Pri kontakte s migrantmi je dôležité vyhnúť sa stereotypom na základe ich vzhľadu, národnosti alebo náboženstva. A to aj napriek tomu, že ľudia môžu z ich prítomnosti v našej krajine pociťovať obavy.
Pre TASR to uviedla sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Barbara Lášticová.
Dodala, že predsudky veľakrát spúšťajú pocit ohrozenia a následne aj prípadné skratové konanie. Podľa nej si treba uvedomiť, že tak ako ku každému človeku, aj k migrantom je dôležité pristupovať individuálne. Spresnila, že netreba zovšeobecňovať na základe ich príslušnosti k nejakej skupine. „Bez ohľadu na svoj právny status majú základné ľudské práva vrátane práva na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť,“ vysvetlila s tým, že pocity ohrozenia však veľakrát nevyplývajú z reality, ale z toho, ako ju spoločnosť subjektívne vníma.
Psychologička tvrdí, že mnohí ľudia môžu z kontaktu s cudzincami cítiť ohrozenie. Je to hlavne vtedy, ak sa pohybujú vo väčších skupinách. „A to i napriek tomu, že štát ubezpečuje, že zatiaľ v tejto súvislosti nemajú evidovaný žiadny trestný čin ani priestupok,“ povedala. Podľa nej sa treba vžiť do kože migrantov a snažiť sa pochopiť dôvody odchodu z ich krajiny. Týka sa to aj problémov, ktorým čelia. „Mnohí totiž utekajú z ťažkých situácií, ako je vojnový konflikt, a hľadajú lepšie príležitosti pre seba a svoje rodiny,“ objasnila.
Doplnila, že tak ako pri každej komunikácii s neznámymi ľuďmi je potrebné usilovať sa o pozitívne interakcie. „Úsmev, kývnutie hlavou alebo pozdrav môžu výrazne podporiť pocit prijatia,“ konštatovala. Ak sa zdá, že je niekto v núdzi alebo potrebuje pomoc, treba ho nasmerovať na miestny úrad alebo príslušné inštitúcie. „Keď sa deje niečo, čo ľudia vnímajú ako narušenie verejného poriadku v ich obci, nemali by konať impulzívne a brať spravodlivosť do svojich rúk. Obrátiť sa majú na príslušné orgány,“ priblížila.
Lášticová reagovala, že ak má niekto obavy alebo prežíva v súvislosti s prítomnosťou nelegálnych migrantov v meste úzkosť, môže vyhľadať podporu odborníkov na duševné zdravie. V prvom rade by sa však mal podľa nej porozprávať s blízkymi osobami.
hlavnydennik.sk
Opozícia na čele s agresívnym Progresívnym Slovenskom, angažované politické a ideologické mimovládky, liberálne mainstreamové médiá aj všelijaké…
V roku 1923 bol v Československu prijatý zákon na ochranu republiky. Bol reakciou na atentát…
Možno treba pripomenúť, že 17. júla 1992 Slovensko prijalo deklaráciu o suverenite, ktorou sa zbavilo…
Toto sú dramatické chvíle v živote predsedu slovenskej vlády Roberta Fica. Len čo sa skončilo…
Odmietol politiku voči Ukrajine. Vo Francúzsku reagovali na pokus o atentát na Fica Líder strany…
Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár vo svojom príspevku reagoval na atentát, ktorý…