Pomohli wehrmachtu zbrane z Protektorátu? Pre Nemcov bola Škodovka aj ČKD darom z nebies, tvrdí vojenský historik

Česko, 25.marec 2021 (AM, Sputnik) – Práve čítam knihu amerického novinára a cestovateľov Edgara Snowa, ktorý bol počas 2. svetovej vojny korešpondentom v ZSSR. Kniha sa volá “Američan sa pozerá na Sovietsky zväz” (v origináli: The Pattern of Soviet Power). Píše sa tu, že v Gorkého parku v Moskve v roku 1943 prebiehala výstava trofejnej, teda nepriateľskej techniky, a medzi vystavovanými exemplármi boli aj zbrane z českých zbrojoviek. 

Mohli by ste čitateľom vysvetliť súvislosti?

Francev:Bola to impozantná výstava koristnej techniky všetkých nepriateľských armád. Trebárs tam boli rumunské záležitosti, maďarské. Československá stopa nechýbala. Jednalo sa buď o techniku ​​vyrobenú pred vojnou, alebo už za vojny, ktorú vo finále používali hlavne Nemci. Časť týchto zbraní pochádzala zo zbrojoviek na území Protektorátu, tiež Slovenského štátu. Nesmieme zabudnúť, že boli vybudované krátko pred vojnou filiálky najväčších českých a moravských firiem na Slovensku, tie pracovali na plný výkon za vojny tiež. Aj tieto filiálky zásobovali zbraňami wehrmacht. Výstava v Parku Gorkého, už spomínate, zahŕňala všetku techniku ​​od motocyklov po lietadla; boli tam aj tanky a všetky druhy zbraní vôbec, ženijná technika, vytrhané pancierové zvony z fínskeho opevnenia atď. Prevahu mala nemecká technika. Svojim objemom išlo o obrovskú výstavu,

Pozri onen novinár Edgar Snow.

Rozhodne išlo o expozíciu, ktorá už nebola nikdy k videniu. Z fotografií, ktoré som našiel, vyplýva, že sa vystavovali škodovácke delá, zastúpené boli v širokom spektre – ako z výzbroje wehrmachtu, tak z rumunskej výzbroje. Boli tam aj nákladné vozidlá zo Škodovky či Tatry … Rovnako tak tam boli mažiare (30-centimetrové), ktoré pochádzali ešte z doby Rakúska-Uhorska, aj takéto zbrane sa totiž používali v 2. svetovej vojne. Z československej techniky exponáty nijako nedominoval, ale aj tak tam mali hojné zastúpenie, nehovoriac o obrnenej technike, ktorá bola v spomínaných armádach rozšírená.

V minulom rozhovore sme spolu hovorili o ruskom inžinierovi z ČKD a českých zbraniach pre Nemcov. Nadviažem otázkou: za vojny sme teda museli spolupracovať s Nemeckom. Obohatili sme nejako ich výrobu my, alebo sme len mali možnosť čerpať vedomosti z cudzej, pokročilejšej technológie? 

Bolo to obojstranné. Zbrojný priemysel u nás bol na začiatku vojny veľmi rozvinutý. Nemci začínali po prvej svetovej vojne neskôr ako my. Boli obmedzovaní dohodami z konca predchádzajúcej vojny, hoci zbrojenie prebiehalo po celé medzivojnové obdobie, ale fakticky sa to mohlo rozbehnúť až po roku 1933, kedy k moci nastúpil Adolf Hitler, ten všetky obmedzenia odvrhol. Napodiv na Nemecko nikto neuvalil sankcie …

Všeobecne: Nemci mali modernejšie technológie. Čo bolo vymyslené u nás a hodilo sa im, použili do výzbroje vlastnej armády. U nás sa skutočne vyrábalo kde čo, tak toho využili. Aj za vojny potom existoval vývoj v našich fabrikách. Českí konštruktéri asi neboli ktovie ako nadšení z toho, že musia robiť pre Nemcov. Preto si niektoré svoje riešenia nechali pre seba. Nielen zbrane pre Nemcov, ale aj nemecké zbrane vôbec sa u nás vyrábali vo veľkom. Napríklad nemeckú delostreleckú výzbroj vyrábala Škodovka; išlo prevažne o nemeckej vzory, ktoré sme robili ako pre pozemné, tak námorné sily Ríše. Išlo o veľké množstvo diel. Začali sa u nás vyrábať aj veci, ktoré sme dovtedy neprodukovali, pozri rôzne súčasti pre nemecké ponorky, pre lietadlá Luftwaffe. Všetky tieto záležitosti boli technologicky ďalej než naša predchádzajúca výroba. Nemci mohli do vývoja vynakladať ďaleko väčšie prostriedky aj pracovné úsilie.

