Pomaďarčovanie: Vo vládnom zozname obcí menšín sú nevhodné, vymyslené alebo účelovo zavádzajúce označenia

Združenie slovenskej inteligencie (ZSI) zaslalo viaceré zásadné pripomienky k nariadeniu vlády, ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva.

Združenie žiada prepracovať návrh nariadenia vlády SR o zozname obcí pre viacero nedostatkov a zavádzajúcich údajov. 

Návrh nariadenia kopíruje viaceré nevhodné, vymyslené a účelovo zavádzajúce označenia obcí z nariadenia vlády z roku 2011 a uvádza aj nové označenia, ktoré nie sú tradične zaužívané v menšinových jazykoch, zdôrazňuje ZSI.

Podliezli žrď a nič?

Napriek tomu, že toto nariadenie vlády v tom čase odmietla Legislatívna rada vlády a ministerstvo kultúry a ministerstvo vnútra mali zásadné pripomienky.

V aktuálnom návrhu sa o.i. vyskytujú aj obce, ktoré nedosahujú 15%-né kvórum pre maďarskú menšinu. Poradie údajov: Okres / Obec / 2011 % /  2021 %:

• Senec (okr.): Hurbanova Ves  (11,11 – 8,51).  Senec  (14,47  – 11,37).
• Dunajská Streda (okr.): Hviezdoslavov (18,46 – 7,32).
• Šaľa (okr.):  Horná Kráľová  (12,87  – 10,08). Šaľa (14,15 – 13,09). Trnovec nad Váhom  (17,68  – 12,00).
• Nitra (okr.): Telince  (8,99 –  6,19). Veľké Chyndice  (17,43 – 10,36).
• Levice (okr.):  Bajka (17,90  – 9,45). Kalná nad Hronom (14,00  – 10,18).  Lok                                   (12,85 –  8,20). Starý Hrádok (17,71 – 14,98). Tehla  (17,52  – 11,61).
• Veľký Krtíš (okr.): Bátorová  (16,30 – 11,61). Chrastince (13,64 – 11,54). Veľké Zlievce                  (10,55 – 7,83). Želovce (13,15  –  10,95).
• Lučenec (okr.):  Boľkovce  (19,23 – 16,04). Jelšovec (10,00 – 7,85 ) Mučín (17,33 – 11,40). Nitra nad Ipľom (11,88  –  21,00). Nové Hony (11,83 – 12,29). Trebeľovce (16,12 – 14,76). Trenč (13,13  – 8,24).

Podobné je to aj v ďalších štyroch okresoch: Rimavská Sobota, Revúca, Košice – okolie   a Trebišov.

Umelo vytvorené názvy z Radičovej vládnutia s Maďarmi

Označenia pre obce v menšinovom maďarskom jazyku umelo vytvorené v roku 2011, ktoré nikdy nemali paralelné označenie v menšinovom (maďarskom) jazyku.

Označenia, ktoré sa (prvýkrát v dejinách) v nariadení z roku 2011 úplne bezdôvodne prisudzujú týmto obciam sa nevyskytovali ani v zákone č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazykoch menšín – v tzv. tabuľovom zákone, na ktorý sa v tom čase prekladateľ (R. Chmel) odvolával.

Ide o umelé označenia, pretože príslušné obce mali od svojho vzniku len jediné pomenovanie, a to názov v slovenskom jazyku bez paralelného maďarského označenia. 

Vyrábanie Maďarov na papieri

Tento slovenský názov používali a používajú rovnako občania slovenskej ako aj maďarskej národnosti. Týka sa to napr. obce Hurbanova Ves v okrese Senec, ktorá vznikla v roku 1956 vyčlenením z obce Rastice.

Po jej vzniku sa neutvorilo a dodnes neexistuje nijaké maďarské označenie pre túto obec – v slovenskom jazyku, ako aj v menšinovom maďarskom jazyku sa jednotne používa názov Hurbanova Ves.

V obci podľa sčítania 2001 žilo 78,5 % obyvateľov slovenskej národnosti, 15,4 % príslušníkov maďarskej národnosti a 2,6 % príslušníkov českej národnosti. Podľa sčítania (SODB) v roku 2011 82,3 % Slovákov a 11,1 % obyvateľov maďarskej národnosti, v SODB 2021 87,3 % Slovákov a 8,5 % príslušníkov maďarskej menšiny.

Označenie „Szigetmajor“, ktoré sa v nariadení prisudzuje obci Hurbanova Ves, bolo účelovo vymyslené a v zozname označení nemá nijaké opodstatnenie, keďže sa s touto obcou nijako nespájalo.

Rovnaká situácia je pri obci Hviezdoslavov, ktorú v roku 1936 založili slovenskí obyvatelia, ktorí sa tu usadili počas pozemkovej reformy za prvej Československej republiky.

