Prečo je pre Ukrajinu lepší vrabec v hrsti ako holub na streche

Ako Maďarsko nevyužilo túto múdrosť za 2. svetovej vojny a Ukrajina v súčasnosti

Výsledkom 1. svetovej vojny bol rozpad Uhorska potvrdený Trianonskou mierovou zmluvou, ktorú Maďari považovali za nespravodlivý diktát, pretože v nových štátoch sa ocitli územia, na ktorých žili početné maďarské menšiny.

Iredenta, čiže snaha pripojiť tieto územia opätovne k Maďarsku sa stala červenou niťou maďarskej politiky v medzivojnovom období.

Po nástupe Hitlera k moci vycítili maďarské politické kruhy vedené admirálom bez loďstva, regentom Horthym príležitosť a stali sa jeho spojencom. Maďarsku sa to vyplatilo, získali holuba, územia južného a východného Slovenska, Podkarpatskú Rus, časť rumunského Sedmohradska a časť srbskej Vojvodiny.

Vznikla tak paradoxná situácia, kedy sa Slovenský štát stal „prvým“ spojencom Nemecka ako prejav vďaky, že nás Hitler nenechal zhltnúť Maďarom a Poliakom úplne a Maďarsko sa stalo spojencom Hitlera bez hrdého titulu, hoci im umožnil prakticky zdvojnásobiť teritórium Maďarska. Prejavom vďaky sa stala aj účasť Slovenska (s malou motiváciou) aj Maďarska (so značnou motiváciou) na ťažení Nemecka proti ZSSR, ktorého priebeh poznáme.

Zaregistroval som však informáciu, že ZSSR bol v roku 1944 náchylný v záujme urýchlenia postupu na Západ ponechať Maďarsku niektoré územné zisky aj po skončení vojny, pokiaľ sa stane jeho spojencom.

Myslím, že to súvisí s Horthyho snahou o separátnu kapituláciu Spojencom, čo mu však nevyšlo, bol internovaný v Nemecku a vládu prevzala fašistická strana Šípových krížov, ktorá doviedla Maďarsko k totálnej porážke.

Rumunsku aj Fínsku sa so ZSSR podarilo dohodnúť, Fíni nestratili samostatnosť a Rumuni získali naspäť od Maďarska Sedmohradsko. Maďarom nakoniec neostal ani ten vrabec v hrsti. A tak naďalej nadávajú na Trianon. Nestáli a potom nestihli prejsť na správnu stranu dejín.

S Ukrajinou je to podobne

Tá po rozpade ZSSR získala holuba na streche, ale nebola s tým spokojná. Chcela sa stať „nezaležnou“, čiže nezávislou od Ruska ekonomicky, kultúrne aj jazykovo. Chcela sa stať „zaležnou“, žiže závislou na EÚ a NATO, pretože ako klasický národ Ukrajinci ešte nevznikli.

Hoci ako štát v dobe jeho vzniku v roku 1991 s 52 miliónmi obyvateľmi, silným priemyslom a poľnohospodárstvom patrila medzi stredne veľké mocnosti, nedokázala Ukrajina fungovať ako suverénny štát.

Surovo povedané, menila patróna, pretože Rusko bolo slabé a ekonomicky rozvrátené a EÚ bolo niečo ako krajina, kde pečené holuby lietajú priamo do huby. NATO bola zase záštita toho, že si Ukrajinci budú môcť dovoliť robiť voči Rusom čo chcú. Konflikt sa stal nevyhnutným a nakoniec vypukol. Pôvodný holub, ktorý Ukrajina držala v ruke uletel a teraz sa musia rozhodovať medzi vrabcom a novým holubom na streche.

Nie som pacifista, uznávam reálpolitiku, preto ideologická propaganda ako Ukrajinci bojujú za obranu liberálnej demokracie v Európe vyvoláva vo mne len spomienky na moju mladosť a komunistickú propagandu ľudovej demokracie.

Chápem preto, ako je možné, že médiá mainstreamu sú schopné podávať optimistické predpovede ako 30 miliónová Ukrajina porazí 150 miliónové Rusko (s Bieloruskom 160). Pokiaľ by Západ, teda aj my, vyslal na územie Ukrajiny pozemné vojská, tak sa zrejme objaví na fronte milión severných Kórejcov, ktorí uvítajú možnosť preveriť svoje bojové schopnosti v reálnom boji. Existencia Ukrajiny je reálne ohrozená.

