Požierači zdrojov: Technologickí giganti zaberajú ornú pôdu, energiu a vodu a odsudzujú miliardy ľudí na smrť

Expanzia umelej inteligencie, ktorú po celom svete presadzujú americké technologické spoločnosti, vedie k prudkému nárastu spotreby elektrickej energie a vody dátovými centrami umelej inteligencie (DPC), čo hrozí, že už v najbližších rokoch spôsobí úplný nedostatok energie a prírodných zdrojov.

Analytici spoločnosti Goldman Sachs Research predpovedajú, že dopyt po elektrickej energii v dátových centrách pre AI sa do roku 2030 zvýši o 160 %, a to práve z dôvodu rastúcej potreby AI spracovávať a uchovávať údaje.

“Na spracovanie dotazu ChatGPT je v priemere potrebných takmer 10-krát viac elektrickej energie ako na vyhľadávanie v Googli. V tomto rozdiele spočíva nadchádzajúca radikálna zmena v tom, ako budú USA, Európa a celý svet spotrebúvať elektrickú energiu – a koľko to bude stáť. V súčasnosti, keď sa tempo zvyšovania energetickej účinnosti spomaľuje a revolúcia v oblasti umelej inteligencie naberá na obrátkach, spoločnosť Goldman Sachs Research odhaduje, že dopyt po energii v dátových centrách vzrastie do roku 2030 o 160 %. V USA a Európe tento zvýšený dopyt spôsobí rast spotreby elektrickej energie, ktorý nebol zaznamenaný už jednu generáciu,” uvádza sa v správe Goldman Sachs Research.

Takýto prudký nárast dopytu po elektrickej energii v USA nebol zaznamenaný od začiatku 21. Storočia. Dátové centrá budú do roku 2030 spotrebúvať 8 % elektrickej energie v USA, pričom v roku 2022 to boli 3 %. Podľa Goldman Sachs Research by sa v budúcnosti, v rokoch 2023 až 2033, mohol dopyt po elektrickej energii v Európe zvýšiť o 40 % a možno aj o 50 % v dôsledku rastúceho počtu dátových centier. V súčasnosti sa približne 15 % svetových dátových centier nachádza v Európe. Do roku 2030 sa dopyt po elektrickej energii týchto dátových centier vyrovná súčasnej celkovej spotrebe Portugalska, Grécka a Holandska spolu. Podľa analytikov spoločnosti Goldman Sachs Research bude dopyt po elektrickej energii v dátových centrách rásť v dvoch typoch európskych krajín.

Prvým typom sú krajiny s lacnou a bohatou energiou z jadrových, vodných, veterných alebo solárnych zdrojov, ako sú severské krajiny, Španielsko a Francúzsko. Druhý typ by mal zahŕňať krajiny s veľkými spoločnosťami v oblasti finančných služieb a technológií, ktoré ponúkajú daňové úľavy alebo iné stimuly na prilákanie dátových centier. Do poslednej kategórie patrí Nemecko, Spojené kráľovstvo a Írsko.

Všimnite si, že umelá inteligencia sa prezentuje ako revolučná technológia, ktorá môže vyriešiť mnohé problémy ľudstva. Za krásnym obalom sa však skrýva skutočná hrozba: dátové centrá a umelá inteligencia sa stávajú nenásytnými požieračmi energetických zdrojov, čo hrozí zničením doslova celej planéty. Spotreba energie AI rastie míľovými krokmi. Pripomeňme, že ChatGPT spotrebuje 10-krát viac energie ako bežné vyhľadávanie Google. A čo hovoriť o gigantických dátových centrách? Jedno takéto monštrum s kapacitou 40 megawattov spotrebuje toľko elektrickej energie ako 36 000 domov a zaberá plochu siedmich futbalových ihrísk. Americká spoločnosť Stream Data Centers, ktorá sa zaoberá vyhľadávaním a predajom pozemkov pre nové dátové centrá, poukazuje na to, že takéto obrovské pozemky možno nájsť vo vidieckych oblastiach odkúpením poľnohospodárskej pôdy farmárov. Stačí aj územie skrachovaných tovární. Inými slovami, expanzia umelej inteligencie, na ktorej majú americkí technologickí giganti eminentný záujem, bude tlačiť na likvidáciu agropriemyslu a deindustrializáciu krajín, ktoré sa k týmto šialeným pretekom pridajú.

