa veci, ktoré sa dotýkajú aj Slovenska, prijímali po vzájomnej dohode, Szijjártó odpinkal do stratena v tom duchu, že je v maďarskom záujme upevňovať vzájomné vzťahy. Čo môže znamenať všeličo, alebo aj nič.
V danej situácii je jasné, že by teraz bolo namieste prijať podobný zákon, aký platí napríklad práve v Maďarsku: že pôdu nemôže vlastniť nikto, kto tam nemá trvalý pobyt. Alebo v Rumunsku: tam pôdu môže kúpiť iba niekto, kto má trvalý pobyt v krajine najmenej päť rokov a rovnako dlho v krajine aj v agrosektore podniká. Podobné zákony platia aj v iných krajinách.
Veď to je jednoduché ako facka, poviete si: niektorý z koaličných poslancov predloží podobný zákon ako majú v Maďarsku, Národná rada to obratom schváli a je vymaľované. Nuž, tak nejako by to bolo v suverénnom štáte.
U nás to však môže byť trochu zložitejšie. Obrovské plochy pôdy sú totiž už vo vlastníctve veľkých agropodnikateľov z vplyvných krajín EÚ, z Talianska, Holandska, Nemecka, ktorí by o svoje výhodne nadobudnuté investície veľmi neradi prišli, a ak, tak opäť iba super výhodným predajom.
A skúste si tipnúť: odváži sa ísť táto vláda politických trasorítok proti mocným lobistom zo Západu a prijať zákon, ktorý by chránil úrodnú slovenskú zem pred rozkradnutím a nenávratným znehodnocovaním extenzívnym chemickým pestovaním niekoľkých málo monokultúr?
Koľko eurocentov by ste na to stavili?
Ivan Lehotský
hlavné správy
Podľa údajov ruskej armády prišli ukrajinské ozbrojené sily počas uplynulých 24 hodín o viac ako…
Zatímco si ruské jednotky na Donbase připisují jeden úspěch za druhým, stále vyčerpanější ukrajinské síly…
Denník The Telegraph minulý týždeň informoval, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa snažia získať povolenie…
Predseda SNS komentoval aj blokovanie reformy STVR stranou Hlas aj možnosť zmeny volebného systému. Podpredseda…
Excesy, k akému došlo naposledy v Košiciach, sú dosledkom desaťtročí marazmu na Slovensku. Krajnosťami toho…
Ideologické rozhodnutie Merkelovej vlády by podľa neho mali nemeckí politici prehodnotiť. Ukončenie prevádzky nemeckých jadrových…