Prečo neveriť Korčokovi, keď si sadá na misku „spravodlivosti“?

Ivan Korčok, ktorý už vymenil x-kabátov tvrdí, že pri voľbe prezidenta je dôležitá „rovnováha moci“, teda, že voliči by ho mali automaticky voliť bez ohľadu na čokoľvek, lebo on si sadne na tie váhy.

A môžeme očakávať, že bude robiť tak ako teraz Z. Čaputová „protiváhu“ vláde, čiže v preklade: bude pokračovať vo vyhrotenej konfrontácii.

To je to isté, ako keď by cap argumentoval, aby ho spravili záhradníkom, že on žerie trávu a je teda najkompetentnejší kandidát…

To, že je to má byť len pokračujúci čaputovej tieň potvrdil najnovším atakom voči P. Pellegrinimu, že nerozumie práve tej „rovnováhe moci“, inak povedané, že by predseda parlamentu nemal mať nijakú šancu, aj keď vedie v preferenciách, lebo medveď…

A čo je podľa Ivana Korčoka tá rovnováha? Nuž vraj to, keď vládnuca moc pošliapava legislatívny proces, keď vychyľuje trestnú politiku tak, že slúži jej záujmu a nie občanom… Mimochodom, „slúženie“ je jedna z jeho kľúčových volebných floskúl.

Samozvaný etalón spravodlivosti

Nuž, tak sa pozrime ako to v skutočnosti je s ďalším samozvaným etalónom jedinej spravodlivosti, strážcu vesmírnej brány záujmov len a len ľudu… a nikdy inak.

Malá skúška správnosti. V rokoch 1999 až 2001 bol Ivan Korčok zástupcom slovenskej misie pri NATO, aj keď Slovensko v aliancii ešte nebolo. Ale to nie je podstatné. Kľúčový je dátum 1999 a jeho pôsobenie v misii pri NATO, pretože to bolo NATO na čele s USA, ktoré 24. marca 1999 začalo bezprecedentný útok bez mandátu BR OSN na suverénny európsky štát – bývalú Juhosláviu pod farizejským naratívom o „humanitárnom bombardovaní“.

To „humanitárne bombardovanie“, vrátane zakázanej kazetovej munície trvalo nepretržite 78 dní, počas ktorých dopadlo na Srbsko 22-tisíc ton výbušnín s ochudobneným uránom, na čo dodnes trpí táto generácia zvýšeným výskytom rôznych druhov rakoviny, vrátane malých detí. V troskách 40-tisíc domov, škôl a nemocníc našlo smrť aj dve tisíc civilistov.

Aj keď Dzurindova vláda poskytla náš vzdušný priestor na vražedné útoky bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN – na rozdiel od Rakúsko a Švajčiarska a dokonca aj Grécka (členská krajina NATO) – tak zásadová osobnosť pre spravodlivosť ako sa štylizuje I.Korčok, by mala v tom čase striktne vystúpiť a odsúdiť „vychýlenie politiky“ v prospech krvavej vstupenky do aliancie a v prospech amerických záujmov v Európe.

Nuž, nič také sa nestalo. Nijaká „rovnováha“ voči dzurindovskej servilnosti a odsúdenie pošliapania medzinárodného práva kovbojmi s NATO sa od úradníka Ivana K. nekonala… Aspoň to nie je verejnej známe. Nie je ani známe, že by urobil nijakú protiváhu k náprave údajného bezprávia páchaním nového bezprávia. Naopak, angažovane sa zapojil do funkcie šéfa misie pri Severoatlantickej aliancii, ktorá mala na rukách ešte nezaschnutú krv obetí, prevažne z radov civilistov.

To, že Slovenská republika neuznáva – napriek silným tlakom – „nezávislé Kosovo“, ktoré bolo cieľom záujmu Spojených štátov a výsledkom procesu, na ktorého začiatku bolo „humanitárne bombardovanie“ Juhoslávie, je diskvalifikačným vysvedčením nielen osoby, ale aj kariérneho diplomata I.Korčoka, ktorý sa teraz bohorovne uchádza o post prezidenta Slovenskej republiky. Nepochybne by povedal, že on len verne slúžil Slovensku a plnil politickú objednávku vlády…

Iste, on si myslí, že verne slúžil aj vo februári 2022, keď ako minister zahraničných vecí podpisoval vo Washingtone za Slovensko kontroverznú DCA zmluvu s USA, ktorou sme sa vzdali de fakto suverenity nad dvomi vojenskými letiskami. Dokonca tvrdil, že Dohoda o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA) neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR…

Lenže teraz by išlo o najvyššiu funkciu v štáte. Prezident je totiž aj vrchným veliteľom Ozbrojených síl SR a vyhlasuje vojnový stav. Ak si USA želali bombardovať Juhosláviu v roku 1999 a diplomat Korčok to obišiel mlčaním, ak si Spojené štáty želali mať na Slovensku dve strategické letiská a I.Korčok s hrdosťou zmluvu podpísal, čo ak si budú Spojené štáty v tejto napätej konfrontačnej atmosfére želať opäť nejakú vojnu, napríklad s Ruskom, jadrovou veľmocou? Čo by asi urobil Ivan Korčok, ak by sedel v prezidentskom paláci ako vrchný veliteľ, hm?

Rafael Rafaj

Ilustračné foto: SKsprávy

skspravy.sk