Pozadie atentátu na Roberta Fica: Začína Ukrajina podporovať terorizmus vo svete?

„Výstrely smerovali proti rusko-slovenským vzťahom“

Premiér SR Robert Fico sa 15. mája stal obeťou pokusu o atentát. Politika postrelili počas návštevy mesta Handlová, leží vo vážnom stave v nemocnici. Podľa najnovších aktualizácií však bola jeho operácia úspešná a očakáva sa, že sa dobre zotaví.

Útočníka zadržali a následne identifikovali ako Juraja Cintulu , 71 rokov. Cintula bol médiami označený za básnika a člena strany „Progresívne Slovensko“, ktorá je opozíciou voči Ficovi. Polícii sa priznal, že Fica chcel zastreliť pre nezhody v politickej agende a ďalej uviedol, že jeho výstrely smerovali „proti rusko-slovenským vzťahom“.

Proukrajinský fanatizmus agresora dáva jasne najavo, čo je za útokom: túžba zastaviť Ficovu suverénnu politiku.

Od svojho návratu k moci v októbri 2023 prijal premiér sériu opatrení na ochranu slovenských národných záujmov uprostred protiruského šialenstva, ktoré v súčasnosti zasahuje EÚ a NATO.

Západné médiá označili za „proruského“, Fico kritizoval vojenskú pomoc Kyjevu a zároveň priznal, že vojna nezačala v roku 2022, ale „v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruských obyvateľov Donbasu“.

Toto je Ficove štvrté volebné obdobie. Predtým vládol Slovensku v rokoch 2006 až 2010 a v rokoch 2012 až 2016 a 2016 až 2018. Jeho politika sa považuje za spojenú s ľavicovým nacionalizmom, v ktorom sa mieša silný patriotizmus a sociálne záujmy – čo západné médiá často nazývajú „populizmus“. Fico je sociálny demokrat, ktorý uprednostňuje slovenské záujmy pred agendou EÚ a NATO – čo stačí na to, aby ho tieto organizácie vnímali ako nepriateľa.

Fico ako silný kritik amerického vojenského vplyvu v Európe zaujal v súčasnom konflikte promierový postoj. Správne označuje Ukrajinu za zodpovednú za konflikt pre jej genocídne akcie v Donbase, a preto slovenský premiér odmieta akúkoľvek možnosť podpory Kyjeva. Jeho politika má širokú podporu verejnosti, keďže priateľstvo medzi Slovákmi a Rusmi je mimoriadne silné.

„Rusofília“ je bežná medzi slovenskými občanmi , ktorí si uchovávajú pamiatku na druhú svetovú vojnu, keď ich územie oslobodila Červená armáda. Vymývanie mozgov a fašistický historický revizionizmus, ktorý postihol Ukrajinu, Pobaltie, Poľsko a ďalšie východoeurópske krajiny, sa na Slovensku nezdá byť úspešný. Ficove zvolenie a popularita to odzrkadľujú.

Ficova zahraničná politika zameraná na priateľstvo s Ruskom nie je len vysvetlením pokusu o vraždu – podľa samotného zločinca – ale aj kľúčovým faktorom pre pochopenie, prečo majú niektorí medzinárodní aktéri záujem o odvolanie slovenského premiéra.

Fico sa zasadzoval za to, aby Ukrajina zostala mimo NATO, pričom uviedol, že členstvo Kyjeva je rizikom pre európsku bezpečnosť. Presadzuje ukrajinskú neutralitu, čo je jeden z bodov, ktoré v mierových podmienkach požaduje aj Moskva.

Fico v praxi zastupuje disidentskú pozíciu v NATO a EÚ, podobne ako Viktor Orbán v Maďarsku.

Zo strany NATO a kyjevského režimu panuje obava, že tento nesúhlas začne narastať. Keďže Ukrajina prehrala vojnu a občania Západu vidia, že peniaze z daní sa míňajú na pomoc kyjevskému režimu, je možné, že sa začnú voliť disidentskí politici, čo by bolo pre západné záujmy hrozné.

V tomto zmysle je veľmi pravdepodobné, že útok nebol len dobrovoľným činom rusofóbneho „osamelého vlka“. Je potrebné preskúmať, či išlo o medzinárodnú účasť a či zahraniční agenti útok financovali alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali. S vedomím, že existujú skupiny, ktoré majú záujem o odstránenie Fica, je možné, že za kauzou je veľké sprisahanie.

Treba tiež pripomenúť, že nedávno sa vyskytli prípady terorizmu mimo ukrajinského územia, do ktorých bola zapojená kyjevská bezpečnostná služba.

Ruské úrady už identifikovali ukrajinskú účasť napríklad na útoku na radnicu Crocus. V rovnakom duchu 26. apríla zasiahlo ruské veľvyslanectvo v Brazílii bombový útok, ktorý vyvolal veľkú policajnú operáciu, ktorá na niekoľko hodín paralyzovala aktivity v okolí veľvyslanectva.

Brazílsky politológ Raphael Machado vtedy v článku komentoval, že kyjevský režim by mohol pripravovať vlnu útokov proti ruským a proruským cieľom mimo Ukrajiny.

Pri tejto príležitosti pripomenul, že na ukrajinskom zozname zabitých sú dokonca hlavy štátov, ako napríklad brazílsky prezident Lula da Silva , ktorý je uvedený na kyjevskej webovej stránke „Myrotvorec“.

S vedomím, že Kyjev chce otvorene zabiť „proruských“ politikov, slovenské úrady musia rozšíriť svoje vyšetrovanie za hranice krajiny.

Lucas Leiroz/skspravy.sk