Pred desiatimi rokmi som mal možnosť hovoriť s pánom doktorom Vladislavom Krátkym, znalcom Škodovky, “po 15. marci 1939 jednalo v Porýní vedenie nemeckých strojárskych, prevažne zbrojárskych podnikov, o možnosti, ako odstrániť nepohodlného konkurenta v Protektoráte Čechy a Morava. Mal byť zlikvidovaný tak, že stroje a výrobné zariadenia Škodovky budú demontované a rozdelené medzi novo zakladané továrne v Bavorsku, Tirolsku a tiež v Rakúsku … “Doktor Krátky hovoril, že likvidácii Škodovky zabránila paradoxne práve vojna. Ako by ste to videl Vy?

Nedá sa povedať, že by pán doktor Krátky priamo zverejnil bezprostredné dôkazy pre tento nemecký zámer, resp. nemeckých firiem … Snáď to tak mohlo byť v počiatku, snáď v niektorých priemyselných kruhoch Nemecka taký nápad vyvstal, rozhodne však nie oficiálne. Že by sa potenciál Škodovky rozpustil do nemeckých firiem? Som skeptický.

Prakticky od prvých dní, keď sem Nemci prišli, nemeckí vojaci obsadili všetky strategické podniky. Vojna sa samozrejme pripravovala, Nemci nemohli potrebovať, aby sa zrazu tu takýto potenciál nevyužil. Bolo potrebné po prvé zásobovať nemeckú armádu, za druhé tú už z minulosti existovala istá tradícia spolupráce s nemeckými a rakúskymi firmami. Spomeňme na dobu monarchie …

Pre Nemcov bola Škodovka aj ČKD darom z nebies. Tieto fabriky počas vojny neboli poškodené, na našom území sa toľko nebojovalo. Nemci najväčšie podniky u nás okamžite zabrali a všetky finančné toky smerovali do svojich bánk. V tomto zmysle určitú ústrednú úlohu zohrávala Drážďanská banka … Že by sa teda mal likvidovať priemysel z dôvodov konkurenčných, no, snáď to zaznelo na nejakej tej porade, snáď o tom padlo slovo. Ale zdá sa mi to dosť iluzórne. Priemysel sa tu naopak rozbehol do nebývalých rozmerov, že sa to s dobou predvojnovú nedalo ani porovnať …

Nezabudnime, že za okupácie zbrojovky mali obrovské zákazky. Dokonca sa zbrane exportovali odtiaľto aj do spriatelených armád. Tak sa naše zbrane dostali aj do Juhoslávie či Rumunska. Niet divu, že boli k zhliadnutiu na sovietskej výstave ukoristených zbraní v Moskve v roku 1943 …

Venujete sa kapitole označovanej ako US zákon o pôžičke a prenájme … Hovorí sa, že Lend-Lease pomohol ZSSR aj ďalším spojencom v boji s nacizmom. Čo myslíte, keby ZSSR túto pôžičku nedostal, zaznamenal by takéto vojnové úspechy? Po druhé, ako hodnotíte, že išlo o pôžičku. Išlo vlastne o nesplatiteľnú pôžičku, pretože po vojne Európa zažívala neskutočnú infláciu … Sovietsky dlh USA bol s konečnou platnosťou zmorený v rámci ruského vyrovnania s Parížskym klubom v roku 2006.