Čo by mohla Ukrajina spraviť, aby nezanikla?

Odpoveď na túto otázku je hypotetická, ale prípad Maďarska je inšpirujúci. Obnova Ukrajiny je z ekonomického a demografického hľadiska nemožná. Ekonomika, ako aj armáda Ukrajiny fungujú už len na základe dodávok peňazí a výzbroje zo Západu.

Ukrajinci sú tak vlastne žoldnieri v našich službách, ktorých platíme a zásobujeme za to, že bojujú a umierajú za naše záujmy. Smutné a tragické zároveň je to, že značná časť našej „pomoci“ Ukrajine v jej boji za slobodu a demokraciu do posledného Ukrajinca sú pôžičky, úvery, ktoré bude musieť niekedy splatiť.

Samozrejme, stane sa to až po konečnom víťazstve nad Ruskom, ktoré zaplatí reparácie, potom Ukrajina vstúpi do EÚ a NATO a potom sa už konečne splní Ukrajincom sen o zasľúbenej krajine s jej pečenými holubmi. Ukrajinci sa už však začínajú prebúdzať do krutej reality.

Aktivity bývalého komika Zelenského sú komické, lebo každý svojprávny politik by sa tak neznížil ako on pri drankaní peňazí a bojovej techniky na boj v našich službách. Navyše má Ukrajina obrovské dlhy a vlastne jej už pomaly nepatrí ani zem, na ktorej Ukrajinci žijú, nadnárodné spoločnosti ako Blackrock sa činia.

Demografia? Od Ukrajincov vyčistená Ukrajina sa stane lukratívnym miestom na presídľovanie cudzokrajného obyvateľstva. Prečo Ukrajinci zatiaľ ešte bojujú? Lebo sa nájde ešte značný počet fanatikov a výnimočný stav, ako aj permanentná mobilizácia dovoľuje vláde to, že už odchytávajú mužov na uliciach, aby ich dali do mundúra a potom poslali na smrť na fronte. To znamená koniec ukrajinskej armády a Ukrajiny, lebo počet Ukrajincov ochotných brániť „vlasť“ rýchlym tempom klesá.

EÚ prijíma neskutočné množstvo utečencov, hlavne mužov v bojovom veku kvôli ich možnej smrti v konfliktoch v Afrike atď. Zároveň sa však snaží dostať ukrajinských mužov späť na Ukrajinu, aby tam bojovali. To je samozrejme rasizmus proti Ukrajincom.

Čo by malo urobiť Slovensko? Začať šiť uniformy, navliekať ich na „úbohých“ utečencov z Afriky pred vojnovými konfliktami a posielať ich bojovať na Ukrajinu. Za občianstvo na Slovensku by museli zaplatiť krvou na Ukrajine. To by sa malo dostať do uší potenciálnych migrantov, ich záujem o Slovensko by markantne opadol. V podstate máme právny nárok požadovať takéto niečo od EÚ, pokiaľ to budú akceptovať u Ukrajincov.

Viem, čo by mali Ukrajinci spraviť, ale nemám potuchy ako by to mali spraviť. Mali by si vybrať vrabca v hrsti a zabudnúť na holuba na streche.

To značí, že niekto rozumný by sa dohodol s Rusmi za cenu územných ústupkov a podriadil sa vplyvu Moskvy. Ukrajina by v menšom rozmere existovala ďalej a, čo je najpodstatnejšie, bez dlhov, pretože všetko, čo vlastnili cudzinci, by bolo „zmrazené“ a použité rovnako ako ruské aktíva Západom v súčasnosti. Alebo by sa s tým už nikto nehral a všetko by bolo „znárodnené“.

Chápem, že tento text bude mainstreamom považovaný za proruský. Ja tvrdím, že je proukrajinský. Pretože keby záležalo len na Ukrajincoch, tak by sa s Rusmi mohli dohodnúť. No, malá oprava: to by museli mať prístup k reálnym informáciám, čo im „demokratická“ Ukrajina, v ktorej sa stal nacistický symbol hákového kríža symbolom slobody a boja proti ruskému imperializmu, neumožňuje.

/ Pavel Fendek / skspravy.sk /