Pozor na pouličnú „pseudodemokraciu“ progresívnych liberálov

Nielen bežní ľudia, ale aj príslušné orgány na ochranu ústavného zriadenia, by si mali pozorne všímať politiku a uvažovanie progresívcov. Stačí sledovať a dekódovať ich stanoviská, postoje a výroky lídrov a dospejete k šokujúcim zisteniam.

Prečo? Nuž pre ten hlavný dôvod – systémové ohrozovanie demokracie ako vôle väčšiny ľudu, ktorý legitímne rozhodne v slobodných (dúfajme) parlamentných voľbách a určí, komu sa má zveriť volant na riadenie štátu na ďalšie funkčné obdobie parlamentu.

Pretože, ak pozornejšie sledujeme progresivizmus v praxi, aj vo výrokových súdoch, tak čoskoro zistíme, že nie je demokracia ako demokracia.

V mentálnej, čiže politickej a najmä ideologickej bubline, ktorou sa riadia, je podľa progresívcov možné a dokonca žiadúce spochybňovať legitimitu následkov rozhodnutí väčšiny voličov, čiže demokraciu vôle väčšiny, ktorú „progresívne“ nahrádzajú pouličnou “pseudodemokraciou“ nespokojnej, ale angažovanej „občianskej spoločnosti“.

Samozrejme, ani tu progresívne neplatí jeden a ten istý meter. Pokiaľ nespokojnosť s riadením štátu vyjadruje vlastenecká či konzervatívna časť národa, tak ide zásadne podľa politického, aj mediálneho mainstreamu o „dezolátov“, ktorí ohrozujú „liberálnu demokraciu“, čiže diktatúru menšín nad väčšinovým názorom.

Pokiaľ protestuje liberálna a tá menšia časť spoločnosti, tak ide samozrejme o “obranu” demokracie a „elitu“, ktorej dojem kryjú zväčša angažované V.I.P. – priznajme, že už ošúchané – tváre šoubiznisu.

A teraz od teórie a empirickej skúsenosti k praxi. Najnovšie Progresívne Slovensko (PS) po proteste za „otvorenú“ kultúru (sorošovský termín) dalo vyhlásenie, v ktorom ako trafené husi zagágali na reakcie legitímnej vládnej moci.

PS ostro odmieta „útoky“ Smeru, Hlasu a SNS na ľudí, ktorí slušne uplatňujú svoje občianske právo zhromažďovať sa. Pokiaľ je to naozaj tak, niet čo dodať, akurát, že sa progresívni politici, podobne ako kedysi súdruhovia, schovali za “ľud”.

Lenže táto progresívna teória sa nezhoduje s praxou, pretože je tu závažný fakt – atentát na premiéra vlády.

Najnovšie ministerstvo vnútra posilnilo ochranu niektorých ústavných činiteľov z dôvodu ďalšieho vyvolávania nevraživosti – cez opozičnú nespokojnosť s legálnymi rozhodnutiami niektorých ministrov vlády v kompetencii ich rezortov, na čo majú mandát od väčšiny voličov, ktorí sa slobodne zúčastnili v predčasných voľbách.

Iné si však myslia progresívci. Podľa známej manipulačnej metódy a ich ideologickej dogmatiky, aj tu obratom zamenili obeť s páchateľom alebo reakciu a akciu.

A tak PS tvrdí, že „ak niekto nesie zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu na Slovensku, je to minister vnútra Šutaj Eštok a tajná služba, ktorá ešte stále nemá riadneho riaditeľa“.

Nuž, nevedno, čo by vyriešili dvaja funkcionári so šírením politickej, názorovej a ideologickej nevraživosti voči predstaviteľov vládnucej moci.

A zámena pokračuje ďalej. Vraj „ak tu niekto rozoštváva spoločnosť a radikalizuje ľudí, sú to predstavitelia koalície od Roberta Fica až po Ľuboša Blahu“, ktorí „dlhé roky používajú nenávistný jazyk a vulgárne útočia na novinárky, sudcov, štátne úradníčky, statočných policajtov, bežných ľudí aj bývalú prezidentku SR“, čiže na rovnakú sortu angažovaných, ktorých spoločným menovateľom je oikofóbia – strach či až nenávisť voči všetkému domácemu, národnému, slovenskému… a k predstaviteľov vlastenectva.

Márne hľadáte logiku, chronológiu, nesedí vám lineárne vnímanie chodu udalostí? Presne toto spochybňujú a priori progresívci, dokonca ešte aj históriu ako sa udiala.

Naozaj bizarne ako z nápadov detskej škôlky vyznievajú „návrhy“ ako „zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku“ z pohľadu PS.

Ako za boľševika (vývojového predchodcu progresívca), ak sa neviete pohnúť dopredu, zriadite komisiu. A tak vraj bezpečnostnú situáciu s polarizovanou názorovou nevraživosťou a politickou neznášanlivosťou, vrátane tej adresne personálnej, smerujúcej hejtami na konkrétne osobnosti, má vyriešiť (sic!) zriadenie parlamentnej komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády!

A k tomu vraj aj sfunkčnenie výboru na kontrolu SIS a obsadenie postu šéfa tajnej služby. Lebo títo súdruhovia asi všetko vyriešia obratom ruky…

Vrcholom mentálneho úpadku vo vyhlásení PS je však predstava, že kritizovanie zvolávania protestov v takto stále vybičovanej atmosfére je vraj „útok na základné demokratické práva je cez všetky čiary“.

Čo toto dogmatické a zároveň infantilné tvrdenie – kde nepotrebujete racionálny rozum, ale len progresívne zaujatie zväčša len emocionálneho (samozrejme v negatívnej konotácii) „správneho postoja“ – v preklade znamená?

Nuž to, že bližšie nešpecifikované demokratické práva angažovanej (liberálno-progresívnej) menšiny na ulici sú nadradené nad demokraciu vôle ľudu – demokratické rozhodnutie väčšiny voličov vo volebných miestnostiach.

Výsledok tejto triviálnej, ale svojim dosahom na štát a skutočnú demokraciu veľmi nebezpečnej ideologicko-politickej rovnice si nepochybne dokáže „vypočítať“ už každý normálne uvažujúci Slovák sám.

Nechcem to dať na progresívca, preto sa vyvarujem vlastného názorového súdu a prenechám výsledok uvádzaných faktov a argumentov na čitateľa. Lebo aj o tom je demokracia bez prívlastkov a relativizovania progresívneho whataboutizmu.

Rafael Rafaj/ skspravy.sk /