Politickí prokurátori Lipšic & spol. píšu generálnemu prokurátorovi Žilinkovi otvorený list, v ktorom vyjadrujú nesúhlas so svojím pracovným zaradením na jednotlivé útvary GP a hovoria o normalizácii

„Nebudeme ticho ani dnes, ani zajtra,“ uviedli s tým, že sa nevedia dostať k svojim spisom a dodali, že „budú aj naďalej kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia generálnej prokuratúry“.

Autormi otvoreného listu sú Ondrej Repa, Daniel Lipšic, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Vasiľ Špirko, Rastislav Hruška, Ladislav Masár, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš Na zverejnený list 11 prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry (z celkového počtu 28 prokurátorov dne už zrušeného ÚŠP) reagoval aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Jedenásti bývalí špeciálni prokurátori napísali otvorený list generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Pod jeho vedenie boli preradení po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V liste vyjadrili hlboké rozčarovanie nad „personálnym manažovaním“ okolo kolegov Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša, ktorí dozorovali prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a pred časom sa rozhodli odísť z prokuratúry.

Prokurátori to vnímajú ako znepokojujúcu skutočnosť, ktorá nevyšle pozitívny signál smerom k verejnosti. Zároveň Žilinku vyzvali, aby do svojich personálnych rozhodnutí nevkladal osobnú nevraživosť, a aby boli objektívne a transparentné. Bývalí špeciálni prokurátori žiadajú, aby sa vykonala revízia agendy na oddelení závažnej kriminality, či sú spisy prideľované objektívne, a aby boli riadne zdôvodnené rozhodnutia v súvislosti s bývalou agendou ÚŠP, prečo nie je možné prideliť prípad konkrétnemu prokurátorovi, keď ho má záujem dokončiť.

Autormi otvoreného listu sú Ondrej Repa, Daniel Lipšic, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Vasiľ Špirko, Rastislav Hruška, Ladislav Masár, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš (poslední traja podpis pripájajú mimo častí venovaných ich osobe).

Bývalí špeciálni prokurátori v úvode listu vyjadrili nepochopenie nad Žilinkovou „tichou podporou“ zrušenia ÚŠP, najmä ak išlo o skrátené legislatívne konanie. Súčasne ich prekvapila pasivita generálneho prokurátora počas legislatívneho procesu. Proces a prechod agendy špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry nazvali prokurátori neriadeným či mimoriadne zle riadeným, pričom upozornili na to, že väčšina spisov skončila v suteréne generálnej prokuratúry (GP).

„Následne sa tieto spisy zmiešali a viacerí prokurátori dostali spisy svojich kolegov, alebo dlhodobo sa k svojim spisom vôbec nevedeli dostať. K uvedenému je možné predložiť vám fotodokumentáciu a elektronickú komunikáciu, kde sa prokurátori dožadovali prístupu k spisom, keďže vo veciach mali nariadené úkony,“ píšu prokurátori.

Zmätok podľa nich nastal aj pri udeľovaní výnimiek, ktoré boli udelené aj na veci, ktoré prokurátori nemali vybavovať, preto museli byť desiatky výnimiek zrušené. „Niektoré výnimky pritom obsahovali nesprávne dátumy alebo uvádzali nesprávne osoby oprávnené na podpis, čím sa stali nulitnými právnymi aktmi – predpokladáme, že viete, o aké veci ide,“ dodali.

Chaos podľa bývalých špeciálnych prokurátorov nastal aj po ich presune na generálnu prokuratúru, kam prešli 20. marca tohto roku. Niektorí z nich v deň svojho nástupu nemali materiálne ani technicky pripravené kancelárie, nebol v nich nábytok či počítače. Súčasne podľa nich absentuje komunikácia a koordinácia s krajskými prokurátormi, ktorí pri predkladaní spisov určených na výnimky na GP nepostupujú správne.

„Krajskí prokurátori predkladali a predkladajú na určenie výnimky podľa paragrafu 51 zákona o prokuratúre aj veci, ktoré nepokrýval príkaz, z čoho je zrejmé, že postup nebol zjednotený, ale práve naopak, bol chaotický a nejednotný,“ tvrdia.

