Pokusy na človeku zakázal Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, reaguje na súčasnú vlnu experimentovania s vakcínami proti covidu bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec

Článok 6 Norimberského kódexu vyžaduje, aby miera škody vzniknutej pokusom bola úmerná prínosu poznatku získaného pokusom pre ľudstvo, pripomína Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

V relácii Reportéri odznelo viacero stanovísk odborníkov z oblasti zdravotníctva a práva v súvislosti s očkovaním.

Postupne oslovujem jednotlivých odborníkov a dnes sa budeme rozprávať s ústavným právnikom Jánom Drgoncom o právach, ktoré máte, ale aj o tom, ako vníma postupy našich inštitúcií z hľadiska platného práva.

Pán Drgonec, podľa informácie v reportáži Reportéri na RTVS informovaný súhlas pri očkovaní odkazuje ľudí na to, aby si vyhľadali informácie o vedľajších účinkoch vakcín sami. Ako to vnímate? Je tento postup úradov správny?

Nejde o postup úradov. Tie iba privierajú oči nad tým, ako sa na Slovensku poskytuje lekárska starostlivosť. Každý človek, ktorý sa podrobuje medicínskemu výkonu, má zákonom priznané právo, aby mu lekár vstúpil do tela na základe informovaného súhlasu. Teda súhlasu, aký pacient udelí až vtedy, keď vie, čo mu je, čo mu lekár hodlá urobiť a aké sú pravdepodobné riziká nežiaducich následkov toho, čo mu urobí. Informovaný súhlas sa zakladá na poučení, ktoré pacientovi musí poskytnúť lekár, nie na poznatkoch, ktoré si pacient vyhľadá na vlastnú päsť.

Medzi nedostatkami zdravotníctva na prvom mieste dlhodobo tróni absolútna ignorácia zákonov, ktorej sa dopúšťajú lekári vo vzťahu s pacientmi. To platí aj pre očkovanie proti covidu. Podľa zákona by sa to malo diať celkom inak, ako sa denne vykonáva. A tak pacient, namiesto poučenia od lekára, dostáva na podpis tlačivo, ktoré podpisuje a tým potvrdzuje, že dostal zákonom predpísané poučenie a so všetkým súhlasí. Ak nepodpíše, môže sa zo zdravotníckeho zariadenia pratať. A úrady sa tvária, že všetko je inak, ako ozaj je, a že sa to deje presne a jedine podľa zákona.

To je jediná nezákonnosť, alebo ich je pri očkovaní proti covidu viac?

Tam, kde sa očkuje proti korone, sa uskutočňuje pokus na človeku. Na vine sú vakcíny, bez ohľadu na to, čo na ne povie Európska lieková agentúra. Nové očkovacie látky sa obvykle vyvíjajú 7 až 20 rokov. Vakcíny proti Covid-19 sa dostali na trh približne po dvanástich mesiacoch od objavenia covidu. A v akej pestrej ponuke! Krásny úspech farmakologických spoločností nič nemení na tom, že za okolností, za akých k nemu dochádza, sa očkovanie proti covidu nevymanilo z fázy pokusu na človeku.

Nikto s istotou nedokáže predvídať, či nežiaduce účinky, ktoré nevidieť dnes, neprepuknú o rok či o desať rokov. Pripomínam iba, že geneticky modifikované potraviny sa smú používať iba za presne určených podmienok, pod striktnou kontrolou úradov. Tým viac to musí platiť pre geneticky modifikované látky, ktoré sa vpravujú do ľudského tela z dôvodu boja proti covidu. Lenže pokus na človeku nie je iba poznávacou kategóriou. Má vlastný právny režim, ktorý musí dodržiavať každý, kto chce experimentovať s ľudským životom a zdravím.

Spája sa s očkovaním iba porušovanie zákonov alebo je v hre aj niečo ďalšie?

Selanka v slovenskom zdravotníctve, predstierajúca nakladanie s pacientom podľa zákona, sprevádza aj očkovanie proti covidu. Smolou je, že očkovanie s povahou pokusu na človeku stojí nielen na slovenskom zákone, ale predovšetkým na medzinárodnom práve. Pokus na človeku zakázal Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

V článku 7 uvádza: „Nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Najmä sa nebude nikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým pokusom.“ V Oviede roku 1997 prijali rozsiahly Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o ľudských právach a biomedicíne).

