Štúdia prestížneho Britského medicínskeho žurnálu (BMJ) dospela k záveru, že nútenie detí nosiť počas pandémie rúška, viedlo k trvalému poškodeniu mozgu v dôsledku nepriaznivých vedľajších účinkov obmedzenia kyslíka v tele počas dlhšieho obdobia.
Nový systematický prehľad bol publikovaný v Archívoch detských ochorení (Archives of Disease in Childhood), jednom z časopisov BMJ, od autorov Sandlund a kolektív s názvom „Požiadavky na rúška u detí pre Covid-19: Systematický prehľad“.
Keďže sa neuskutočnili žiadne randomizované kontrolované štúdie týkajúce sa nariadení rúšok pre deti, autori systematicky preskúmali pozorovacie štúdie a do konečnej analýzy zahrnuli 22 štúdií – šesť, kde nariadenia na povinné používanie rúšok deťmi sa spájalo s nižším výskytom infekcie covidu a ostatných 16, kde účinnosť rúšok preukázaná nebola.
Portál Zerohedge.com k téme uvádza:
Štúdií, ktoré zistili, že rúška neznižovali výskyt infekcie Covid-19, nebolo len viac, ale boli aj kvalitnejšie.
Zo šiestich štúdií, ktoré uvádzajú, že nosenie rúšok znižuje počet infekcií covidu, päť malo kritický a jedna závažný nedostatok zaujatosti.
Zo 16 štúdií, ktorým sa nepodarilo nájsť významnú koreláciu rúšok pri znižovaní infekcií covidu, jedna (6,3%) mala kritický, 10 (62,5%) vážny a päť (31,3%) stredný nedostatok zaujatosti.
Stručne povedané, takmer všetky štúdie s kritickým nedostatkom mali pro-rúškovacie výsledky, zatiaľ čo všetky štúdie s miernym nedostatkom vyšli proti rúškam.
Všetkých šesť štúdií za rúška vykazovali zmätky v zásadných rozdieloch medzi rúškovanými a nerúškovanými skupinami, vrátane počtu vyučovacích dní, rozdielov vo veľkosti školy, systematických základných rozdielov v počte prípadov vo všetkých fázach pandémie, testovacích politík, dohľadávaní kontaktov a zaočkovanosti učiteľov.
Jehna a kolektív zistil, že „pravdepodobnosť prepuknutia ochorenia Covid-19 v školách bez povinných rúšok bola 3,5-krát vyššia ako v školách s povinnými rúškami pre deti v ranom veku“.
Bohužiaľ, táto štúdia bola taká zlá, že dokonca aj pro-rúškari, ktorých oslovil časopis Atlantik, povedali, že je trápna. Medzi jej mnohé problémy patrilo to, že aj keď obdobie štúdia bolo od 15. júla do 31. augusta 2021, niektoré školy začali vyučovanie až 10. augusta. Ostatné boli otvorené od 19. júla alebo od 21. júla.
To znamená, že študenti v druhej skupine škôl mali dvakrát toľko času – šesť týždňov namiesto troch týždňov – na vypuknutie epidémie covidu. Niet divu, že vedci nechceli zverejniť zdrojové údaje.
Táto štúdia bola publikovaná v internom propagandistickom hárku amerického CDC Morbidity and Mortality Weekly Report (Týždenný výkaz úmrtnosti), ale dokonca aj prestížne odborné časopisy ako Journal of the American Medical Association (JAMA) publikovali podobné nezmysly od vedcov, ktorí propagovali rúška skresľovaním výsledkov vhodne zvoleným dizajnom štúdie.
Ďalšia zlá štúdia (Bostonská observačná štúdia) uviedla, že by mohla existovať kauzalita medzi rušením rúšok v školách a nárastom prípadov u študentov a zamestnancov pomocou techniky „rozdielov v rozdieloch“.
Následná opätovná analýza však spochybnila metodológiu a výsledky tejto štúdie a nedokázala nájsť rovnakú súvislosť pri rozšírení populácie na celý štát alebo pri použití inej štatistickej analýzy. Tiež sa zistilo, že výsledky pôvodnej štúdie boli pravdepodobne skreslené rozdielmi v predchádzajúcich mierach infekcie.
Je zaujímavé, že všetky pro-rúškové štúdie s kritickým nedostatkom zaujatosti boli vykonané v Severnej Amerike (päť v USA; jedna v Kanade) a väčšina štúdií s najnižším rizikom zaujatosti bola vykonaná v Európe.
