Postoje slovenských europoslancov k prísnejšej cenzúre (“regulácii”) online obsahu: Mazurek je zásadne proti

Cifrová Ostrihoňová je za, Mazurek je zásadne proti

Poslanci europarlamentu v utorok v Štrasburgu diskutovali s Európskou komisiou (EK) o ochrane demokracie a slobody v online priestore v súvislosti s Nariadením o digitálnych službách (DSA).

Zatiaľ čo slovenskí europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) tento právny predpis vítajú a sú za prijatie ďalších opatrení, poslanec Milan Mazurek (nezaradený/Republika) s tým zásadne nesúhlasí, informuje spravodajca TASR.

Cifrová Ostrihoňová jednoznačne podporuje prijatie ďalších opatrení, ktoré sú v záujme bezpečnejšieho online priestoru. “Užívatelia sociálnych sietí aktuálne ťahajú za kratší koniec, pretože sú to práve veľké online platformy, ktoré určujú pravidlá a algoritmy,” povedala pre TASR. Myslí si, že je to práve EÚ, ktorá má dostatočnú silu na to, aby sa dokázala užívateľov účinne zastať a priniesť do tohto vzťahu rovnováhu.

DSA ako užitočnú reguláciu niektorých negatívnych dosahov liberálneho fungovania platforiem vníma aj Branislav Ondruš.

“Žiadna korporácia nesmie mať možnosť profitovať na úkor bežných ľudí či celej spoločnosti. Ak takúto možnosť identifikujeme, treba ju minimalizovať alebo úplne odstrániť. Vždy budem podporovať nové opatrenia, ktoré chránia používateľov, poskytujú rovnaké podmienky pre všetkých na trhu a predovšetkým regulujú negatívne vplyvy technologických gigantov,” spresnil.

Veľké spoločnosti musia byť podľa neho zodpovedné za obsah, ktorý zverejňujú alebo sprostredkovávajú, a nesmú mať príležitosti na zneužívanie dominantnej pozície na trhu, dodal Ondruš. DSA tiež podľa jeho slov otvára priestor pre malé a stredné podniky, ktoré budú mať lepší prístup k digitálnym trhom a férovejšiu súťaž.

Naopak, slovenský europoslanec Milan Mazurek zásadne odmieta návrhy, ktoré podľa jeho slov poskytnú EK ďalšie kompetencie na cenzúru obsahu sociálnych sietí. Myslí si, že EK reguláciou skôr obmedzuje slobodu slova v online priestore. “Jediné, čo EÚ potrebuje, je legislatívny akt, ktorý umožní chrániť slobodu slova pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich politické názory a preferencie na týchto globálnych sociálnych sieťach,” uviedol.

Na zhodnotenie samotnej úniovej legislatívy a jej kontroly dodržiavania zo strany EK je podľa Ondruša a Cifrovej Ostrihoňovej ešte priskoro. Podľa slovenskej europoslankyne je DSA prelomovým nariadením, ktoré sa pripravovalo dlho a nejaký čas potrvá, kým ho bude možné komplexne zhodnotiť. “Prvé správy však ukazujú sľubné trendy v prospech užívateľov internetu,” tvrdí Cifrová Ostrihoňová.

Mazurek kritizuje podľa neho nesprávne prebratie nariadenia do slovenskej legislatívy. Nepáčia sa mu udelené právomoci pre regulačný úrad (Rada pre mediálne služby), ktoré mu podľa neho umožňujú “ľubovoľne cenzurovať obsah na sociálnych sieťach”. Dodal, že v tomto smere nezaznamenal nijakú výhradu EK.

„Preberáme späť kontrolu“

Ďalší text vyjadruje redakčný postoj k slobode slova a prejavu. Preberanie kontroly odkazuje EÚ prijatým aktom nielen globálnym platformám, ale aj bežným užívateľom, čiže hodnotenie obsahu a jeho následné odstránenie cez cenzúru pod hrozbou vysokých pokút. Užívatelia to poznajú ako upozornenie za údajné “porušenie pravidiel”, odstránenie statusu alebo dokonca zlikvidovania účtu na niektorej zo sociálnych platforiem.

Oficiálne vraj za prijatím Digitálneho aktu stojí regulácia, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky digitálne spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť.

Najväčší dôraz a aj argumentačné zacielenie smerovali k politicko-ideologickému podtextu slobody slova, názoru a prejavu na sociálnych sieťach.

Podľa stránky Európskeho parlamentu tento akt sa postará o „lepšie hodnotenie služieb a produktov ponúkaných spoločnosťou, nemožnosť odstrániť predinštalovaný softvér alebo aplikácie sú ukážkami takýchto neférových praktík, ktorým chce nová legislatíva zabrániť.“

Následne však zdôrazňuje to kľúčové – hovorí najmä o „škodlivom obsahu“, o „nenávistných prejavoch“ či tzv. „dezinformáciách“.

Na diskusiu priamo v pléne Európskeho parlamentu dokonca použili istú Frances Haugen, bývalú pracovníčku spoločnosti Facebook (Meta). Vraj odhalila, ako zlyhal Facebook pri „riešení“ nenávistných prejavov a dezinformácií“…

Pri vypočutí apelovala dokonca na europoslancov, aby bol akt „silný“ a vykonávaný „prísne“.

Podľa sociálnodemokratickej europoslankyne Christel Schaldemose, spravodajkyni k digitálnemu aktu, vraj musíme zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd, vrátane slobody prejavu“. To sa ale vylučuje s jej tvrdým zámerom a vyhlásením „Berieme späť kontrolu“.

Je otázne, či politici – poslanci alebo exekutíva Európskej komisie – majú právo kontrolovať slobodný internet a slobodnú komunikáciu miliónov užívateľov a zasahovať prijatými opatreniami do ich skutočného práva na slobodné vyjadrenie názoru.

Nepochybne sa v takejto globálnej komunikácii môžu objaviť aj marginálne prejavy, ktoré by tam byť nemali, ale to je vecou užívateľov a ich slobodnej vôle a rozhodnutia, ako sa k nim postavia, či im dajú priestor alebo zareagujú odmietavo.

O tomto totiž je podľa nás skutočná sloboda slova, ktorá je základom demokracie. Tá sa posilňuje nie takouto „ochranou“, ale v sebavedomej a slobodnej diskusii s výmenou názorov, s ktorými časť populácie alebo vládnuci establishment nemusí súhlasiť. Demokracia je však o vôli väčšiny ľudu a len ľudia, v tomto prípade užívatelia sociálnych sietí, majú právo určiť, čo je vhodné a čo nie je.

/ skspravy.sk /