Politická polarizácia v Brazílii dosiahla bod, z ktorého niet návratu

Dni po Lulovom víťazstve sú po celej Brazílii poznačené protestmi. Ľudia vyšli do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas so zvolením ľavicového kandidáta a požadovali zásah armády. 

Bojkoty národného hospodárstva vykonávajú skupiny spojené s agropodnikaním, ako sú napríklad vodiči nákladných áut, ktorí sa podieľajú na preprave poľnohospodárskeho tovaru. Bolsonarovi priaznivci sa domnievajú, že voľby boli zmanipulované a očakávajú, že proces bude úplne anulovaný.

Politické napätie v Brazílii sa každým dňom zvyšuje

 Reakcia Bolsonarových voličov rýchlo unikla spod kontroly úradov. Kamionisti začali obsadzovať kľúčové diaľnice krajiny, čím bránili zásobovaniu veľkých miest. Potom sa ulice hlavných miest začali zapĺňať davmi v košeliach s farbami brazílskej vlajky, ktoré za spievania národnej hymny a vlasteneckých pozdravov žiadajú odvolanie Lulových volieb.

2. novembra začala byť situácia ešte napätejšia. Vzhľadom na to, že je štátny sviatok, protestov sa zúčastnilo ešte väčšie množstvo ľudí. Ťažiskom sa stalo sústredenie más pred hlavnými vojenskými jednotkami krajiny. Demonštranti žiadajú zásah ozbrojených síl s cieľom zvrátiť výsledok volieb alebo prevziať kontrolu nad vládou.

Tradícia nebude: Bolsonaro Lulovi nezablahoželá

V skutočnosti boli demonštrácie uprednostňované Bolsonarovou zotrvačnosťou tvárou v tvár jeho porážke. Úradujúci prezident ignoroval brazílsku tradíciu, podľa ktorej musí porazený prezidentský kandidát ihneď po vyhlásení výsledku zavolať víťazovi, aby mu zablahoželal. Bolsonaro nielenže na dva dni mlčal, ale 1. novembra aj na verejnosti povedal, že Lulovi nezablahoželá, čo ešte viac prehĺbilo politickú polarizáciu medzi voličmi.

Tvárou v tvár probolsonarskej eskalácii a absencii účinných opatrení zo strany úradov na opätovné získanie kontroly nad zástupmi začal byť ovplyvňovaný spoločenský život.

Hlavné univerzity v krajine pozastavili svoju činnosť, ako aj viaceré inštitúcie sídliace vo vidieckych oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté obsadzovaním ciest propagovaným vodičmi kamiónov.

V reakcii na to sociálne hnutia spojené s Lulovou stranou, ako napríklad MTST (organizácia pracovníkov bez domova), začali vyzývať svojich militantov, aby „oslobodili“ cesty, a vystupovali ako skutočné paralelné milície.

Násilie medzi tábormi kandidátov

Vzájomné násilie začalo naberať znepokojujúce kontúry po útoku pro-Lulovho vodiča v meste Mirassol v štáte São Paulo. Motorista úmyselne prešiel autom cez najmenej šestnásť probolsonarovských demonštrantov, pričom zranil dokonca aj ženy a deti. V mnohých regiónoch boli hlásené ďalšie násilné činy, čo poukazuje na scenár pred občianskym konfliktom v Brazílii.

Kvôli chaosu Brazília obletela správy po celom svete a stala sa trendovou témou na sociálnych sieťach. Internetom sa začali šíriť nepodložené fámy o možných vojenských krokoch na zrušenie volieb alebo uskutočnenie štátneho prevratu, čo medzi brazílskymi občanmi vyvolalo ešte väčšiu kolektívnu úzkosť a trenice.

Bolsonaro podporil pokojné protesty

Bolsonaro opäť vystúpil na verejnosť 2. novembra, aby požiadal vodičov nákladných áut, aby oslobodili cesty, aby zaručili zásobovanie miest. Zdôraznil však, že je dôležité, aby protesty pokračovali pokojne.

V skutočnosti problém politickej polarizácie v Brazílii nie je ničím novým. Odborníci sa k tejto téme vyjadrovali už dlho a varovali pred vážnymi následkami, ak sa rýchlo nedosiahne sociálna miera.

Počas predvolebnej kampane došlo na oboch stranách k niekoľkým epizódam explicitného násilia vrátane vrážd. Tento typ scenára zosilňuje ideologické tendencie obyvateľstva a bráni akejkoľvek racionálnej analýze politického status quo v krajine.

Brazílska realita: dve názorové krídla

V skutočnosti má Brazília po desaťročia svoju domácu arénu, v ktorej dominujú krídla, ktoré zodpovedajú záujmom zahraničných elít. Na jednej strane liberálni konzervatívci, prorepublikáni a radikálni sionisti;

na druhej strane progresivisti, environmentalisti a prodemokrati. Bolsonaro predstavuje prvú skupinu – nie náhodou, keďže v roku 2018 dostal podporu od Trumpa a Netanjahua –, kým Lula predstavuje druhú – preto ho teraz podporuje EÚ, Sorosom podporované mimovládne organizácie a Bidenova administratíva.

Obe strany slúžia vonkajším záujmom a nepredkladajú konkrétne návrhy pre Brazíliu. Polarizácia v tomto zmysle slúži práve na to, aby udržala ľudí v ideologickom zápale a zabránila tomu, aby kandidáti s projektmi zameranými na národný rozvoj, a nie na vonkajšie zbližovanie, získali popularitu.

Polarizácia neskončí

Bez ohľadu na to, čo sa stane s protestmi, polarizácia sa teraz neskončí. Ničivá nenávisť medzi brazílskymi voličmi sa bude v nasledujúcich rokoch určite zintenzívňovať, rovnako ako populárna túžba po konci riadnych inštitúcií a po štátnom prevrate.

Zdá sa, že brazílska armáda je oddaná demokracii a ignoruje výzvy pravičiarov na intervenciu. Ak však kríza legitimity dosiahne bod, z ktorého niet návratu a privedie Brazíliu do absolútneho chaosu, je možné, že do vojenských kruhov v blízkej budúcnosti skutočne začne prenikať intervenčnejšia politická myšlienka.

Lucas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je výskumný pracovník v oblasti sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro; geopolitický poradca

Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics/SKsprávy