Obec sa nikdy neoznačovala nijakým iným paralelným označením! Pomenovanie pre túto obec je rovnaké v slovenskom, ako aj v maďarskom jazyku a má jedinú podobu Hviezdoslavov. Aj tá časť obyvateľov obce, ktorá sa v tomto čase hlásila k maďarskej národnosti používala vo svojej maďarskej reči názov Hviezdoslavov.

Združenie preto žiada vyradiť zo zoznamu obce, ktoré nemajú tradičné označenie v menšinovom jazyku.

V roku 2011 menili zaužívané maďarské podoby označenia obcí

Označenia pre obce pri ktorých sa – v rozpore so zaužívanou praxou do roku 2011 – zmenili viaceré zaužívané podoby označení obcí v maďarskom jazyku.

Namiesto platných a používaných označení do roku 2011, ktoré boli uvedené v tabuľovom zákone a ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na dopravných tabuliach označujúcich začiatok a koniec príslušnej obce sa v nariadení z roku 2011 aj v predkladanom návrhu nariadenia nachádzajú

viaceré označenia, ktoré priamo nadväzujú na maďarské názvy z obdobia najsilnejšej maďarizácie po roku 1867 a z obdobia horthyovskej okupácie v rokoch 1938 až 1945, keď tieto slovenské obce pripadli horthyovskému Maďarsku

Tieto iredentisticko-okupačné označenia sa okrem týchto dvoch období nikdy predtým ani potom nepoužívali, pretože občania maďarskej národnosti používali celkom prirodzene oveľa staršiu tradičnú podobu v maďarskom jazyku (odrážajúcu prirodzenú paralelu s pôvodným slovenským názvom), ktorú používajú príslušníci maďarskej národnosti dodnes.

Napriek tomu, že zásada umožniť používanie tradičných a vžitých označení v menšinovom jazyku vyplýva priamo z medzinárodných dohovorov na ochranu národnostných menšín, v schválenom nariadení z roku 2011 sa táto zásada vôbec nerešpektuje – nariadením sa menia viaceré súčasné (vžité a tradičné) označenia v maďarskom jazyku.

Neprijateľné premenovanie názvov

Uveďme niekoľko príkladov –  Mad (obec Mad) na Nagymad (súčasné dopravné označenie obce ako Nagymad), označenie Sáró (obec Šárovce, súčasné dopravné označenie obce ako Sáró) na Nagysáró, oznančenie Lök (obec Lok) na Garamlök (táto podoba sa používala v rokoch 1938 – 1945, súčasné dopravné označenie obce ako Garamlök), označenie Nyír (obce Nýrovce) na Nyírágó (táto podoba sa používala v rokoch 1938 – 1945, súčasné dopravné označenie obce ako Nyírágó), označenie Szelőce (obec Selice) na Sókszelőce (dopravné označenie obce v súčasnosti ako Szelőce), označenie Lipóc (obec Lipovec) na Gömörlipóc (táto podoba sa používala len v období po roku 1867 do roku 1913, dopravné označenie obce v súčasnosti ako Lipovec) atď.

Vo väčšine týchto nových označení ide o umelý zásah do zaužívaných a tradičných podôb označení v menšinovom jazyku, ktoré účelovo oživujú neprijateľné pomenovania z obdobia po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní a z čias horthyovskej okupácie.

Obce po slovenských národných dejateľoch

Ďalšiu skupinu označení tvoria označenia pre obce pomenované po významných slovenských osobnostiach, pri ktorých sa v roku 1948 zrušili paralelné označenia v maďarskom jazyku. 

 Týka sa to napr. obcí Hurbanovo, Kukučínov, Matúškovo, Gabčíkovo, Štúrovo atď., ktoré boli v rokoch 1938 -1945 odtrhnuté od Slovenska a pripojené k Maďarsku a v tomto období naposledy používali označenia, ktoré sa v schválenom nariadení z roku 2011 zaradili do zoznamu označení.

Zrušenie paralelných maďarských označení pri týchto obciach malo a má významnú symbolickú hodnotu, ktorou sa vyjadrila a vyjadruje príslušnosť týchto obcí k Slovenskej republike

Aj v tomto prípade ZSI žiada zrušiť označenie takýchto obcí v menšinovom jazyku.

Pridané obce na základe umelo vytvorenej „druhej“ národnosti

Ďalšiu skupinu označení tvoria označenia pre obce pomenované po významných slovenských osobnostiach, pri ktorých sa v roku 1948 zrušili paralelné označenia v maďarskom jazyku.

Zrušenie paralelných maďarských označení pri týchto obciach malo a má významnú symbolickú hodnotu, ktorou sa vyjadrila a vyjadruje príslušnosť týchto obcí k Slovenskej republike

Aj v tomto prípade ZSI žiada zrušiť označenie takýchto obcí v menšinovom jazyku.

