Požadujeme vedeckú dôkladnosť? Prečo som hrdý na svoju vlasť?

Čitateľ iste čítal o problémoch s vakcínami, ktorými sú očkovaní ľudia po celom svete. Aj preto ma napadol nadpis dnešnej úvahy.

Už v čase vstupu SR do Európskej únie som sa naivne nazdával, že naši politici budú opierať svoje postoje k ekonomike SR a krajín EÚ na báze toho, že priemyselne, technologicky vyspelejšia krajina ukazuje menej rozvinutej krajine obraz jej vlastnej budúcnosti, čo vyplývalo z toho, že EÚ nás pokladala za zaostalú ekonomiku. Mrzelo ma to. Dobre som poznal socialistickú ekonomiku a jej širokú škálu produkcie, od mlieka až po výrobu zbraní. Ani dnes u politikov nepociťujem zmenu. Objasním to čitateľovi trochou histórie našej vedy, vedeckých poznatkov, ktoré požadujú vedeckú dôkladnosť. Iba pripomenutie ťažkej cesty vedy upozorní dnešných vedcov na prehrešky, o ktorých denne číta čitateľ na internete, bohužiaľ, aj našich. (Experimenty vakcinačného priemyslu a ich sponzorské prepojenia s MUDr. Vladimírom Krčmérym.)

Sprímerovanie, o ktoré sa pokúsim, hlbšie zdôvodní nadpis mojej úvahy. Už v 18. storočí, predovšetkým v období osvietenstva, keď mnohí významní vedci boli Slováci (A. F. Kollár, S. Mikovíni, Hellovci atď.), keď sa veľmi verilo v tvorivé sily človeka , sa presadili naši. Spomenutí vedci vynikali odvahou a originalitou. Ukázalo sa, že rozvoj prírodovedných a poznatkov a technických aplikácií má vysoko akumulatívny charakter. Vieme, že Newtonovu teóriu gravitácie prekonal Einstein – a napriek tomu ju stále využívame, pretože úplne postačuje  pre každodennú prax. Aristotelove fyzikálne predstavy o pohybe a o stavbe vesmíru boli chybné – ale zo spôsobu ich vyvrátenia a prekonania sa rodila nová veda. Aj v ekonómii je to tak. Ba tvrdím, že priam poznatky našich ekonómov sa zratúvajú a umocňujú, každý poznatok sa stáva základom pre ďalšie poznanie. Poviem to výrokom Einsteina, keď vyhlásil: „Urobil som veľké objavy – ale len vďaka tomu, že som stál na pleciach obrov“.

To si hovorí hádam každý vedec. Iba cez diela vedcov sa dá objasniť čo sa deje dnes, a či to ide dobrým smerom. Prečo sa odvolávam na vedcov čitateľ zistí v závere.

Dovolím si z hľadiska dnešnej doby, jej problémov, a diania u nás a vo svete isť aj do hlbšej histórie. Spomeniem ešte gréckeho dramatika Aischylosa, ktorý sa považuje za zakladateľa gréckej tragédie, ktorej dal základnú formu. Zvýrazňujem, dal základnú formu. Dnes na to zabúdame, čo je to dať základnú formu. Ekonomickej vede ju dal Marx, Keynes, Engkiš, Karvaš a i. . Na nich musí byť ekonomická veda hrdá. Prečo som spomenul Aischylosa? Lebo jeho hry mali v aténskych občanoch prebúdzať vlastenectvo, úctu k zákonom a mravným zásadám. A bolo to cca. 500 rokov pred našim letopočtom. Spomeniem aj jeho najstaršiu zachovanú drámu Prosebnice, prvý diel trilógie a to o 50 dcérach kráľa Danaa, ktoré utiekli do Egypta, aby sa nemuseli vydať za 50 synov kráľa Aigipa V ďalších častiach trilógie  po násilnom sobáši všetky okrem jednej usmrtili svojich mužov. Musím spomenúť aj trilógiu o Prometeovi, z ktorého sa zachovala iba jedna časť – Prikovaný Prométeus, v ktorej tento boh preto trpí prikovaný ku skale na Kaukaze, lebo ľuďom priniesol oheň a vytrvalo odporoval Diovi. (V mojej knihe som o ňom napísal básničku). Práve táto tragédia spopularizovala postavu Prometea, vyjadrujúcu odpor proti starým poriadkom, tyranii a násiliu, a fascinovala mnohých umelcov a básnikov, ako boli Byron alebo Goethe.

