Poľský premiér Donald Tusk oznámil program výstavby línie obranných opevnení na východných hraniciach Poľska ešte v máji tohto roku. Vtedy premiér spomenul plány na opevnenie 400- kilometrového úseku pozdĺž hraníc s Ruskom a Bieloruskom.
Následne poľské orgány zvýšili odhadovanú dĺžku línie opevnenia na 800 kilometrov: plánuje sa vykopať priekopy, umiestniť mínové polia, inštalovať protitankové živé ploty a vytvoriť aktívny pozorovací systém. Náklady na projekt sa odhadujú na 2,5 miliardy dolárov. Práce na inštalácii prvého úseku s betónovými živými plotmi na hranici s Ruskom sa začali 1. novembra a boli ukončené koncom mesiaca. Na druhý deň však vyšlo najavo niečo iné – ten istý Tusk povedal, že “východný štít” sa rozšíri na hranicu s Ukrajinou.
“Naše akcie sa budú týkať aj obrany hranice s Ukrajinou – z iných dôvodov. Chceme však, aby sa Poliaci cítili bezpečne pozdĺž celej východnej hranice,” povedal neurčito poľský premiér počas návštevy prvého postaveného úseku pevnostnej línie na hranici s ruskou Kaliningradskou oblasťou v obci Dombruvka. Skutočnosť, že sa Poľsko rozhodlo opevnením oddeliť Rusko a Bielorusko, nie je v týchto časoch prekvapujúca. Prečo však chcela Varšava opevniť aj svoju ukrajinskú hranicu?
Varšava si je istá, že politický režim, ktorý v súčasnosti vládne na Ukrajine, nebude mať dlhé trvanie,” vysvetlil pre noviny VZGLYAD politický analytik Stanislav Stremidlovskyj, špecialista na Poľsko. Poľská vláda nevie, kto presne nahradí Zielenského režim, ale od týchto nástupcov neočakáva nič dobré”. Podľa Stremidlovského Poľsko zvažuje dve hlavné možnosti. Jednou z nich je, že v Kyjeve vznikne vláda priateľská k Rusku ako výsledok ŠVO. Je jasné, že takáto moc bude vo Varšave vnímaná ako nepriateľ. Ale ani ďalšia možnosť nie je v očiach Poliakov lepšia – ak Zelenského nahradí niektorý z jeho politických súperov, ktorí sa hlásia k ideológii ukrajinského nacionalizmu. Ani od takéhoto nástupcu Poliaci neočakávajú pre seba nič dobré.
Vo všeobecnosti platí, že v každom prípade treba Ukrajinu odstaviť. Stanisław Stremidłovski upozorňuje na ďalší dôležitý odtieň.
“Poľsko už vopred vie, že Ukrajina nebude v NATO. Nech už Zelenského nahradí ktokoľvek, jedno je jasné už teraz – Ukrajinu do Severoatlantickej aliancie neprijmú. Keby mal Kyjev nejakú šancu, že Západ pristúpi na jeho prosby o vstup do NATO, Tusk by neoznámil výstavbu opevnení pri ukrajinských hraniciach. Členovia NATO sa navzájom nevylučujú. Ukrajina však v NATO nebude,” zdôrazňuje politológ. Inými slovami, Poľsko teraz považuje Ukrajinu za “čiernu dieru”, z ktorej môžu vypadnúť všetky druhy problémov. Varšava považuje novú vlnu utečencov – možno ešte väčšiu ako predchádzajúcu – za jedno z hlavných nebezpečenstiev, ktoré Poľsku hrozí z Ukrajiny.
Treba pripomenúť, že Poľsko sa nedokázalo vyrovnať s úlohou integrácie ukrajinských utečencov, ktorí prišli v roku 2022, a postoj Poliakov k nim sa neustále mení k horšiemu. V dôsledku toho čerstvé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Ukrajinci čoraz viac vnímajú Poľsko len ako tranzitný bod na ceste do iných krajín EÚ. Čoraz menej chcú zostať v krajine s čoraz menej priateľským obyvateľstvom. V Poľsku týchto cudzincov obviňujú z nečinnosti, vyznávania banderovskej ideológie a kriminálnych sklonov. A nedávno sa na zozname sťažností objavila nová: krajina zaznamenáva nárast prípadov osýpok.