Kapitola V upravuje podmienky vedeckého výskumu. Aj ten sa týka pokusov na človeku. Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky má stále miesto pod číslom 40/2000 Z. z. Jeho dodržiavanie má rovnakú kvalitu ako dodržiavanie nášho zákona či vyššie zmienených medzinárodných dohovorov. A pozor – aj mimoriadne citlivého Norimberského kódexu, ktorý stále platný stojí na čele všetkých opatrení proti zneužívaniu pokusu na človeku.

Ako sa porušuje Norimberský kódex?

Všetky porušenia spomenúť nemôžem. Uvediem len to najdôležitejšie. Článok 6 Norimberského kódexu vyžaduje, aby miera škody vzniknutej pokusom bola úmerná prínosu poznatku získaného pokusom pre ľudstvo. V prípade očkovaní proti Covid-19 pomer rizika a prínosu je extrémne vysoký. Medzinárodný trestný tribunál v Haagu v súvislosti s protikovidovým očkovaním už vedie konanie proti Dánsku a Nórsku. Podľa predložených dôkazov úmrtnosť na covid je 0,12 %. Úmrtnosť na vakcíny je 0,377 %. Trikrát viac ľudí zomiera na následky očkovania proti covidu ako na samotný covid.

Zároveň existujú iné spôsoby dosiahnutia užitočných výsledkov pre spoločnosť bez takého experimentovania: osveta o princípoch prevencie, posilňovanie imunitného systému prirodzenou cestou aj podávaním vitamínu D (lebo výskum preukázal väzbu medzi získaním Covid-19 a nedostatkom vitamínu D), ale aj podávanie Ivermectinu, Sumamedu, ktorým liečili osoby s diagnostikovaným covidom v susednom Rakúsku. Inak povedané, ani netušíme, koľko liečiv v zahraničí používajú na liečbu nakazených covidom.

U nás vieme iba toľko, že treba antigénovo testovať a očkovať. K tomu sa priraďuje zanedbávanie povinného informovania pacientov o vedľajších účinkoch očkovania. V takom spoločenskom prostredí je prakticky vylúčené, aby konkrétni lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci mohli a dokázali poskytovať konkrétnym chorým všetky podstatné informácie, aké sú im povinní poskytnúť podľa článku 1 Norimberského kódexu.

Antigénové testovanie, zhodne s ním očkovanie proti Covid-19, a mnohé ďalšie zdravotnícke výkony realizované za účelom ochrany pred koronavírusom, sa uskutočňujú na osobách, ktoré majú právo na úplné informácie, no nijaké informácie nedostávajú.

Všetky informácie, ktoré majú v čase antigénového testovania, očkovania proti Covid-19 atď., pochádzajú z masmédií, zo spravodajstva a publicistiky v nich a z reklám vypĺňajúcich prestávku vo vysielaní spravodajstva a publicistiky. V skutočnosti sa teda „protikovidovo ošetrovaný pacient“ podrobuje úkonom zdravotníckej starostlivosti na základe informácií, ktoré nesledujú individuálny záujem o ochranu jeho zdravia, ale sledujú potrebu vlády zbaviť sa záťaže štátneho rozpočtu neuváženým nákupom antigénových testov, jej politické záujmy a komerčné záujmy osôb profitujúcich z dodávok materiálu používaného v „protikovidovom boji“.

Chyby sú iba v informovaní alebo aj v inom?

 Za súčasného stavu šírenia a možno aj zhromažďovania zdravotníckych informácií na Slovensku nemožno zistiť, koľko osôb, ktoré sa podrobili očkovaniu proti koronavírusu, malo natoľko závažné vedľajšie účinky, že na následky očkovania vakcínou proti Covid-19 zomrelo. Orgány štátu na to zriadené v rezorte zdravotníctva, ale aj masmédiá, o prípadných úmrtiach mlčia. Údaj sa nezverejňuje. Možno sa ani nezisťuje. Zo spravodajstva vo verejnoprávnej televízii možno usúdiť, že k nejakým prípadom úmrtí po vakcinácii proti CV-19 pravdepodobne došlo.

Prvé úmrtie 36-ročnej ženy po vakcinácii prípravkom AstraZeneca sa ponáša na spravodajstvo o havárii mimozemskej kozmickej lode v Roswelli v júli 1947. V jeden deň ho verejnoprávna televízia RTVS 1 oznámila. Nasledujúci deň oznam dementovala.

Druhé úmrtie oznámil minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Nikto ho nepoprel.

Tretiu informáciu o úmrtí prinieslo internetové médium topky.sk. Toto oznámenie bolo prvé v poradí informácií o podozrení z úmrtia na následky očkovania proti Covidu-19 na Slovensku. Má očividne chlácholivý charakter, slúžiaci na upokojenie verejnej mienky a na zachovanie jej priazne protikovidovému očkovaniu.

