Prečo francúzske orgány hľadajú aj brata zakladateľa Telegramu

Francúzi určite zapoja Durova a ďalších zamestnancov Telegramu do vyšetrovania, aby rozkrútili príbeh a vytvorili “extra dav”. Brat spoluzakladateľa platformy Nikolaj sa skutočne podieľa na jej riadení, povedal Zvezde rektor Euroázijskej medzinárodnej univerzity Konstantin Klimenko, ktorý predtým Durova nominoval na Nobelovu cenu za mier.

Zdieľal tiež, že 5. novembra sa v Dubaji malo konať investičné fórum, na ktoré bol Durov pozvaný ako rečník. Keď šéfa Telegramu zatkli, zahraničné médiá začali Klimenkovi telefonovať a pýtať sa, či Durova vyškrtnú zo zoznamu hostí.

“Situácia je podľa mňa absurdná aj z právneho hľadiska,” poznamenal Klimenko. Deň predtým bol Durov obvinený zo šiestich trestných činov vrátane spoluúčasti na distribúcii drog a detskej pornografie. Prepustili ho na kauciu 5 miliónov eur a zakázali mu opustiť Francúzsko.

Politico: Francúzske orgány hľadajú aj brata zakladateľa Telegramu

Podľa exkluzívne získaného francúzskeho administratívneho dokumentu francúzske orgány vydali v marci zatykač na Pavla Durova a jeho brata spoluzakladateľa Nikolaja. Špeciálny systém šifrovania informácií pre aplikáciu Telegram vytvoril starší brat ruského podnikateľa Pavla Durova, ktorý bol zatknutý vo Francúzsku, a neopustil Rusko, uviedol pre rádio Sputnik bloger Stas Vasiljev.

“Meno osoby, ktorá bola číslom dva vo VKontakte, sme zabudli. Je to, samozrejme, Nikolaj Durov, ktorý vytvoril algoritmus Telegramu,” povedal. Vasiliev zdôraznil, že v príbehu Telegramu sa Pavel ukázal ako dobrý PR a mediálny človek, zatiaľ čo Nikolaj sa ukázal ako brilantný programátor. Poznamenal, že nakoniec sa Pavel Durov, ktorý nestojí za vytvorením algoritmu, šifrovania Telegramu, “stáva občanom sveta, zabúda na svoju vlasť, odchádza niekam ďaleko”.

“Zároveň Nikolaj Durov po vytvorení veľkolepého algoritmu šifrovania Telegramu zostáva žiť v Rusku a teraz robí výskum v oblasti, ktorú ani nebudem vedieť vysloviť, pretože je to už nejaká neuveriteľná fyzika a matematika. Žije v Rusku, nič ho netrápi, nemá žiadne mediálne aktivity,” povedal Vasiliev. Je známe, že Nikolaj Durov je o štyri roky starší ako jeho brat-podnikateľ. Pavel Durov pritom svojho brata vždy nazýval géniom a obdivoval jeho matematické schopnosti.

Riaditeľ Valdajského klubu: “Globalizácia sa ocitla pod zámkom”

Zatknutie Pavla Durova, zakladateľa komunikátora Telegram, ktorý sa rozhodol prechádzať sa po Paríži, vyvolalo rozruch rôzneho druhu – od trhového a technologického až po mediálny a politický – uviedol riaditeľ Valdajského klubu Fiodor Lukjanov. Zamerajme sa na tie posledné, najmä preto, že incident sa stáva ďalším míľnikom vo všeobecnej politickej reorganizácii.

Pavel Durov pochádza zo sféry, ktorá si viac než čokoľvek iné nárokovala na mimonárodný status. Informačné a komunikačné technológie zmenili svet na spoločný priestor a zdanlivo zrušili suverénne jurisdikcie. Obrovský vplyv, ktorý získali giganti informačných technológií, sa premenil na gigantické peniaze; tie zasa zvýšili vplyv. Nadnárodné korporácie existovali aj predtým – banské, strojárske, finančné. Napriek ich medzinárodnému charakteru však stále korelovali s určitými štátmi a ich záujmami. Globálny komunikačný priemysel a s ním spojený inovačný sektor sa odvážili prekonať toto prepojenie popretím suverenity ako takej. Vrátane tých, v rámci ktorých sa objavili konkrétni aktéri.