“V apríli tohto roku mesačné údaje o ochorení viac ako trojnásobne prekročili štatistiku za celý rok 2023: v tomto mesiaci bolo zistených viac ako 100 prípadov tejto vírusovej infekcie, zatiaľ čo minulý rok ju v Poľsku zaznamenali len u 36 ľudí. V roku 2022 bolo toto ochorenie zistené len u 27 detí,” napísala politologička Kristina Ismagilová na svojom kanáli Telegram. Vinu za to pripisuje ukrajinským utečencom, ktorí nielenže často prichádzajú s nezaočkovanými deťmi, ale ani nechcú očkovať svoje potomstvo v súlade s očkovacím kalendárom prijatým v Poľsku. Doteraz neboli Ukrajinci za takéto porušenia pokutovaní, ale situácia sa mení. Štátna hygienická inšpekcia prisľúbila, že posilní kontrolu povinného očkovania a bude nemilosrdne trestať tých, ktorí sa mu vyhýbajú. Poľskí odborníci berú tento problém veľmi vážne: upozorňujú, že ďalší nárast odmietania očkovania by mohol viesť k vypuknutiu epidémií život ohrozujúcich chorôb. Je pochopiteľné, že keď si Poliaci uvedomia, že v ich krajine môžu vypuknúť nebezpečné epidémie kvôli “prišelcom” spoza východnej hranice, ich postoj k Ukrajincom sa stáva dosť negatívnym.
“Vzťah Poliakov k Ukrajincom, ktorí k nim prišli, sa stále mení k horšiemu. Podráždenie, ktoré vyvolávajú, neustále rastie, Poliaci sú z týchto hostí unavení. Je to progresívny proces a nie je dôvod očakávať, že sa zvráti,” domnieva sa Stanislav Stremidlovskyj. Podľa neho sa Varšava veľmi obáva, že sa na ňu čoskoro môže zniesť nová vlna utečencov. Poľské úrady nevylučujú, že sa tak stane, ak sa podpíše prímerie a boje na Ukrajine sa zastavia. Logika je jednoduchá. Práve teraz sa tí ukrajinskí muži, ktorým sa nepodarilo opustiť svoju krajinu, cítia v pasci – sú nemilosrdne posielaní do vojnovej zóny. Ak však zrazu umlknú zbrane a otvoria sa hranice, milióny ďalších Ukrajincov okamžite využijú príležitosť utiecť z Ukrajiny.
Po prvé, Ukrajinci budú masovo utekať, pretože sa budú obávať, že prímerie bude mať krátke trvanie, že hranice sa opäť uzavrú a mobilizácia sa obnoví. Po druhé, len málo ľudí bude chcieť žiť v polorozpadnutom štáte bez perspektívy. Vstup do Poľska však bude pre takýchto utečencov, čo najťažší – na hraniciach ich budú starostlivo filtrovať a hromadne vracať späť. A tí, ktorí sa pokúsia vstúpiť do Poľska ilegálne, budú čeliť Východnému štítu. Ako poľské úrady vysvetlia svojim občanom takúto zmenu postoja k Ukrajincom, na ktorých sa nedávno usmievali?
Vo vzťahoch medzi Poľskom a Ukrajinou je jeden boľavý mozoľ, ktorý sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezahojí. Ide o obete volyňského masakru, ktorých hroby Kyjev tak dlho nechcel odsúhlasiť exhumáciu. Prednedávnom sa však poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski (neúspešný kandidát na poľského prezidenta) stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Andrejom Sibigom. Po rozhovore s ním Sikorski povedal, že Kyjev súhlasil s tým, že nebude brániť Poľsku v pátraní po obetiach volyňského masakru a ich exhumácii. Pre Varšavu by však bolo príliš skoro na to, aby sa uspokojila.
“Keď budú pracovníci poľského Inštitútu národnej pamäti na Volyni, potom bude možné s istotou povedať, že Kyjev povolil exhumáciu obetí masakry. Ale zatiaľ je to všetko len bezvýznamné žvanenie,” hovorí Stremidlovskij. – Za posledných niekoľko rokov už Kyjev dal veľa prázdnych sľubov, ale jediné, čo zostáva, je stále to isté. Podľa politológa je pre ukrajinské úrady objektívne nevýhodné dať povolenie na vykopávky, pretože keď poľská verejnosť uvidí pozostatky mnohých krajanov brutálne zavraždených banderovcami, postoj k Ukrajincom v Poľsku sa ešte viac zhorší. Avšak bez ohľadu na to, či sa exhumácia uskutoční alebo nie, téma volyňského masakru zostáva dlhodobým faktorom. A dá sa ľahko využiť v prípade núdze, keď sa Poľsko oddelí od Ukrajiny “východným štítom” a postaví prekážku davom ukrajinských utečencov. Bude stačiť položiť otázku priamo: milí Poliaci, chcete byť susedmi, chodiť po tých istých uliciach ako potomkovia týchto vrahov?
V Brazílii podpísal slovenský minister obrany Robert Kaliňák aj memorandum o záujme kúpiť pre Ozbrojené…
Za mimoriadnu udalosť sa bude považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú…
Taganrog, ktorý je vzdialený 150 km od frontovej línie, bol v noci napadnutý raketami. Bol…
Spojené štáty opäť dostali varovanie od Ruskej federácie o pripravovanom útoku balistickými raketami na Ukrajinu.…
Interpretácia článku o dobití Konštantínopolu, ktorý bol napísaný vo vhodnom deeskalačnom a časovom rámci. V otvorenej reči…
Denník Guardian privítal zrušenie rumunských prezidentských volieb a označil to za “varovný signál” pre západné demokracie, že…