Podľa uverejneného vyjadrenia hovorkyne Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv: „Ide o prípad podobný tým, ktoré sú známe z Nórska, Nemecka či iných európskych krajín. Išlo o pacienta vo vyššom veku (79 rokov) s viacerými chronickými ochoreniami, ktoré pitva určila ako hlavnú príčinu úmrtia. K celkovému zhoršeniu zdravotného stavu tohto pacienta prispeli aj inak mierne nežiaduce účinky po očkovaní – horúčka a slabosť,“ informovala hovorkyňa ŠÚKL s tým, že príčinná súvislosť medzi očkovaním a úmrtím bola vyhodnotená ako možná.

Z pohľadu uplatňovania podmienok pokusu na človeku podľa Norimberského kódexu ide o flagrantné porušovanie úplného poučenia chorého o medicínskom výkone, ktorému sa má podrobiť so svojím súhlasom. Za úplné poučenie nemožno označiť zatajenie informácií, že očkovanie, ktorému sa chorý na Covid-19 má podrobiť, nie je overené dostatočne dlhý čas, na dostatočne veľkom súbore osôb, a že sa spája so štatistickou možnosťou rizika, ktoré sa spája dokonca aj s úmrtím.

Kto za to môže? Kto má znášať zodpovednosť? Je iná odpoveď ako nikto? To je ozaj v poriadku? V materiálnom právnom štáte? Paradoxne, štatisticky zabíjajúce vakcíny sú objektom bujnej propagácie v médiách. Za prostriedky zo štátneho rozpočtu. Vakcína je sloboda. Aj keď sa pri jej podávaní porušujú zákony.

Aká je cesta nápravy od porušovania zákonov k ich dodržovaniu? Nemali by sa prispôsobovať aj zákony? Boj s covidom sa predsa nesmie zastaviť v mene zákonov, ktoré môžu byť zastarané?

Svet sa dostal do konfrontácie sám so sebou. Covid nestojí nad všetkým. Niekedy má navrch, inokedy nesmie rozbúravať štát, odstraňovať výhody, aké ľudstvo dosiahlo zavedením ľudských práv. Miestom konfrontácie sú súdy. Príčinou konfrontácie sa stali príliš početné obmedzenia základných práv a slobôd, po ktorých došla trpezlivosť viacerým s právom žalovať. Na Slovensku to nepociťujeme, lebo také súdy nemáme, no sú štáty, kde sa rušenie protikovidových opatrení súdmi dostalo na denný poriadok. V takých štátoch začalo platiť, že protikovidové opatrenia musia mať svoju mieru, zdravý rozum, nesmú negovať bežný život, potláčať vzdelávanie žiakov. Jedným slovom, z rozhodnutia súdov tam žijú inak, ako žijeme na Slovensku.

V čom a v kom vidíte chyby, kto by mal prevziať zodpovednosť za súčasný stav?

Slovensko je krajinou neobmedzených možností orgánov verejnej moci. Boj s koronavírusom sa spojil s  rozsievaním strachu. Na strachu spočíva, od celoplošného strachu sa odvíja. Pôvodcovia protikoronových opatrení, prepytujem, odborníci a ich partneri v štátnych funkciách, šírili a výdatne šíria informácie, ktoré väčšinu populácie spútali strachom o život. Chvejú sa od obáv, neváhajú sa vzdávať svojich ľudských práv, urobia prakticky všetko, aby sa vyhli ochoreniu.

Teraz sa karta obracia. Môžu za to súdy. Zvlášť Medzinárodný trestný tribunál, keď začal konanie proti Dánsku a Nórsku. Rozsievači strachu začínajú žiť v strachu. Nie v strachu z ochorenia. V strachu, či ich neodsúdia za zločiny páchané v mene presadenia očkovania proti Covid-19 organizovanému v rozpore s podmienkami pokusu na človeku. Očkovania, ktoré je neľudské, lebo sa pri ňom s ľuďmi experimentuje, hoci pokusným osobám hrozí vyššia štatistická pravdepodobnosť úmrtia na očkovanie, ako úmrtia na ochorenie, proti ktorému sa očkuje.

Nemám pocit, že strach lomcuje slovenskými odborníkmi či politikmi…Nazdávam sa, že slovenskí odborníci a politici taký strach nemajú. Veria v ochranu slovenskými súdmi. Nedôvodná viera. Ak o veci budú rozhodovať medzinárodné súdy, slovenskí páni sa ľahko môžu stať príliš malými pánmi.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Zdroj: 40plus.sk