Pridané obce na základe umelo vytvorenej „druhej“ národnosti

Obce, ktoré boli pridané do predkladaného nariadenia na základe priznania si umelo vytvorenej tzv. druhej národnosti, ktorú si mohli obyvatelia uviesť v SODB 2021. 

Ide o navýšenie počtu obcí o 157.

Slovenská ani európska legislatíva neumožňuje nárokovať si menšinové práva, ak ide len o nejaký približný, neoficiálny, experimentálny vzťah k tzv. druhej národnosti. 

Aj v tomto prípade žiada vlastenecká obec v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) takéto obce vyradiť z predkladaného návrhu.

Hurá iniciatíva v rozpore s právnym poriadkom SR

Predkladané nariadenie vlády je (paradoxne) v závažnom rozpore s platným právnym poriadkom:predkladané nariadenie nového zoznamu označení obcí je v rozpore s § 4a zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov v spojení s § 11a zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Platná právna úprava umožňuje zmenu označení obcí v menšinových jazykoch len prostredníctvom miestneho referenda, ktoré musí byť právoplatne vyhlásené tak, ako to vyžaduje zákon č. 369/1990 Z. z.

Existujúce označenia obcí v menšinovom jazyku nemôže vláda svojvoľne meniť bez toho, aby prebehlo referendum občanov

ktorí sa majú právo vyjadriť, či takúto zmenu označenia svojej obce chcú. Predkladaným návrhom nariadenia sa tento zákonom stanovený postup úplne ignoruje (právoplatné referendum neprebehlo ani v jednej obci, v ktorej sa nariadením mení súčasné označenie v menšinovom jazyku).

Umelé novotvary z Viedenskej arbitráže a pomaďarčovania

Označenia častí obcí, ktoré nemajú tradičné pomenovanie v menšinovom jazyku a boli umelo vytvorené alebo pochádzajú z obdobia Viedenskej arbitráže a po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní, pred týmito obdobiami ani po nich sa nepoužívali.

Ide napr. o označenie časti obce Nové Zámky Nový Gúg v menšinovom maďarskom jazyku Újgug. V súčasnosti aj dopravné označenie v Nových Zámkoch neoznačuje Gúgsku ulicu v menšinovom jazyku a ani médiá neoznačujú túto časť obce v menšinovom jazyku.

Maďarské označenie Gug, s krátkym „u“ pochádza z obdobia Viedenskej arbitráže.

Podobne, Bíňa Kolónia nemá tradičné označenie v menšinovom jazyku, v roku 1872 aj v roku 1941 mala názov Leánd puszta. Časť obce Nová Vieska Arad bol založený slovenskými osadníkmi v roku 1933 z Maďarska, najmä z Pitvarošu, Juhoslávie a Rumunska.

Preklad v menšinovom maďarskom jazyku je totožný a teda nie je tradičným označením v menšinovom jazyku. Ďalšie častí obcí s absentujúcim tradičným pomenovaním v menšinovom jazyku: Veča, časť Šale.

Aj tu ZSI žiada vyradiť zo zoznamu obcí také označenia častí obcí, ktoré nie sú v menšinovom jazyku tradične zaužívané a pochádzajú z obdobia maďarizácie.

Totožné názvy v slovenčine, aj maďarčine

Označenia obcí, ktoré majú rovnaký názov v slovenskom jazyku aj v národnostných jazykoch navrhuje ZSI označovať jednou tabuľou. Napr. Arad, Gúg atď.

Medzinárodné dokumenty a dokumenty EÚ, ku ktorým sa SR zaviazala totiž uvádzajú právo používať príslušníkmi národnostných menšín názvy a označenia vo svojom materinskom jazyku, ktoré sú tradične používané a nimi zaužívané, ak o ich zviditeľnenie prejavia dostatočný záujem.

„Nie je nám známe, že by uvedené obce alebo príslušníci menšiny žijúci v týchto obciach niekedy prejavili záujem o oficiálne používanie označení v ich materinskom jazyku. Zaradením takýchto umelých označení do nariadenia vlády SR sa nerešpektujú medzinárodné dokumenty“, uvádza sa odôvodnenie v zásadných pripomienkach ku kontroverznému návrhu Úradu vlády SR.

Pripomeňme, že zaradenie, resp. nezaradenie niektorých označení v menšinovom jazyku posudzovali v roku 1994 pred prijatím tabuľového zákona viacerí kompetentní odborníci na pôde komisie zriadenej na tento účel pri Ministerstve vnútra SR, ktorí ich zaradenie do zoznamu k tabuľovému zákonu neschválili.

Margaréta Vyšná

Úprava textu: SKsprávy

Poznámka: Pripomienkovať návrh môžete do 1. auguta môžete  TU. Treba sa však na portály Slov-lex najskôr zaregistrovať.