Poslanci schválili bezpečnostnú a obrannú stratégiu. USA v nej pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO

Stratégia pomenúva hodnoty a záujmy Slovenska, identifikuje bezpečnostné hrozby a riziká a definuje nástroje a spôsob ich použitia v rámci bezpečnostnej politiky štátu.

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok (28.1.2021) schválili Bezpečnostnú stratégiu SR. Po 16 rokoch tento dokument odobrila nie len vláda, ale aj parlament. Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov.

Za bola väčšina koalície, nikto zo Smeru nehlasoval ZA, zdržali sa Fico, Pellegrini, Saková, Tomáš, PROTI boli Marek a Marián Kotleba, Mazurek, Medvecký, Beluský, Šimko, Mizík, Schlosár, Krúpa, Sulanová, Kočiš, Ďurica, Suja, Urban.

Hlasovanie jednotlivých poslancov si môžete pozrieť TU.

SR deklaruje v stratégii podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO.

Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru.

Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ. Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.

Poslanci Národnej rady SR v stredu (27.1.2021) schválili Obrannú stratégiu SR. Dokument hovorí, že základným cieľom obrannej politiky SR je zachovanie jej zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Za najúčinnejší spôsob obrany považuje SR kolektívnu obranu v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO). Zo 120 prítomných poslancov dokument podporilo 108 z nich, proti boli 11, zdržal sa jeden. Posledná parlamentom schválená stratégia bola z roku 2005.

ZA hlasovali všetci poslanci Hlasu – Pellegrini, Saková, Tomáš, Raši, Žiga, Šutaj … Rovnako ZA hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru, vrátane Fica, Kamenického, Blanára a PROTI boli Kotleba, Mazurek, Kočiš, Ďurica, Suja, Urban, Beluský, Šimko, Mizík, Krupa, Sulanová.

Hlasovanie jednotlivých poslancov si môžete pozrieť TU.

„Členstvo v NATO a Európskej únii umožňuje Slovenskej republike spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by samostatne nebola schopná zabezpečiť,“ konštatuje sa v stratégii. Účasť na obrannom úsilí NATO a EÚ podľa dokumentu tiež zväčšuje možnosti presadzovať bezpečnostné záujmy SR vo svete a ovplyvňovať širšie bezpečnostné prostredie.

Oblasť riadenia obrany štátu sa má skvalitniť prostredníctvom včasnej a koordinovanej identifikácie a analýzy hrozieb a ich rizík, prípravy orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy na riadenie a plnenie úloh obrany štátu a prípravy obranných kapacít a plánovania ich použitia vo väzbe na plánovacie procesy NATO a EÚ. K lepšiemu riadeniu obrany má prispieť aj včasné, centralizované a kontinuálne rozhodovanie prepojené s rozhodovaním medzinárodných organizácií. Ďalším bodom je preverovanie a kontrola pripravenosti na obranu štátu a hodnotenie obrany. Rovnako sa má zabezpečiť dlhodobá kontinuita obrannej politiky.

Cieľom v oblasti výstavby a rozvoja ozbrojených síl je zvýšiť ich kapacity a spôsobilosti v súlade s plánmi. Zabezpečovať majú nielen obranu SR, ale aj plnenie záväzkov v rámci medzinárodných zmlúv. Cieľom SR bude tiež zvýšenie podielu obranného priemyslu pri zabezpečovaní obrany štátu. Podporiť sa má aj medzinárodná spolupráca, a to vytvorením systémových predpokladov na širšie využitie jeho kapacít na výrobu, dodávky tovarov a poskytovanie služieb a v oblasti výskumu a vývoja.


Zvýšiť sa má aj pripravenosť obyvateľstva na obranu štátu. Dosiahnuť tento cieľ sa má poskytovaním objektívnych informácií o zabezpečovaní obrany štátu, získavaním vedomostí a zručností potrebných v období krízovej situácie a rozvíjaním branného povedomia a praktickej pripravenosti občanov na obranu štátu. „Táto príprava prispeje aj k uspokojovaniu záujmu občanov o vojenskú problematiku, k posilneniu súdržnosti spoločnosti a boja proti extrémizmu,“ uvádza sa v stratégii.

V návrhu obrannej stratégie sa píše, že členstvo v NATO a Európskej únii umožňuje SR spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by samostatne nebola schopná zabezpečiť. Účasť na obrannom úsilí v rámci NATO a EÚ zväčšuje možnosti presadzovať bezpečnostné záujmy SR vo svete a ovplyvňovať širšie bezpečnostné prostredie. Pri klasifikácii svojich bezpečnostných záujmov SR rozlišuje životne dôležité a strategické bezpečnostné záujmy. Bezpečnostná stratégia vytvára rámec na ich koordinované, systematické a efektívne presadzovanie.

Plénum prerokovávalo aj návrh na zvýšenie počtu príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR) na vyčlenenie do rezervných síl pre vojenskú operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine. Návrh rezortu diplomacie a obrany vyčleniť od 1. januára 2021 do rezervných síl pre operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine do 160 príslušníkov OS SR schválila vláda 16. decembra 2020. Medzi hlavné úlohy operácie patrí zabezpečenie vojenskej „odstrašujúcej“ prítomnosti a bezpečného prostredia s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia.

Korčok: Dezinformácie sú nový bezpečnostný fenomén

Úlohou novej Bezpečnostnej stratégie SR je mať zhodu na tom, ako vládne zložky zareagujú na bezpečnostné výzvy a nestabilný svet. Po schválení dokumentu v parlamente to na tlačovej konferencii vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Návrhy zákonov sa následne budú odvolávať na tento dokument. Za jeden z nových bezpečnostných fenoménov označil dezinformácie, preto ho mrzí, že sa šíria aj z úst poslancov parlamentu.

Bezpečnostná stratégia je podľa šéfa slovenskej diplomacie posolstvom pre všetky zložky štátu, ktoré majú na starosti kybernetickú bezpečnosť alebo boj proti hybridným hrozbám, že v tejto veci sa musí konať. Z dokumentu vyplývajú úlohy pre rezorty. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) má podľa neho viesť pracovnú skupinu zameranú na aktualizáciu bezpečnostného systému. Na Úrade vlády SR sa pripravuje celoštátna koncepcia na boj proti dezinformáciám a v rezorte obrany koncepcia boja s hybridnými hrozbami.

Dokument reaguje na zmenu bezpečnostného prostredia, ktoré je ovplyvňované vysokou mierou dynamiky, no zároveň sa vyznačuje nízkou mierou predvídateľnosti. Stratégia pomenúva hodnoty a záujmy Slovenska, identifikuje bezpečnostné hrozby a riziká a definuje nástroje a spôsob ich použitia v rámci bezpečnostnej politiky štátu. Podľa ministra Korčoka je Slovensko aj naďalej bezpečnou krajinou, aby sa tento stav udržal, musí sa k bezpečnosti pristupovať zodpovedne, komplexne, nadstranícky a s víziou.

Korčok označil debatu v Národnej rade (NR) SR za korektnú, váži si aj kritické hlasy, ak sú vyargumentované. Odmietol tvrdenia, že bezpečnostná stratégia otvára dvere pobytu cudzích vojsk na území SR. Označil to za klamstvo, ktoré šíria poslanci za ĽSNS. „Neporadíme si s dezinformáciami, ak budú vychádzať priamo zo strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade,“ dodal.

Dokument bol naposledy aktualizovaný v roku 2005. Vo štvrtok poslanci NR SR schválili jeho nové znenie. Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť.

Zdroj: zemavek.sk / pravda.sk / InfoVojna

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar“

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.