© FOTO

Sú takí, ktorí tvrdia, že bez Lend-Lease by Rusi (rozumej Sovieti, pozn.) Túto vojnu nevyhrali, pre takú formuláciu by som nebol. Avšak, ako sa hovorí, čoby keby … Avšak v roku 1941 bola pomoc v rámci Zákona o pôžičke a prenájme (Lend-Lease) mizivá. To sa začalo meniť v roku 1942. Od r. 1943 bola obrovská. Nešlo len o výzbroj. Vo väčšej miere sa jednalo o pomoc strán dodávok materiálu. Hovoríme tu aj o vybavenie pre fabriky. Veľkú úlohu zohrávali dodávky potravín. Ak niektorí mienia vojenskú techniku, tá potom po integrácii do Červenej armády predstavovala asi 10% sovietskej techniky, ak ide o tanky. O niečo viac bolo dodávaných lietadiel, obvykle mali lepšie parametre ako sovietske lietadlá. Moc sa však nehovorí o tom, že sa dodávalo aj vybavenie spojarské, pozri vysielačky, telefóny, káble, ústredne. Tento materiál potom tvoril až 70% sovietskeho vybavenia. Drvivú väčšinu (80%) zdravotníckeho materiálu ZSSR nadobudol práve z Lend-Lease. Nebyť tohto, môžeme snáď vysloviť domnienku, že ZSSR by mal určite ešte väčšie straty. Z tohto hľadiska bol Lend-Lease pomocou významnou. Rovnako rozhodujúce boli aj dodávky automobilovej techniky (Jeep, Studebaker atď.), Boli dvojnásobné proti domácej sovietskej výrobe.

Ešte by som dodal, že časť vojnovej pomoci od Štátov pre ZSSR sa týkala aj materiálu na uniformy, dodávané boli vojenské topánky. Milióny topánok išli z Anglicka I z USA do ZSSR. Nie je to nijako malé množstvo. Pretože boli dodávané celé továrenské bloky, bola tu aj šanca, že sa vojnou zničený priemysel v Sovietskom zväze o to rýchlejšie zotaví. Inak čo sa týka platenia dlhu – splátky boli rozvrhnuté do desiatok rokov. Aj Anglicko muselo Lend-Lease splácať. Veľká Británia splácala pravidelne, ZSSR s výlukami. Obe krajiny sa s dlhom vyrovnali približne v tú istú dobu. V rámci pôžičky od USA bolo povedané, že čo sa nespotrebuje, môže byť vrátené. Čo sa nevrátilo, malo byť zaplatené. Inak sa jedná o širšiu tému.

Obligátne otázka: Keď Američania bombardovali Škodove závody, akou mierou poškodili túto fabriku? Keď som okolo nej raz v Plzni šiel, bol som celkom ohromený rozlohou areálu. Do takéhoto terča sa určite trafiť museli. Prečo došlo k bombardovaniu?

Náletov bolo viac. Prvýkrát sa trafili Angličania v májovej noci 1943. Na Škodovku spadlo štrnásť čtvrťtonových bômb, tieto veľa škody nenarobili. Za desať dní už fabrika zase bežala v normálnom rytme. Aj predošlé US nálety neboli zrovna presné. Potom prišiel americký nálet 25. apríla 1945, ktorý bol vopred ohlásený. Vo fabrike nikto nezahynul, trefa bola dokonalá, takmer 500 bômb zasiahlo cieľ. Bohužiaľ to zasiahlo tiež robotnícku kolóniu Karlov, ktorá bola hneď za plotom fabriky, poničenie bolo značné. Vtedajšíe škody sa odhadovali na 2 mld. Korún. Zariadenie továrne bolo významne poškodené.

Dotyčný nálet sa dá zdôvodniť tak, že Škodovka pracovala do posledných dní vojny a znamenala pre spojencov hrozbu. Vyrábala sa tu celá plejáda kanónov. Tiež sa tu produkovali tankové stíhače typu Hetzer. Inak stíhače tankov sa vyrábali aj v pražskej ČKD, ktorá dostala rovnakú nálož od spojencov o mesiac pred tým: 25. marca Američania vysypali bomby aj tu. Čiže dôvod bol naporúdzi. Či svoju úlohu hral aj nejaký ďalší kalkul; USA predsa vedeli, že Plzeň čoskoro obsadia, prečo by si teda ničili továreň? Možno nechceli, aby sa dispozície Škodovky dostali do rúk Rusom, ktorí z vojnových území v rámci reparácií sťahovali do ZSSR vybavenie a všetko, čo zostalo z nemeckého priemyslu. Je to logické, malo to pomôcť naštartovať nové povojnové sovietske hospodárstvo. Možno že aj tieto skutočnosti zohrali určitú úlohu. Otvorene sa to takto nehovorilo. Nezabudnime, že časť amerického útoku išla na plzenské letisko. Bolo potrebné znehybniť Luftwaffe.

Rozumiem. Na záver: chystáte nejakú novú publikáciu?

Väčšieho zatiaľ nič nepripravujem, mám ale rozpracovaných pár tém. Lend-Lease je téma, ktorú by som ešte chcel využiť.

Autor: Vladimír Franta

Zdroj: Armádny magazín