Prokurátori súčasne obdržali viaceré spisy až v apríli, po opakovaných urgenciách, a vo viacerých prípadoch už boli doručené aj rozhodnutia súdov, u ktorých bola zmeškaná zákonná či poriadková lehota na podanie opravného prostriedku.

„Vo viacerých prípadoch sa prokurátori dozvedali o rozhodnutiach súdov až z podaní obhajoby, resp. až priamo na súde, z čoho je taktiež zrejmé, že absolútne zlyhala koordinácia medzi Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) a GP, najmä podateľňou,“ uviedli.

Prokurátori sa ohradili aj voči Žilinkovmu vyjadreniu pre verejnosť, v ktorom tvrdil, že hlavným motívom pridelenia prokurátorov ÚŠP na jednotlivé útvary GP bola ich odbornosť, s čím prokurátori nesúhlasia.

„V prvom rade to vnímame predovšetkým ako motív pomsty, a to najmä voči prokurátorom, ktorí riešili profilové kauzy (kde boli podozrivé a obvinené vplyvné osoby verejného života), a ktorí sa verejne vyjadrovali na adresu vedenia GP SR. Považujeme súčasne za potrebné poukázať na nesystémovosť a vecnú nezmyselnosť zaradenia viacerých prokurátorov zrušeného ÚŠP na konkrétne organizačné útvary GP,“ uvádzajú v liste.

Zámer so zaradením prokurátorov na útvary bol podľa nich z nepochopiteľných dôvodov zatajovaný do poslednej chvíle, pričom zaradenie viacerých z nich je, buď úplne náhodné, alebo pripomína snahu zaradiť ich čo najďalej od ich doterajšieho pôsobenia. V súvislosti s tým uvádzajú prokurátori viacero príkladov, ako napr., keď boli na netrestný odbor zaradení dvaja prokurátori, ktorí sa tejto agende nikdy nevenovali. Na medzinárodný odbor boli zaradení štyria prokurátori, z ktorých dvoch Kysela a Harbakusa, ktorí ovládajú anglický jazyk a majú početné skúsenosti so zastupovaním rezortu v medzinárodných organizáciách, zaradili na oddelenie, na ktorom do styku s medzinárodnými organizáciami neprídu. Zvyšných dvoch, ktorí nemajú jazykové znalosti, zaradili na oddelenie európskeho práva, ktoré zastrešuje aktívnu účasť na stretnutiach orgánov Európskej únie či Rady Európy.

„Z akého dôvodu ste vyhodnotil, pán generálny prokurátor, zohľadniac ich dovtedajšie pôsobenie v rezorte, že ich odborné vedomosti a praktické skúsenosti ich predurčujú plniť úlohy na úseku netrestnej agendy, nie je možné objektívne vysvetliť. Ak by proces prideľovania bývalých prokurátorov ÚŠP riadili niektorí politici, obvinení, alebo ich advokáti, tak by nedopadol inak,“ tvrdia autori listu.

Prokurátorom zrušenej ÚŠP nebolo podľa ich slov umožnené dokončiť trestné prípady, aj keď o to prejavili záujem. Tieto prípady zároveň s vecami, ktoré naďalej vybavujú vecne bezprostredne súvisia, najmä ak ide o tzv. spolupracujúcich obvinených. „To znamená, že kmeňovú trestnú vec v súdnom konaní vybavuje bývalý prokurátor ÚŠP, ale vec obvineného, ktorý bol z tohto konania vylúčený na samostatné konanie, je pridelená na vybavenie prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý kmeňovú vec detailne nepozná a nevie teda posúdiť rozsah spolupráce spolupracujúcej osoby. Uvedený problém je vypuklý o to viac, že novelizovaný Trestný poriadok v zásade počíta s periodickou kontrolou tzv ,benefitov‘,“ vysvetlili.

Dodávajú, že takýto stav môže výrazne komplikovať súdne konania v kmeňovej trestnej veci z pohľadu obžaloby. Na takýto postup nie je z pohľadu obžaloby žiaden dôvod, pretože rozsah benefitov spolupracujúcich osôb bude vyhodnocovať konajúci súd. „Tento postup je teda len v záujme inej procesnej strany – obžalovaných a ich obhajcov,“ doplnili.