V španielskej štúdii s takmer 600 000 deťmi výskumníci nenašli významný rozdiel v počte prípadoch covidu medzi nezarúškovanými päťročnými deťmi a zarúškovanými šesťročnými deťmi. V skutočnosti miera prípadov covidu úzko korelovala s vekom detí, čo bolo pozorované aj v inej španielskej štúdii.
Ministerstvo školstva Veľkej Británie tiež informovalo o nepreukázaní významnej súvislosti medzi rúškovaním detí a rizikom Covidu-19.
Fínska štúdia porovnávala mieru prípadov covidu u detí s rúškom a bez neho u 10 až 12-ročných žiakov a autori nezistili žiadne zníženie prípadov Covidu-19.
To všetko znamená, že Sandlund a kolektív dospeli k nevyhnutnému záveru, že „účinnosť nariadení o povinných rúškach pre deti na zabránenie prenosu alebo infekcii vírusom SARS-CoV-2 nebola preukázaná kvalitnými dôkazmi“.
Ale otázka povinného nosenia rúšok deťmi nie je len o účinnosti rúška. Ide tiež o potenciálne škody, ako sú negatívne účinky na schopnosť detí učiť sa jazyk a ich komunikáciu.
Nosenie rúšok u detí spôsobuje zníženú identifikáciu slov, bráni schopnosti učiť sa a vyhodnocovať reč. Existuje totiž súvislosť medzi pozorovaním úst a spracovaním jazyka. Dokonca ľudia všetkých vekových kategórií sa pri počúvaní cudzej reči zameriavajú na ústa.
Rúška môžu mať aj negatívny psychologický vplyv na deti. Existujú dôkazy, že rúška bránia sociálno-emocionálnemu učeniu a rozvoju jazykovej gramotnosti u malých detí.
Deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a autizmom môžu byť neúmerne ovplyvnené požiadavkami nosiť rúško, pretože sa vo veľkej miere spoliehajú na výrazy tváre, aby zachytili sociálne signály. Nesprávna interpretácia výrazov tváre zvyšuje u týchto jednotlivcov úzkosť a depresiu.
Zistilo sa tiež, že školské prostredie, kde je povinnosť nosiť rúško, sa vyznačuje zvýšenou úrovňou úzkosti u detí v porovnaní s prostredím bez takejto povinnosti.
Okrem toho môžu byť fyziologické účinky rúšok pre deti horšie ako pre dospelých.
Nosenie rúšok sa spája s fyziologickým poškodením zdravia – mnohé zdravotné následky sú častejšie hlásené u detí než u dospelých, čo môže mať viacero negatívnych následkov, vrátane skráteného času a intenzity cvičenia, viac dní maródovania, zníženej schopnosti učiť sa a zvýšenej miery pociťovanej úzkosti.
Zistilo sa tiež, že rúškovanie vedie k rýchlemu zvýšeniu obsahu CO2 vo vdychovanom vzduchu – vyššiemu u detí ako u dospelých – a k úrovniam nad prijateľnými bezpečnostnými normami pre zdravých dospelých, ktoré sa môžu ďalej zvyšovať pri fyzickej námahe.
To všetko vedie k jednoduchej analýze prínosov a rizík nariadenia povinných rúšok u detí.
Riziká: potenciálne problémy s učením sa jazykov a komunikáciou, horšia psychická pohoda a negatívne fyziologické (zdravotné) účinky.
Prínosy: žiadne
Na záver Sandlund a kolektív odporúča, aby „dospelí, ktorí pracujú s deťmi, boli poučení o žiadnych prínosoch a potenciálnych škodách spôsobených rúškovaním detí“.
Aj keď teraz je už neskoro, bolo by pekné, keby sa vlády po celom svete, ktoré nútili deti povinne nosiť rúška, sa riadili týmto odporúčaním. Škoda, že nebudú.
O všetkých týchto rizikách rúšok naša stránka hovorila už pred vyše troma rokmi, hneď na samom začiatku, keď minister zdravotníctva Krajčí s hlavným hygienikom Mikasom nariadili povinné nosenie rúšok v školách od 1.9.2020. Vyslúžili sme si za to trestné oznámenie od Krajčího.
Nakoľko dnes už aj veda dokázala, čo bolo príčetným ľuďom vždy jasné, budú Matovič, Krajčí, Mikas a ďalší niesť zodpovednosť za úmyselné poškodzovanie státisícov detí? Začne sa ich trestné stíhanie a budú im udelené spravodlivé tresty?
Nechajme sa prekvapiť.
AUTOR: Sean Adl-Tabatabai
Překlad: Badatel.net
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…