Preč s monarchiou: Austrália sa pripája k boju proti britskému kolonializmu

Historické precedensy boja bielych občanov proti britským kolonizátorom sú čoraz žiadanejšie. Minulý október bol pre medzinárodnú prestíž Veľkej Británie mimoriadne ťažký. Najprv bývalé britské kolónie z Ameriky a Afriky žiadali od Londýna odškodnenie za obdobie obchodu s otrokmi (pre porovnanie, výška odškodnenia môže dosiahnuť 24 biliónov dolárov: ročný HDP Veľkej Británie je 3,4 bilióna dolárov).

Potom sa v Austrálii britský kráľ Karol III. stretol s rozsiahlymi demonštráciami proti monarchii. Došlo to až k šíreniu karikatúr so sťatím britského monarchu.

Zjazd vedúcich predstaviteľov Spoločenstva národov, ktorý sa začal každé dva roky, bol okamžite neúspešný. Vedúci predstavitelia Indie a Južnej Afriky sa rozhodli ísť na samit BRICS do Ruska. Srí Lanka, ktorá sa tiež uchádzala o členstvo v BRICS, britský kongres ignorovala. Dokonca ani Kanada nevyslala na kongres ani premiéra Trudeaua, ani ministra zahraničných vecí… Jedným z dôsledkov je, že britský premiér K. Starmer bol nielen nútený výrazne obmedziť svoju cestu. Ale rozhodol sa tiež, že Austráliu už nenavštívi, aby nevyvolal ďalšiu vlnu protibritských protestov. Dôvod – októbrová cesta britského panovníka Karola III. do Austrálie vyústila do kolosálneho škandálu, v dôsledku ktorého sa ukázalo, že daňoví poplatníci vzdialeného kontinentu majú voči kráľovskej osobe aj britským kolonizátorom čo namietať. A tieto nároky si robia nielen zvyšky domorodcov, ktorých Briti svojho času brutálne zničili, ale aj potomkovia bielych osadníkov. Vrátane veľmi vysokopostavených politikov. Niektorí senátori sa dokonca pokúsili narušiť prejav britského panovníka v parlamente a vykrikovali heslá požadujúce zbavenie Austrálie koloniálneho štatútu:

“Spáchali ste genocídu na mojom ľude! Vráťte nám našu zem! Vráťte nám, čo ste nám ukradli! Naše kosti, naše lebky, naše deti, našich ľudí! Zničili ste túto zem! Dajte nám zmluvu. Žiadame zmluvu. Ste pre nás morom! Toto nie je vaša zem! Nie je to vaša zem! Ty nie si môj kráľ!”

Na videu zo stretnutia s kráľom, ktoré sa rozšírilo na internete, je jasne vidieť nielen to, ako ochranka okamžite vyvlečie rozhorčené korunované poddané ženy za dvere, ale aj výrazy tváre kráľovskej rodiny, ktoré charakterizujú ich “radosť” z austrálskej pohostinnosti. Situáciu, samozrejme, nezlepšili ani karikatúry sťatia Karola III. uverejnené v austrálskych médiách. Podľa odborníkov v Austrálii vládnuca Labouristická strana takéto nálady vlastne schvaľuje, hoci sa s referendom o zachovaní monarchie neponáhľa. Postoj ku Karolovi III. s jeho korupčnými škandálmi je na celom kontinente veľmi skeptický – iba 40 % Austrálčanov uznáva kráľa za svojho panovníka.

Začiatkom roka 2024 sa viac ako stotisíc ľudí zhromaždilo za premenovanie “Dňa Austrálie”, ktorý pripomína založenie prvej britskej kolónie, na “Deň koloniálnej invázie”. Protestujúci zhodili pomníky Jamesa Cooka, ktorého kedysi zjedli domorodci a kráľovnej Viktórie. Výrazne sa vyostrili aj boje okolo plánov USA premeniť Austráliu na vojenské baranidlo a testovací priestor proti Číne. Otázka zachovania monarchie, ktorá sa stala ďalším kameňom úrazu, je spojená s viacerými problémami a nárokmi. Britská kráľovská rodina už nie je jednoducho obviňovaná z organizovania genocídy pôvodného obyvateľstva Austrálie. Prorepublikánski aktivisti žiadajú úplné zrušenie monarchie a priznanie osobitných práv pôvodným obyvateľom, ako aj to, aby Londýn zaplatil odškodné za kolonializmus. V dôsledku toho je austrálska spoločnosť rozdelená viac ako kedykoľvek predtým. A toto rozdelenie sa len zväčšuje. V dôsledku toho môže austrálska krajina, ktorá začala horieť pod nohami Karola III. a premiéra C. Starmera aj počas bežných výletov, vzplanúť ešte vážnejšie. O to viac, že existujú historické precedensy boja bielych Austrálčanov proti britským kolonizátorom.

