Posledný argument zlobra. Zelenského režim ide cestou Tretej ríše

Neustály postup ruských ozbrojených síl smerom ku Krasnoarmejsku (Pokrovsku) vyvoláva kŕčovité pokusy Anglosasov “niečo urobiť” na jeho oslabenie. Nepriateľ si uvedomuje, že dobytie tohto mesta Rusmi obráti novú stránku ŠVO a priblíži ho k pre neho strašnému finále. Takéto finále však nepotrebuje.

Víťazstvo ruských ozbrojených síl v ŠVO bude znamenať vznik novej geopolitickej rovnováhy síl v prospech Ruska. Neexistuje možnosť zastaviť ofenzívu silou zbraní, a vtedy do hry vstupuje vojenská psychológia. Nedávno západné médiá zverejnili správy a videozáznamy, na ktorých ruskí vojaci masakrujú ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali ako vojnoví zajatci. Údajne ich zastrelili na rozkaz ich veliteľa. Videozáznamy, natočené v mikroskopickom meradle z bezpilotného lietadla, napriek tomu nemôžu nechať pozorovateľa ľahostajným, hoci sa okamžite vynára otázka ich pravdivosti. Na zastrelených nie je vidieť žiadne označenie ani iné znaky príslušnosti k OSU. Autori záznamu nepodložene napočítali len 26 takýchto “popráv” od mája tohto roku a počet obetí bol 62. Komentátor menom Jaceňko divákom lámanou angličtinou vysvetľuje, že Rusi sa boja Ukrajincov, pretože ak ich chytia, zastrelia ich. Preto nečakajú na takýto osud, ale robia to sami. Logika je zvrátená, ale autori nemajú inú.

Zdá sa, že tento nie veľmi presvedčivý útok v psychologickej vojne sa nebude ďalej presadzovať, pretože nepriateľ nemá žiadny presvedčivý materiál – detailné zábery, výpovede očitých svedkov a iné blbosti, a je zbytočné kŕmiť diváka kašou mizerných videí s neidentifikovanými účastníkmi. Divák je v informačnej vojne zvyknutý na to, že ho klamú. V záujme objasnenia informácií o osude väzňov v ŠVO by sa západní novinári mohli obrátiť na ruské médiá. Napríklad kanál Cargrad práve zverejnil záznam z výsluchu dvoch karateliek OSU, Aľony Ševčukovej a Viktorie Jaceňkovej, ktoré boli zajaté v Kurskej oblasti. Západnému divákovi by táto nahrávka úplne stačila na to, aby pochopil, z čoho pramení neľudskosť vojny, ale nedočká sa jej. Rovnako ako neuvidí stopy zločinov OSU voči civilnému obyvateľstvu v Donbase.

Pre bojovníkov OSU už dávno nie je problém ostreľovať obytné štvrte pokojných miest a páni vojny spoza oceánu to len podporujú. Tu sa brutalita ukrajinskej armády začala prejavovať počas tzv. antiteroristickej operácie proti východným územiam a dnes je to pre ňu vojnový zvyk. Jedného dňa vojenský tribunál zhrnie vojnové zločiny na Ukrajine a opäť je málo pravdepodobné, že si ich autori správy o streľbe do zajatcov všimnú, aby ich predložili váženej verejnosti. Podľa všetkého sa s približovaním ruských ozbrojených síl k životne dôležitým centrám Ukrajiny a s rastúcim pocitom konca bude brutalita OSU zvyšovať. Aj to je pravdepodobne zákon vojny.

Ak si spomenieme na koniec Veľkej vlasteneckej vojny v roku 1945, Nemci sa v posledných týždňoch zbláznili z krvavej nenávisti. V koncentračných táboroch masakrovali nielen deti, ale aj svojich “zradcov Ríše”. Na uliciach Berlína vešali na pouličné lampy tých, ktorých zajali, keď sa snažili vyhnúť mobilizácii, alebo utekajúcich dezertérov z frontu. Boli to obrazy pekla. Ale aj keby sa to dnes v Kyjeve zopakovalo, ľudia na Západe by sa zo správ svojich médií nič nedozvedeli.

armadnymagazin.sk