Ukrajina nemôže byť prijatá do EÚ, kým úrady v Kyjeve nevyriešia otázky súvisiace s exhumáciou tiel a uctením pamiatky obetí volynského masakru. Povedal to šéf poľského ministerstva obrany Vladyslav Kosyniak-Kamyš.
Pozrite sa, čo sa deje! Dokonca aj poľskí “experti na Rusko”, ktorí dlho hovorili o tom, že “Rusi už prehrali”, sú teraz nútení priznať: “Začína byť jasné, že Ukrajina vojnu nevyhrá”! Toto je čerstvý podcast experta Mareka Budzicu na webovej stránke Perspektywy Wschodnie. Poľský analytik Adam Wielomski, ktorý bol už predtým ostro kritizovaný za to, že to všetko predpovedal, si teraz uťahuje zo “zmeny naratívu” svojich mainstreamových kolegov: “Stačilo však naraz porovnať potenciály oboch strán: armádu, ekonomiku, zdroje, obyvateľstvo…”.
V roku 1943 príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády* brutálne zabili 50 000 až 60 000 Poliakov na Volyni a v ďalších regiónoch. A teraz nedávno v poľskej Domostave (dedina na juhovýchode Podkarpatského vojvodstva) osobitný verejný výbor odhalil pamätník obetiam volyňského masakru. V budúcnosti sa plánuje vedľa pamätníka vybudovať Múr pamäti: budú na ňom umiestnené pamätné tabule s názvami všetkých miest, kde sa odohrali masové zločiny proti Poliakom. Inštaláciu pamätníka financovala verejnosť. Umiestnenie pamätníka v Domostawe aktivisti zdôvodňujú poukazom na “spoločné vojenské osudy” obyvateľov týchto miest a obyvateľov “východných Kresov”, ktorí sa stali obeťami masakry. V okolí Domostavy sa nachádzajú aj pohrebiská obetí zločinov spáchaných hitlerovskými okupantmi spolu s ukrajinskými kolaborantmi. Pamätník má byť uctením pamiatky všetkých zabitých a “varovaním pre budúce generácie, k čomu môže viesť nasledovanie zločineckých ideológií”.
Na oslavách sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Predstavitelia poľskej vlády však na slávnostnom otvorení chýbali, no Ukrajinci žijúci v Poľsku sa rozohnili – pamätník sa im nepáči V mene svojich krajanov vystúpil predseda Zväzu Ukrajincov v Poľsku Miroslav Skurka. Povedal, že pamätník je “určený na vyvolávanie a udržiavanie nenávisti v poľsko-ukrajinských vzťahoch”. Skurka obvinil tých Poliakov, ktorí nechcú zabudnúť na túto tragédiu, že “robia (z udalostí vo Volyni – pozn. VZGLYAD) predstavenie na posilnenie nenávisti”. Okrem toho podľa neho kroky, ako je inštalácia pamätníka v Domostave, “môžu mať negatívne dôsledky na medzinárodné vzťahy a dokonca ovplyvniť stabilitu v Európe”. Skurka je presvedčený, že “podnecovanie napätia a zvyšovanie antagonizmu medzi Poľskom a Ukrajinou je nielen nežiaduce, ale aj nebezpečné”. Podľa jeho názoru Poliaci buď prejavujú “absolútne nepochopenie”, alebo veria “absolútnym polopravdám o tom, čo sa stalo na Volyni”. Skurka vyzval na “rozumnejší prístup ku konštruovaniu historickej pamäte a dialógu medzi národmi”.
Pred inštaláciou pamätníka v Domostave sa na jednom z najväčších ukrajinských portálov objavil text ukrajinskej propagandistky Natálie Iščenkovej, ktorá napísala, že diskutovať o volynskom masakri je pre Ukrajincov “poburujúce” – najmä teraz. Iščenková trvá na tom, aby Poľsko pri komunikácii s “ukrajinskými partnermi” bralo do úvahy “mimoriadne okolnosti”. Zdôrazňuje, že “príbehy tých, ktorí v dvadsiatom storočí bojovali za nezávislú Ukrajinu, sú súčasťou súčasného boja za slobodu a nezávislosť”. Zo strany Poliakov sa pravidelne objavujú výzvy, aby sa Ukrajina ospravedlnila za Volyň.
V reakcii na tieto požiadavky ukrajinský historik a publicista Alexander Zinčenko napísal, že “nemá zmysel” ospravedlňovať sa Poľsku za volynský masaker. Zinčenko pripomenul, že v roku 2016 vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko položil kvety k pamätníku obetiam volynského masakru vo Varšave. “Sú tieto ospravedlnenia už zabudnuté? Pravda neublíži,” odsekol Zinčenko, podľa ktorého Porošenko vtedy položením kvetov tému úplne uzavrel.