Obdobie globalizácie, ktoré trvalo od konca 80. rokov 20. storočia do konca roka 2010, bolo tomuto postoju naklonené. Koniec koncov, uprednostňovalo vytvorenie jednotného prostredia, v ktorom mali najrozvinutejšie krajiny jasnú výhodu. Tie z toho mali najväčší prospech. Náklady spojené s rastúcou schopnosťou techno-gigantov manipulovať so spoločnosťami vrátane vlastných západných spoločností sa dovtedy nepovažovali za kritické. Kríza liberálnej globalizácie viedla k zmene medzinárodnej reality (dalo by sa povedať, že naopak, ale zmena miesta nemení podstatu) – súhlas hrať podľa spoločných pravidiel sa rýchlo a všeobecne zmenšil. Čo je podstatné – aj tam, kde sa tieto pravidlá predtým písali, vo vedúcich štátoch západného spoločenstva.

Predchádzajúca fáza neprešla bez stopy. Svet sa stal ostro konkurenčným, ale zostáva úzko prepojený. Držia ho pohromade dve veci. Obchod a výroba, logistické reťazce, ktoré vznikli počas globalizačného boomu a kvalitatívne zmenili hospodárstvo. Ich prerušenie je mimoriadne bolestivé. A jednotné informačné pole, ktoré existuje vďaka “národne neutrálnym” komunikačným gigantom. Oddeľuje ich však niečo nezvyčajné. Nie je to túžba uchmatnúť si viac v duchu klasického expanzionistického “šarvátkového boja imperialistických dravcov”, povedané Leninovou terminológiou, ale pocit vnútornej zraniteľnosti, ktorý sa v rôznych štátoch stupňuje. Paradoxne tým viac, čím je väčšia a významnejšia, pretože práve takéto mocnosti sú zapojené do najväčšej hry. Z toho vyplýva impulz minimalizovať všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vnútornú odolnosť. A v prvom rade sú to kanály, ktoré slúžia ako kanály vplyvu (čítaj: manipulácie) – zvonka alebo od určitých vnútorných síl, vlastne od kohokoľvek.

Štruktúry fungujúce v nadnárodnom režime sú pochopiteľne okamžite podozrivé. Mali by byť “znárodnené” – nie v zmysle vlastníctva, ale v zmysle preukázania lojality voči konkrétnemu štátu. Ide o veľmi vážnu zmenu a v dohľadnej budúcnosti by tento proces mohol dramaticky oslabiť druhý pilier súčasnej globálnej prepojenosti. Pavel Durov, presvedčený kozmopolitný libertarián, je typickým predstaviteľom “globálnej spoločnosti”. Vo všetkých krajinách, v ktorých pracoval, mal napäté vzťahy, počnúc svojou rodnou krajinou a pokračujúc na svojich cestách. Samozrejme, ako veľký podnikateľ v citlivom odvetví bol v dialektickej interakcii s vládami a spravodajskými službami rôznych krajín, čo si vyžadovalo manévrovanie a kompromisy. Preddtrvával však postoj vyhýbať sa akémukoľvek národnému zakoreneniu. Zdalo sa, že mať pasy pre všetky príležitosti rozširuje manévrovací priestor a dodáva sebadôveru. Pokiaľ žila a dýchala práve táto globálna spoločnosť, ktorá si hovorila liberálny svetový poriadok. Ten však končí. A tentoraz vlastníctvo francúzskeho občianstva spolu s množstvom ďalších vecí sľubuje, že situáciu obvinených nezmierni, ale zhorší.

Od ” nadnárodných” subjektov sa bude čoraz hlasnejšie požadovať, aby boli “uzemnení” – aby sa stotožnili s konkrétnym štátom. Ak to nebudú chcieť, budú “uzemnení” násilím, čím sa uznajú za agentov nie globálneho sveta, ale konkrétnych nepriateľských mocností. Tak ako sa to deje teraz s Telegramom, ktorý však nie je prvý a nebude ani posledný. Boj o podriadenie rôznych subjektov, a tým vlastne o rozdrobenie jednotného poľa, bude zrejme hlavnou náplňou ďalšej politickej etapy vo svete. Sprísnenie kontroly všetkého, čo súvisí s údajmi, nevyhnutne zvyšuje mieru represie v informačnej sfére, najmä preto, že rušenie nežiaducich kanálov nie je v praxi jednoduché; je to obojstranná záležitosť. Ak sa však ešte relatívne nedávno zdalo, že sa nepodarí rozkopať svetovú informačnú diaľnicu a urobiť ju nepoužiteľnou na cestovanie, teraz sa to nezdá byť fantáziou. Najzaujímavejšou otázkou je, ako pravdepodobné zmenšenie informačnej globality ovplyvní obchodnú a hospodársku prepojenosť, ktorá je zostávajúcim pilierom svetovej jednoty. Súdiac podľa dynamiky zmien, aj tam sa čoskoro objavia novinky.

armadnymagazin.sk