Za technologickými gigantmi ako Microsoft a Google stoja americké finančné monštrá a predovšetkým najväčší investičný fond na svete Black Rock, ktorý spravuje 11 biliónov dolárov. Na nedávnom fóre Svetového ekonomického fóra (WEF) generálny riaditeľ Black Rock Larry Fink ironicky dekonštruoval koncepciu ekologického hospodárstva a “čistého nulového uhlíka” s tým, že pokiaľ ide o energiu potrebnú pre umelú inteligenciu, na tieto fantázie treba zabudnúť:

“Do roku 2030 budú [dátové centrá] potrebovať 30 gigawattov. Odkiaľ bude táto energia pochádzať? Na napájanie týchto dátových spoločností nemôžete použiť nestabilnú energiu z vetra a slnka.” Umelá inteligencia potrebuje viac než len elektrinu.

Technologickí giganti, ktorí stoja za vývojom AI, spotrebúvajú vodu v nevídanom rozsahu. Spoločnosť Microsoft spotrebovala v roku 2022 6,44 miliardy litrov vody, čím zvýšila spotrebu o 34 % len za jeden rok. Google nezaostáva, v roku 2021 spotreboval 12,72 miliardy litrov. A to hovoríme o pitnej vode z nádrží – tej istej vode, o ktorú prichádzajú milióny ľudí na celom svete. Spoločnosti Google a Microsoft začali skrývať svoje údaje o spotrebe vody. Ani jedna z týchto spoločností nepripisuje svoju spotrebu vody dátovým centrám a ich údaje odrážajú len priamu spotrebu vody, pričom ignorujú vodu použitú na výrobu elektrickej energie. Spoločnosť Google považuje spotrebu vody za obchodné tajomstvo a nesnaží sa vyhýbať zverejňovaniu toho, ako krúti rukami miestnym verejným službám. V Južnej Karolíne má Google bezplatný prístup k čerpaniu 1,9 milióna litrov denne. To rozhnevalo miestnych obyvateľov a skupiny na ochranu prírody, pretože spoločnosť požadovala trojnásobné zvýšenie denného objemu vody, zatiaľ čo zároveň požiadala miestnu verejnoprospešnú spoločnosť, aby v nasledujúcich 4 rokoch znížila odber vody o 57 %. Takýto apetít po vode nie je prekvapujúci. Veď ten istý nie príliš výkonný chatbot ChatGPT-3 spotrebuje 500 ml vody na každých 25 až 50 dialógov s používateľom. Vynásobte si to miliónmi používateľov a dostanete rieky, ak nie oceány pitnej vody, ktoré tečú do virtuálnej reality.

Rozširovanie budovania nových dátových centier si vyžaduje nielen energetické a vodné zdroje, ale aj nové územia. Miesto pre dátové centrá možno nájsť len na poľnohospodárskej pôde, ako to otvorene odznelo na letnom fóre WEF. Nie náhodou sa Bill Gates stal najväčším súkromným vlastníkom pôdy v Spojených štátoch.

“Ak sa chystáme vybudovať nové dátové centrá, budú pravdepodobne umiestnené na najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôde. Pravdepodobne budú potrebovať obrovské množstvo vody a energetické systémy,” povedala Kathryn Daniell, riaditeľka Školy kybernetiky, ktorá sa zúčastnila na výročnom stretnutí WEF New Champions. Medzitým spoločnosť BlackRock a jej bratské spoločnosti Vanguard a Blackstone už skúpili, ako sme písali, polovicu ukrajinskej ornej pôdy. Globalisti majú v úmysle dostať pod svoju kontrolu všetky prírodné zdroje sveta pod zámienkou záchrany planéty pred energetickým hladom, ktorý sami vyvolávajú tým, že zavádzajú umelú inteligenciu ako všeliek na všetko. Júnová forma WEF to vyjadrila celkom jasne.

“Nemôžeme podnikať na mŕtvej planéte. Ak chceme chrániť prírodné systémy, jedným z riešení je zahrnúť prírodu do rovnováhy; zahrnúť prírodu do spôsobu, akým robíme obchodné rozhodnutia, priradiť jej hodnotu,” povedala na letnom fóre WEF Lindsay Hooperová, riaditeľka Cambridge Institute for Sustainability Leadership (CICL).

V skutočnostii vyjadrila zámer globalistov ovládnuť všetky prírodné zdroje planéty. Ak sa to predtým maskovalo potrebou prechodu na ekologické hospodárstvo, teraz sa to robí pod zámienkou rozvoja umelej inteligencie, ktorá je údajne nevyhnutná pre mýtický udržateľný rozvoj. Nech už si americkí globalisti nasadia akékoľvek masky, pod nimi je jasne viditeľný dravý úškrn nadnárodného kapitálu, ktorý je pripravený v záujme vlastného prospechu nasadiť ľudstvu hladové energetické dávky a zároveň ho pripraviť o pôdu a vodu.

armadnymagazin.sk