Súčasne vybrali niekoľko rozhodnutí generálneho prokurátora, ktoré bývalí špeciálni prokurátori vnímajú ako negatívny vzťah voči ÚŠP. Ide napr. o „zrušenie operatívnych porád vedenia GP, ktoré sa po zrušení ÚŠP obnovili, zrušenie zahraničnej pracovnej cesty prokurátorov do USA, neumožnenie výroby darčekových predmetov s označením ÚŠP pre zahraničné delegácie, neumožnenie bývalému špeciálnemu prokurátorovi zúčastniť sa zahraničných stretnutí, usmerňovanie zahraničných zastupiteľstiev, aby nekontaktovali priamo ÚŠP, očierňovanie bývalých prokurátorov ÚŠP a ich práce pred inými prokurátormi, najmä na krajskej úrovni, apel z roku 2021, aby sme nekomunikovali o našej práci s médiami“.

Ako znepokojujúci označili prokurátori stav na oddelení závažnej kriminality GP. Tu pôsobia dve prokurátorky, ktoré boli pred predelím na prieskumnom oddelení trestného odboru GP. „Opäť ide o personálne rozhodnutie, ktoré nenašlo pochopenie u žiadneho bývalého prokurátora ÚŠP (teda možno s výnimkou jedného), keďže ide o prokurátorky, ktoré nikdy nevykonávali dozor v agende bývalého ÚŠP a rovnako nikdy nezastupovali prípady z tohto úradu pred ŠTS,“ skonštatovali autori listu.

O agende prokurátoriek má rozhodovať prvý námestník generálneho prokurátora. Prokurátorky v minulosti zároveň preukazovali negatívny postoj k práci špeciálnych prokurátorov.

„Aktivita týchto prokurátoriek následne pokračovala na prieskumnom oddelení trestného odboru GP, kde vybavovali (pripravovali) takmer všetky sporné rozhodnutia v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku (napr. kauzy Pčolinský, Súmrak, Rozuzlenie, Kažimír, Kaliňák, Borguľa, Žiga, Emmel, zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania vo ,veci‘),“ uviedli. Okrem toho zasielali bez znalosti spisov a bez vedomia dotknutých prokurátorov listy ŠTS, v ktorom súd upozorňovali na „údajné procesné pochybenie“ prokurátorov a navádzali súd na odmietnutie žaloby. Právne názory prokurátoriek boli pritom Najvyšším súdom SR vyhodnotené ako nesprávne.

„Nie je iste vecou náhody, že tieto prokurátorky vybavovali aj sťažnosti obv. Jána Čurillu a spol. proti ich obvineniam, ale riešili aj sťažnosť proti obvineniu policajta Martina Juhása, ktorý dal nasadiť techniku do tzv. poľovníckej chaty. Dokonca existujú signály, že samé rozhodujú o tom, čo budú robiť a čo nie, resp. kto to bude robiť. Tento stav opäť prehlbuje nedôveru k aktuálnemu spôsobu vedenia daného oddelenia,“ napísali.

V závere bývalí špeciálni prokurátori Žilinkovi odkázali, že nebudú ticho „ani dnes, ani zajtra“. Avizovali, že budú aj naďalej kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia generálnej prokuratúry. „Riadenie totiž nesmie byť len o moci, ale malo by byť aj o empatii a porozumení. Vo vašom prípade to však zjavne neplatí, keďže rozhodnutie o osude bývalých prokurátorov ÚŠP bolo maximálne tajné, bez akejkoľvek komunikácie a kooperácie. Takto by rozhodne zodpovedné riadenie v demokratickej spoločnosti vyzerať nemalo. Je len otázkou času, koľko ďalších prokurátorov tento váš proces normalizácie odradí a znechutí natoľko, že taktiež odídu z rezortu,“ adresovali Žilinkovi.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka na otvorený list reagoval na sociálnej sieti. Prechod agendy bývalého ÚŠP na krajské prokuratúry a GP SR prebehol podľa neho bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní. Píše, že list jedenástich prokurátorov, z 28 v minulosti pôsobiacich na ÚŠP, vzal na vedomie. Tvrdí, že prokurátori prezentujú svoje subjektívne názory a pocity.

„Nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií. Vnímam ho ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme, prostredníctvom médií. Tým, že ani len nevyčkali na moju reakciu len potvrdili, že im vlastne nešlo o nič iné, ako o útok prostredníctvom médií. Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak,“ uviedol Žilinka.

Zdroj: pravda.sk