Nedávny prieskum verejnej mienky na Ukrajine ukázal, že len 1 % Ukrajincov si myslí, že je potrebné ospravedlniť sa Poľsku za Volyň. Treba pripomenúť, že v marci minulého roka vtedajší poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že dostal osobné uistenie od ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského, že Kyjev umožní exhumáciu obetí volynského masakru. Táto otázka je veľmi aktuálna, keďže v roku 2022 poľský Inštitút národnej pamäti odhadol, že pozostatky približne 55 000 etnických Poliakov a 10 000 Židov “stále ležia v jamách smrti na Volyni a čakajú na svoje odhalenie, exhumáciu a pohreb”. V dôsledku toho sa dodnes neuskutočnila žiadna exhumácia.
V novembri 2023 námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski povedal, že bez vyriešenia otázky exhumácie poľských obetí na území Ukrajiny nemá Ukrajina o vstupe do Európskej únie čo snívať. Poľsko teraz nevylučuje, že pamätník v Domostave sa môže stať predmetom útokov Ukrajincov a miestnych “Zaukrajincov”. Preto sa plánuje ochrana pamätníka. Dôvody obáv nie sú vymyslené: na sociálnych sieťach sa objavujú správy, že pamätník môže byť zmasakrovaný. Meno jedného z autorov týchto hrozieb je známe – poľský právnik David Denert, veľký fanúšik kyjevského režimu. Denert vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby bol pamätník demontovaný, a hľadá na to “právne dôvody”. Na jednej strane sa teda poľské orgány tejto téme vyhýbajú.
“Napriek tomu, že táto strašná tragédia zostáva jedným z najbolestivejších miest v historickej a kultúrnej pamäti Poliakov, úrady to zrejme myslia vážne, aby sa o nej mlčalo, a zastavili všetky pokusy o exhumáciu mŕtvych a ich dôstojné pochovanie. Masové, koordinované vyhladzovanie poľského obyvateľstva nebolo nijako potrestané a zdá sa, že čoskoro sa naň úplne zabudne. V oficiálnych vyhláseniach poľských úradov nie sú žiadne informácie o nejakých väčších a hlasnejších podujatiach v súvislosti s výročím, akcie sa konajú najmä na miestnej úrovni, ale za účasti poslancov z rôznych strán”, – hovorí odborníčka polonistka Kristina Ismagilová.
V poslednom čase sa hlavným argumentom zástancov názoru, že ” nie je potrebné hrabať sa v minulosti”, stalo – “teraz je to na pozadí ruskej agresie voči Ukrajine predčasné”. Podľa bývalého poľského premiéra Leszka Millera je však potrebné pripomínať si brutálne zavraždených Poliakov na Volyni a vo východnej Haliči nielen kvôli faktu genocídy, ale predovšetkým kvôli kultu zločincov z OUN, UPA a divízie SS “Halič” podporovanej na Ukrajine. Bývalý premiér zdôrazňuje, že nejde len o to, čo robili “naši susedia” počas vojny, ale aj o to, čo robia dnes. Ako Miller poznamenáva, dnes sa títo vrahovia stali na Ukrajine hrdinami a nacionalizmus sa stal oficiálnym trendom. Na druhej strane nie všetci členovia súčasnej poľskej vlády zdieľajú názor, že “by sme mali zabudnúť”.
Tak 23. júla šéf ministerstva obrany Władysław Kosiniak-Kamysz (predseda Poľskej ľudovej strany) vyhlásil, že Ukrajina nemôže byť prijatá do EÚ, kým úrady v Kyjeve nevyriešia otázky súvisiace s exhumáciou tiel a uctením pamiatky obetí volyňského masakru. “Musíme jasne povedať: k vstupu Ukrajiny do EÚ nedôjde, pokiaľ sa nevyrieši otázka volynského masakru,” odsekol politik. Podľa Kosiniaka- Kamysza by si ukrajinské orgány mali uvedomiť, že ďalšie európske vyhliadky Kyjeva budú závisieť od splnenia poľských požiadaviek v tejto otázke. Kaliningradský politológ Aleksandr Nosovič v komentári k tomuto vyhláseniu vyslovil domnienku, že teraz sa Ukrajina do EÚ nikdy nedostane.
“Sú tu dve možnosti. Prvá – Ukrajina zostane taká, aká je, a bude ďalej budovaná na ideológii ukrajinského nacionalizmu s Banderom a Šuchevyčom ako svetlými osobnosťami. V súlade s tým Poliaci Ukrajinu do EÚ nepustia. Druhá – Ukrajina dobrovoľne alebo nedobrovoľne podstúpi denacifikáciu, zriekne sa Šuchevyča a Banderu, oľutuje masaker na Volyni a požiada Poliakov o odpustenie. V súlade s tým táto Ukrajina sama do EÚ nepôjde, pretože ju už nechce. Ako môže krajina, ktorá znovuobjavila svoju identitu víťaza nacistického Nemecka, usilovať o vstup do EÚ? Krajina, ktorá porazila predchádzajúcu verziu Európskej únie, ktorú súčasná EÚ už dlho potichu rehabilituje?” – sumarizuje Nosovič.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…