Pozor na kariérnych diplomatov!

Často počúvame floskuly o tom, že ja nič, ja muzikant, pardon, ja kariérny diplomat… Pozrime sa na kariérny príbeh jedného z najznámejších slovenských kariérnych diplomatov, Miroslava Lajčáka.

Čerstvá správa zo včerajška TU hovorí, že novým veľvyslancom EÚ vo Švajčiarsku má byť údajne slovenský kariérny diplomat Miroslav Lajčák, v súčasnosti osobitný, ale dodajme výsledkovo neúspešný, predstaviteľ Únie pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom.

V tejto súvislosti pripomínam, že som v parlamente inicioval prijatie Uznesenia NR SR ku Kosovu, ktoré ako suverénny štát Slovenská republika dodnes neuznáva. No neskôr vtedajší minister zahraničia Lajčák vyšiel v ústrety nie slovenským národno-štátnym záujmom, ale tlaku EÚ, a schválil uznávanie kosovských pasov (sic!). Aj toto sú piruety kariérnych diplomatov, ktorí viac vychádzajú v ústrety cudzím, ako svojim.

O budúcom možnom Lajčákovom poste, opäť v cudzích službách (EÚ) informoval švajčiarsky denník Tages-Anzeiger. Prečo asi zdôraznil fakt, že „slovenský“ kariérny diplomat mal doteraz len niekoľko styčných bodov s agendou vzťahov Únie a Švajčiarska, čo by mala byť jeho nová hlavná náplň? Brusel za dobré služby potrebuje svojho človeka na štyri roky, kým pôjde na dôchodok, upratať…

Tu načim poukázať aj na ďalšie nuansy ohybnosti kariérnych diplomatov na príbehu M.Lajčáka.

Za všetky na prvom mieste načim pripomenúť kauzu „Marakéš“, čiže pretláčanie kontroverzného Marakéšskeho kompaktu, ktorým OSN zavádzala riadenú migráciu… samozrejme, prevažne do Európy a USA.

Kariérny diplomat sediaci na dvoch stoličkách – v tom čase aj vo funkcii predsedajúceho OSN – dokument zľahčoval a vzdoroval postoju parlamentu, ktorý mu de fakto zakázal ísť na konferenciu do marockého Marakéša.

Koho vôľu presadil ukázala jeho čudesná demisia ako vzdor k postoju NR SR. Pripomeňme, že Slovensko je pluralitná parlamentná demokracia, kde sa minister aj vláda zodpovedajú poslancom, a nie naopak.

Valné zhromaždenie OSN schválilo 13. júla 2018 záverečný text globálnej dohody o migrácii Global Compact for Safe, Orderly and Regular Migration, ktorej cieľom je podpora „bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie“.

„Slovensko to nevyrieši samotné. OSN je to najlepšie, čo máme. Môžeme ho kritizovať, ale čo by sme bez neho robili? Toto je vôbec prvý pokus o riešenie migrácie,“ obhajoval legalizáciu nelegálnej migrácie Lajčák v relácii RTVS, pričom je dnes zrejmé, že nelegálnu migráciu, ktorá žije de fakto z pašovania ľudí do Európy, pak nevyriešil.

To, že pakt nie je v súlade s národnými a bezpečnostnými záujmami pochopil aj Washington, ktorý spolu s ďalšími krajinami – napríklad Maďarsko, Česká republika, Rakúsko, Bulharsko a ďalšie – oznámili odstúpenie od dohody, ktorú Lajčák zaryto pretláčal, aby bol chrumkavý na medzinárodnej scéne, kde aj ďalej robí svoju kariéru, presnejšie slúži EÚ a zrejme aj bude.

Nuž taká je politika kariérnych diplomatov. Podľa kritikov globálneho paktu ide o akýsi plán „B“ sorošovskej kliky, ktorej sa nepodarilo realizovať plán „A“ s povinnými kvótami.

Masovú migráciu, ktorá nie je v súlade s národno-štátnymi záujmami SR však kryl celý politický a mediálny mainstream. A tiež ďalší kariérny diplomat, ktorá do roku 2018 robil Lajčákovi štátneho tajomníka a od roku 2018 pôsobil ako veľvyslanec v USA.

Podľa portálu Zem a Vek sa mal osobitne v tomto duchu angažovať práve Ivan Korčok, ktorý informácie o Marakéšskej deklarácii zosmiešňoval aj tým, že „konšpirátori“ si vraj pletú Maroko a Monako. Nuž kariérna vrana druhej kariérnej vrane oko nevykole.

Pripomeňme, že Štefan Harabin v tom čase označil Marakéšsku deklaráciu za politický dokument, ktorý legitimizuje osídľovanie Európy africkým obyvateľstvom.

Aj preto by si mali slovenské politické strany a najmä vlády dávať veľký pozor na skutočné vnútro a pohnútky kariérnych diplomatov, aby sa nakoniec nevykľulo cudzie šidlo zo slovenského vreca von.

Rafael Rafaj/skspravy.sk