Pre úplnosť čitateľovi ešte pripomeniem aj to, že od 8. do 11. storočia európsku vedu prevyšovala arabská veda. Všestranný vedec al-Briúni  pomocou Archimedovej hydrostatickej metódy veľmi presne určil mernú hmotnosť deviatich rôznych kovov. Alhaze (okolo r. 1000) objavil zákony optiky, čo v Európe dokázal až o 200 rokov neskôr R. Bacon. Súčasný pakistanský vedec Abdus Salam, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku však považuje Alhazena za jedného z najväčších fyzikov vo svetových dejinách. Jeho metódy totiž zo všetkých arabských učencov najviac pripomínajú postupy modernej vedy, teda reťazec vedúci od pozorovania cez formuláciu hypotézy až po jej experimentálne overenie. Zabudli na to vedci AstraZeneca? Či aj iní tvorcovia vakcín?

Teraz si ešte hlbšie dovolím pripomenúť aké vedecky náročné problémy vyriešili Slováci. Spomenul som dobu osvietenstva.

S. Mikovíni bol inžinierom stredoslovenských banských miest a riaditeľom baníckej školy v Banskej Štiavnici. Bol zakladateľom kartografie. Cisár Karol III. ho poveril vypracovaním máp do Belových Notitií (1731). J.A. Segner, otec vodných turbín, a na tom istom jeho princípe je založená konštrukcia rakiet. Roku 1739 sa stal členom anglickej Kráľovskej vedeckej spoločnosti. V roku 1754 sa stal členom Petrohradskej akadémie vied. J. K. Hell preslávil štiavnické bane. V druhej polovici 18. storočia bol ich zlatý vek. Zápas s vodou vyhral práve J. K. Hell, zlepšil vynález Angličana Th. Newcomena. Jeho stroje obdivoval manžel M. Terézie. A. F. Kollár, osvietenec, ktorý spôsobil pobúrenie v parlamente. Napísal spis O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach, kde ostro kritizoval nezdaniteľnosť cirkevných majetkov a šľachty. Bol radcom M. Terézie a v dôsledku pobúrenia sa stavov pre Kollárov spis, M. Terézia  13 rokov nezvolala uhorský snem. M. Hell, veľký matematik, ktorého dánsky kráľ Kristián VII. povolal, aby bol kráľovským astronómom. Pozvaním dánskeho kráľa sa cítil poctený nielen Hell, ale aj Mária Terézia. W. Kempelen, všestranný talent, tvorca hovoriaceho stroja. Roku 1770 ho M. Terézia povýšila do šľachtického stavu. Takí boli naši vzdialení príbuzní. Na nich som hrdý. To dokázali, boli naši príbuzní.

Do školy už dávno nechodím a odvetiť na otázky z nadpisu je pre mňa ťažšie. Máme dnes takých? Spomenul som niekoľko prepojených príbehov vedcov, Slovákov, nespomenul som ich odbočky, križovatky, dôležité uzly ich nových ciest. Zanechali nám však veľký odkaz. Keď som ich študoval odkryl som pre seba nový zdroj hrdosti, a s ktorým som sa chcel podeliť aj s čitateľom.

Jasne vidieť, že naša krajina vždy bola významnou súčasťou vzdelaného sveta.

A čo na záver?  

V duchu predposledného odstavca a vzhľadom na diela našich ekonomických velikánov, ktorých som iba spomenul. pripomeniem, že G. Verdi pri komponovaní mal presnú predstavu javiskovej realizácie a ako jeden z prvých skladateľov aktívne zasahoval do réžie, kostýmov, prípravy kulís a celkového prevedenia. Mali sme takých ekonómov, čo zasahovali – I. Karvaš, R, Briška, či V. Pavlenda a mnohí sme, ešte žijúci, zažili úspechy socialistickej ekonomiky SR. Ale množstvo zmätkov okolo pandémie mi indikuje, že ani lekárske vedy nemajú karvašovcov, briškovcov či pavlendovcov.

A zvady vládnych činiteľov iba ukazujú na úbohé poznatky, ktorými vládnu a presadzujú ich pri fungovaní ekonomiky. A tak sa tackáme. Moje úsilie v tejto úvahe sformulujem aj inak.

Akousi plesňou zababraná naša história, jej neúcta, vedie k nedostatku národnej hrdosti. Ak spochybníme každú obetavú osobnosť, ak nájdeme blato na každom čine národovca, ak znevážime každú prežitú dobu, stratíme minulosť. Ak sa nespamätáme, spochybníme a stratíme aj súčasnú štátnosť. Sú takí, čo na tom priam až usilovne  pracujú od prvého dňa vzniku SR. Poznáme ich, a počúvame. Beztrestne šíria pleseň do sebavedomia národa.

Kríza posledných niekoľko mesiacov dokazuje, že sme na pokraji hrdosti. Jej dno je temné.