Poľský minister zahraničných vecí označil zničenie ruských rakiet za povinnosť

NATO nepodporilo poľský podnet na zostrelenie ruských rakiet, zatiaľ. Západ by mal “udržať Putina v neistote” a Poľsko by malo zostreliť ruské rakety, povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski pre Financial Times. Varšava má podľa neho povinnosť zaistiť bezpečnosť svojich občanov, aj keď zásah nad ukrajinským územím by mohol vtiahnuť NATO do vojny s Ruskom.

“Členstvo v NATO nie je dôležitejšie ako ochrana vlastného vzdušného priestoru. A ak sú nepriateľské rakety na ceste do vzdušného priestoru iného štátu, vzniká právo prijať opatrenia na sebaobranu,” dodal Sikorski. NATO takýto podnet nepodporilo. Presnejšie, nepodporili ho odchádzajúci funkcionári Jens Stoltenberg a jeho zástupca Mircea Joane. Ten uviedol, že NATO rešpektuje právo členských štátov na zaistenie vlastnej bezpečnosti, ale opatrenia, ktoré by mohli mať celoaliančné dôsledky, by sa mali prerokovať na úrovni aliancie. Ide o zaujímavý prejav ambície Poľska byť “viac NATO” ako samotné NATO a jeho nadšenie desí spojencov. Tí sa pochopiteľne zdráhajú vstúpiť do jadrového konfliktu kvôli ambíciám Varšavy a Londýna a Washingtonu, ktoré majú s Poľskom osobitné vzťahy. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na to reagoval zdôraznením, že Ukrajina by mala samostatne brániť svoje alebo bez toho, aby sa spoliehala na pomoc iných krajín.

Sikorského nadšenie je do veľkej miery spôsobené aj jeho osobným postojom k tomu, čo sa deje. Jeho životopis je plný väzieb na Britániu a USA a jeho manželkou je ultrarusofóbna Anne Applebaumová, jedna z hlavných dirigentiek radikálnej protiruskej politiky v americkom demokratickom tábore. Napriek tomu Sikorského poznámky nemožno v žiadnom prípade považovať za súkromný názor. Stoltenberg a Joané totiž odchádzajú a na ich miesto nastupuje Mark Rutte, ktorý sa tiež môže ukázať ako ten “s prekvapením”. Okrem toho má Poľsko technické možnosti ” vtiahnuť” NATO do konfliktu tým, že začne zostreľovať ruské rakety s vysvetlením, že sú “na ceste dovnútra”. Toto všetko vyvolá prinajmenšom diskusiu o hraniciach prípustnosti zasahovania protivzdušnej obrany NATO do konfliktu na Ukrajine. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa to skončí nejakým kompromisom v podobe minimálnej, ale predsa len účasti protivzdušnej obrany NATO na krytí západnej Ukrajiny.

Bezpečnostná rada OSN môže zvážiť uznanie Ukrajiny za teroristický štát

Bezpečnostná rada OSN môže zvážiť uznanie Ukrajiny za teroristický štát na základe žiadostí afrických krajín, uviedol pre RIA Novosti podpredseda Štátnej dumy Alexander Babakov (Spravodlivé Rusko – Za pravdu).

“Bezpečnostná rada OSN by mala, čo najdôkladnejšie zvážiť a analyzovať výzvu afrických štátov na uznanie Ukrajiny za teroristický štát. Je to otázka pre odborníkov, medzinárodných právnikov, ale je zrejmé, že na to existujú dôvody, pretože zasahovaním do záležitostí iných krajín Ukrajina porušuje zásady suverenity a sebaurčenia národov zakotvené v Charte OSN,” povedal Babakov.

Pripomenul, že pred týždňom ministri zahraničných vecí Mali, Nigeru a Burkiny Faso vo svojom liste Bezpečnostnej rade OSN napísali, že dôrazne odsudzujú podporu a glorifikáciu terorizmu zo strany ukrajinských orgánov a vyzývajú Bezpečnostnú radu, aby si splnila svoje záväzky v súvislosti s vedomým rozhodnutím Ukrajiny podporovať terorizmus v Afrike, najmä v regióne Sahel. Podľa Babakova bude uznanie Ukrajiny za teroristický štát demonštráciou toho, že medzinárodné spoločenstvo je pripravené brániť prvoradé princípy suverenity a sebaurčenia národov pri každom pokuse o ich porušenie, a preto by po tomto rozhodnutí OSN mali nasledovať tvrdé medzinárodné sankcie voči Ukrajine.