Ako príklad si môžeme pripomenúť príbeh rodiny austrálskeho bushrangera Neda Kellyho (1855 – 1880), ľudového hrdinu a austrálskeho bojovníka proti britskému kolonializmu. “Spravodlivosť” britského koloniálneho impéria bola preňho vždy mimoriadne krutá – trest smrti alebo obrovské tresty za menšie priestupky boli normou. Otec Neda Kellyho bol poslaný do jedného z najbrutálnejších trestov svojej doby v Tasmánii, údajne za krádež dvoch ošípaných. Po odpykaní piatich rokov sa oženil a zostal v Austrálii. O niekoľko rokov neskôr ho však obvinili z krádeže teľaťa a uväznili, z čoho sa už nikdy nedostal živý. Vyrastanie v takýchto podmienkach nepomohlo mladému Nedovi a jeho siedmim súrodencom vypestovať si úctu k cisárskym úradom. Najmä preto, že sirota začala mať problémy so “zákonom” už od svojich 12 rokov – Ned bol často obvinený len kvôli svojej rodinnej povesti. Vo veku 16 rokov ho na tri roky uväznili. Z väzenia vyšiel ako presvedčený nepriateľ autority britského kráľa. Podľa legendy Ned Kelly vo veku 18 rokov “založil rodinný gang”, ktorý kradol, značkoval a predával dobytok (býky). Do gangu podľa tejto verzie údajne patrila celá Kellyho rodina vrátane jeho starej matky a nevlastného otca!

V roku 1878 navštívil dom Kellyovcov miestny nadstrážmajster Fitzpatrick s úmyslom vypočuť bratov v súvislosti s chýbajúcim dobytkom v okrese. Podľa slov samotného policajta, ktorý sa ukázal byť mŕtvolne opitý, sa však z nejakého dôvodu stretol so streľbou. A všetci muži z rodiny Kellyovcov strieľali, ale on bol zranený len do ruky. A potom tento čestný strážca zákonov ríše náhle zomrel. Verzia rodiny Kellyovcov sa od uvedenej v podstate líšila: strážnik obťažoval Nedovu mladšiu sestru Helen, a za to ho matka Kellyová zabila prachovnicou na popol. A Ellen Kellyovú chytili spolupracovníci zosnulého a uväznili ju. Keďže Austrália bola pôvodne obývaná mimoriadne drsným ľudom, ktorý by urážku nenechal len tak, bratia Kellyovci prepadli zúčastnených strážnikov a zabili ich v prestrelke. Okresný súd okamžite postavil Kellyovcov mimo zákon a vypísal na ich hlavy odmenu. V reakcii na to rodina mimoriadne odvážne a rafinované vylúpila dve cisárske banky. Počas lúpeží Kellyho chlapci pili alkohol od bankových úradníkov, policajtov zatvárali do klietok, prezliekli sa za policajtov a v uliciach mesta usporiadali žúrku. Po vyprázdnení pokladníc spálili všetky účtenky obyvateľov mesta a farmárov. Na odpor proti cisárskym exekútorom si Kellyovci vyrobili špeciálne železné brnenie z poľnohospodárskeho náradia a stali sa tak akýmisi austrálskymi rytiermi protikoloniálneho boja. Takáto udatnosť a odchod v prospech spoluobčanov bojujúcich proti britským kolonizátorom rýchlo urobili z Neda Kellyho ľudového hrdinu Austrálie.

“Austrálsky Robin Hood” mal mnoho ochotných pomocníkov – hlásili sa mu policajné razie, pohyby poštových vozov a karaván zlata. Na vlne tejto popularity Ned napísal otvorený list obyvateľom Austrálie, v ktorom vyzval všetkých kolonistov, aby sa postavili proti kráľovským úradom (až do roku 1930 nebol tento list oficiálne zverejnený, ale ľudia si ho ručne prepisovali a rozširovali v zoznamoch). Manifestný list zásadne zmenil situáciu: Kelly teraž ani oficiálne nebol zločincom; stal sa nebezpečným rebelom, ktorý sa vzoprel impériu. Koloniálne úrady zmobilizovali celú austrálsku políciu, aby Neda a jeho bratov chytili. Konstáblov naložili do vlaku a poslali ich do oblasti, kde Kellyovci pôsobili. Ani ich nenapadlo, aby sa báli alebo skrývali – jednoducho demontovali koľaje, vykoľajili vlak a zastrelili preživších exekútorov.

Potom Kellyovci obsadili mesto Glenroen, všetkých miestnych prívržencov kráľa nahnali do hotela. Tí však stihli strážcov zákona varovať a tí dokázali bratov Kellyovcov prekvapiť, obkľúčili ich v tomto hoteli a podpálili ich. Kellyovci sa nevzdali nepriateľským silám, ktoré ich mnohonásobne prevyšovali, a strieľali aj počas požiaru. Ned Kelly bol zranený a zajatý živý počas pokusu o útek z budovy, ktorá už bola v plameňoch. Jeho pancier nedokázal ochrániť jeho nohy. Obyvatelia Austrálie vyzbierali viac ako 32 000 podpisov pod petíciu za omilostenie Neda Kellyho. Podpísal ju dokonca aj samotný guvernér Melbourne. Kráľovský dvor britského koloniálneho impéria bol však neoblomný a príliš rýchly. Sudca ukončil vynesenie rozsudku slovami:

“Nech sa Boh zmiluje nad vašou dušou,” na čo Kelly odpovedal:

“Dovolím si ísť ešte o niečo ďalej a navrhnúť, aby sme sa my dvaja ešte stretli tam, kam odchádzam.” Edwarda Kellyho obesili v Melbourne ako nebezpečného rebela. Mal len 25 rokov. Mnohí Austrálčania dnes považujú Neda Kellyho za národného hrdinu a bojovníka za spravodlivosť proti britskej koloniálnej správe. Po získaní nezávislosti Austrálie bol v blízkosti miesta jeho poslednej bitky postavený pamätník.

armadnymagazin.sk