Opozícia sa konsoliduje. Politológ Roman Michelko pri hodnotení súčasného politického prostredia nešetrí otvorenou kritikou na adresu koaličných, ale aj mimoparlamentných pravicových strán. Na scéne identifikoval niekoľko pravicových politikov, ktorí sa silou mocou snažia o svoje vlastné prežitie v politike.
V rámci tejto snahy neváhajú prestupovať zo strany do strany, alebo dokonca vytvárať úplne nové strany. Zemetrasenie na pravej strane scény má okrem nárastu preferencií opozičných strán za následok aj opätovný nárast nenávideného politika Igora Matoviča (OĽANO).
„Letmý pohľad na slovenské politické panoptikum naznačuje dva protichodné scenáre. Opozícia sa konsoliduje a naopak koalícia sa ´spája´ delením. Hypertrofované egá, vzájomné podrazy a extrémne sebapreceňovanie svojich politických schopností je hlavnou charakteristikou koaličnej pravice,“ uviedol na sociálnej sieti Michelko.
Príkladom takéhoto delenia majú byť napríklad aktivity europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Jej nová strana Jablko má síce dokopy podporu len na úrovni zopár desatín percenta, no o jej mene sa v médiách rozpráva celkom živo. Podľa Michelka bolo jej pôvodnou snahou parazitovanie na známejších menách ako Dzurinda, alebo Heger. Po neúspešných rozhovoroch však vraj zapôsobilo ego. Dzurindov projekt Modrí sa zatiaľ taktiež musí uspokojiť len s veľmi nízky číslami. Dzurindovi podľa odborníka ale pomáha istá forma spomienkového optimizmu na seba samého, ktorá však voličovi stačiť nebude.
„No a potom mal prísť čierny Peter volieb – premiérska a ministerská strana Demokrati. Spočiatku bolo všetko pripravené dobre. Agentúry boli správne ´predvarené´, aby štyridsaťosem hodín po ohlásení odchodu Hegera z OĽANO a oznámení o vzniku novej strany, ju vystrelili takmer na päť percent. No potom prišlo vytriezvenie. Interné nezverejňované prieskumy ukázali, že táto squadra nedá viac ako tri percentá a na tejto hranici viac-menej aj uviazli. To, samozrejme, vedie k horúčkovitej snahe zachrániť sa bizarnými koalíciami, napríklad s KDH, ktoré ale nemajú žiadnu programovú ani personálnu logiku. Presne naopak, spojenie konzervatívcov s liberálmi v čase, keď sme boli tri a pol roka svedkami kultúrnych vojen, je niečo, čo sa zdravým rozumom nedá vysvetliť. Je až smiešne, že esencia politického oportunizmu Šeliga v snahe za každú cenu sa politicky zachrániť, vytvára absurdné konštrukcie, ktorých cieľom je jediné – jeho politické prežitie,“ pokračuje odborník.
Pri „promovaní“ Hegerovej premiérskej strany sa podľa neho niektoré agentúry dopustili tvrdení, ktoré sú politologicky nereálne: „Vraj spojenie týchto protichodných strán dá spolu až o tretinu vyšší výsledok, než je aritmetický priemer. Tomu síce nemôže veriť nikto príčetný, ale ako nastlanie umelej témy je to dobré. V skutočnosti by to viedlo k podobnému efektu ako podpis ´tolerančnej´ zmluvy, ktorú Alojz Hlina podpísal s progresívcami. KDH, ktoré stále osciluje okolo medzi štyrmi až šiestimi percentami, by to definitívne pochovalo.“
Zaujímavosťou je, že Demokratov dokopy nikto na scéne netlačí do spájania sa s liberálnou a mestskou stranou Progresívne Slovensko. Čitatelia majú za týmto faktom vraj hľadať snahu ušetriť PS od negatívnych emócií, ktoré sa spájajú s Hegerom, alebo s jeho kolegami Rastislavom Káčerom a Jaroslavom Naďom.
„Progresívci sú na mediálnom výslní a spojenie s ťažko kontaminovanými ľuďmi osobne a hlboko zodpovednými za katastrofálne vládnutie počas ostatných troch rokov, nesie so sebou ťažké politické náklady, a od tých majú byť progresívci ušetrení,“ konštatuje Michelko.
K zvláštnym pohybom na pravicovej a provládnej scéne politológ zahrnul aj zmenu značky SaS na SASKA. Strana sa tým evidentne snaží oddeliť od svojej minulosti, teda hlavne od rozpadu vlády Ivety Radičovej a od pôsobenia vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Heger. Predposledný menovaný, mimochodom, v rovnakom čase začína rásť, čo môže znepokojovať voličov, ktorí mu už niekoľko rokov veľmi aktívne vyjadrujú svoju nedôveru.
„No a okrem toho tu ešte máme stranu SaS, ktorá okrem rebrandu na jednoslovný názov chce meniť hru. Nieto pochýb, že partia okolo politického marketéra Mareka Prchala, ktorý Babišovi vyhral viacero volieb. Je plná profíkov, ale ak strana, ktorá nemá istotu, že bude v parlamente, o sebe rozhlasuje, že ide vyhrať voľby, tak sa stáva smiešnou. A smiešne strany voľby nevyhrávajú.
No a nakoniec tu máme hyperaktívneho Igora Matoviča, ktorý sa snaží zachrániť aspoň malé zlomky z ťažko premrhaného politického kapitálu. No a, bohužiaľ, musíme konštatovať, že sa mu to relatívne darí. Kým Demokrati, teda OĽANO 2 vytrvalo, aj keď pomaly klesajú, OĽANO pomaly stúpa. Je dosť pravdepodobné, že bude otravovať politický priestor aj po voľbách v roku 2023,“ uzavrel Michelko.
ereport.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…