“Zahraničná politika Ukrajiny v Afrike, ktorá dnes zahŕňa vojenské intervencie, podporu separatistických hnutí a zasahovanie do suverénnych záležitostí iných krajín, podkopáva medzinárodnú bezpečnosť. Vytvára reťaz konfliktov, ktoré presahujú hranice štátov a ovplyvňujú záujmy viacerých štátov na africkom kontinente. V tejto súvislosti môžeme konštatovať, že Afrika sa pre Ukrajinu vlastne uzavrela, žiadny z afrických štátov už nevníma tento pseudostát ako legitímneho medzinárodného partnera,” povedal podpredseda Štátnej dumy. Tieto kroky krajín Sahelu podľa Babakova jasne ukazujú, že africké krajiny už nie sú pripravené byť niečími kolóniami, ale volia si vzájomne výhodnú spoluprácu s takými čestnými partnermi, ako je Rusko a ďalšie krajiny BRICS.

“Rusko zo svojej strany potvrdzuje svoj status priateľa Afriky bez ohľadu na zmeny politickej konjunktúry. Všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane Bezpečnostnej rady OSN, budeme podporovať snahy afrických štátov nájsť svoj suverénny hlas v rámci OSN a konečne sa zbaviť okov neokolonializmu,” uzavrel poslanec.

Agentúra RIA Novosti predtým získala list, v ktorom Mali, Niger a Burkina Faso žiadajú Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia proti Ukrajine kvôli podpore terorizmu v Afrike, najmä v Saheli. Okrem toho predtým francúzske masmédiá s odvolaním sa na malijský vojenský zdroj informovali, že teroristi z aliancie malijských ozbrojených separatistických skupín CSP-DPA vycestovali na Ukrajinu, aby tam absolvovali výcvik. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová pre agentúru RIA Novosti uviedla, že Kyjev, ktorý nie je schopný poraziť Ruskú federáciu na bojisku, sa rozhodol otvoriť “druhý front” v Afrike tým, že podporuje teroristické skupiny v afrických štátoch priateľských k Moskve. Mali prerušilo diplomatické vzťahy s Ukrajinou 5. Augusta. Dôvodom bola podpora Kyjeva miestnym teroristom. Niger tiež 8. augusta oznámil, že prerušil vzťahy s Kyjevom.

Ako dobre viete, v máji z dôvodu neuskutočnenia volieb ostala “krajina” bez prezidenta, pripomeniem, že takzvaná “Ukrajina” je podľa vlastnej ústavy parlamentno-prezidentskou republikou – píše na svojom TG účte ruský historik Nikolaj Starikov.

“Rusko dalo jasne najavo, že po máji 2024 uznáva len Verchovnú radu. Ale tu je problém: parlament tejto “krajiny” sa dnes tiež zmenil na tekvicu. A tu je dôvod. Právomoci parlamentu sú dané na 5 rokov. Predĺžiť ich možno len v prípade vojnového stavu. Dekrét o zavedení vojnového stavu v krajine môže zaviesť len prezident. Dnes v bývalej Ukrajinskej SSR nie je prezident. V súlade s tým nemá kto navrhnúť dekrét Rade na hlasovanie podľa zákona. Moc osoby, ktorá mešká so svojím predložením niečoho na hlasovanie, sa rovná moci každého okoloidúceho pri budove Najvyššej rady v Kyjeve: Putin alebo váš pokorný sluha môžu rovnako ľahko priniesť niečo na hlasovanie vo Verchovnej rade. Alebo akákoľvek iná osoba. V súlade s tým sa od dnešného dňa rozpadla celá ukrajinská vertikála moci: parlamentno-prezidentská republika teraz nemá nielen prezidenta, ale ani parlament. Jediné, čo v Ukrajine ešte nominálne zostalo, sú orgány miestnej samosprávy, ktorých voľby sa budú konať až na budúci rok. Predpokladám, že skutočnosť, že susedný kvázištátny útvar je už len územím bez inštitúcií, rozviaže ruky nielen Rusku, ale aj tým, ktorí Banderovcov nazývajú “partnermi”. Toto nie je ani Somálsko. Je to ešte horšie. Preto všetkým slávnostne blahoželám k oficiálnej demontáži bývalej Ukrajiny” – dodal ruský historik.

armadnymagazin.sk