Pokus izolovať Rusko zlyhal, priznal poradca ukrajinského prezidenta Zelenského.

Podoľak zároveň požiadal Západ o masívne dodávky ďalších zbraní, ktoré by zdecimovanej ukrajinskej armáde pomohli lepšie odolávať Rusku.

Mychajlo Podoľak vyslovil presvedčenie, že vojna bude pokračovať v súlade s plánmi ruského prezidenta Vladimira Putina, a to dovtedy „kým nedobyje celé územie Ukrajiny, kým nedosiahne dominanciu v Európe, kým nedobyje ďalšie postsovietske územia“.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak žiada spojencov o veľké dodávky ďalších zbraní, ktoré by Ukrajine v tejto fáze bojov pomohli lepšie odolávať ruskej armáde. Vyjadril sa tak v sobotňajšom rozhovore pre nemecký denník Bild, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Problémom v tejto fáze vojny je, že počet zbraní, dronov, granátov a delostreleckej munície nie je rovnomerne rozložený. Je potrebné to vyrovnať,“ povedal Podoľak. Situáciu je podľa neho možné zlepšiť len maximálnym posilnením Ukrajiny špičkovými zbraňami.

Dodal, že namiesto rečí sú potrebné investície do vojenskej výroby, pričom spomenul „rakety dlhého doletu, drony, delostrelecké granáty a muníciu“. Ďalšie dodávky zbraní by podľa jeho slov zároveň mali byť rozsiahle. Podoľak pritom poukázal na aktuálne značnú veľkosť frontu, kde sa ukrajinská armáda snaží odrážať ruské sily útočiace z viacerých smerov.

„Celkovo má frontová línia 1300 kilometrov, pričom boje (aktuálne) prebiehajú na 600 až 800 kilometroch,“ povedal. Súčasnú situáciu na bojisku označil za zložitú. Intenzita bojov sa totiž podľa jeho slov neznižuje ani vzhľadom na zimné obdobie.

Rusko však podľa neho za celý rok nedosiahlo nijaké výrazné pokroky. „Rusko bojuje masovo, prebehla (tam) skrytá mobilizácia, na front bolo vyslaných veľa síl, sústredí sa tam veľa (vojenskej) techniky, a to všetko treba zničiť,“ uviedol ďalej v rozhovore.

Podoľak zároveň vyslovil presvedčenie, že vojna bude pokračovať v súlade s plánmi ruského prezidenta Vladimira Putina, a to dovtedy „kým nedobyje celé územie Ukrajiny, kým nedosiahne dominanciu v Európe, kým nedobyje ďalšie postsovietske územia,“ dodal v tejto súvislosti. Podľa Podoľaka totiž „človek nejde do veľkej vojny“ a nezničí si povesť aj vzťahy, ak by sa chcel uspokojiť „len s málom“.

Podoľak v tejto súvislosti priznal, že snahy Západu izolovať Rusko zatiaľ nepriniesli žiadne výsledky ako aj to, že Kyjev čelí ťažkostiam pri snahe zmobilizovať viac vojakov.

Zelenskyj v novembru vyjadril obavy, že Moskva nie je izolovaná podľa plánu, keďže Čína a viaceré krajiny globálneho Juhu odmietli dodržiavať líniu stanovenú Západom a namiesto toho si zachovali neutrálny postoj. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov taktiež uviedol, že úsilie urobiť z Ruska „darebácky štát“ zlyhalo.

Podoľak na otázku, či existuje scenár, v ktorom by susedné európske krajiny vyslali na Ukrajinu vlastné vojská, odpovedal záporne.

„Budeme súhlasiť s akoukoľvek pomocou, ale zatiaľ sa o tom nehovorí,“ spresnil prezidentský poradca.

„Hovoríme o zbraniach a sankciách v úsilí izolovať Rusko… ale to zatiaľ neviedlo k výsledkom,“ dodal.

Vzhľadom na takéto „sklamania“ ukrajinské orgány zintenzívnia úsilie vysvetliť svojim občanom, prečo by mali ísť na frontovú líniu, šokoval Zelenského poradca. Po neúspešnej letnej protiofenzíve krajiny boli predstavitelia v Kyjeve znepokojení poklesom počtu aj kvality vojakov a rozhodli sa zintenzívniť mobilizáciu, vysvetlil Podoľak.

Ukrajinský parlament odmietol 11. januára 2024 rokovať o kontroverznom návrhu zákona, ktorého cieľom je povolať do armády viac vojakov. Navrhovanú legislatívu predstavila vláda v decembri. Sprísnili by sa ňou tresty pre mužov vyhýbajúcich sa odvodu, a znížila veková hranica pre brannú povinnosť, a to zo súčasných 27 na 25 rokov. Povinná vojenská služba by sa zároveň skrátila z „neobmedzeného obdobia“, aké platí v súčasnom vojnovom stave, na 36 mesiacov. Navrhovaný zákon hlboko rozdelil Ukrajinu vyčerpanú dlhými a ťažkými bojmi.

„Niektoré ustanovenia priamo porušujú ľudské práva, niektoré zase nie sú optimálne sformulované,“ povedal predseda parlamentnej frakcie vládnucej strany Sluha národa Davyd Arachamija po tom, ako absolvoval schôdzku za zatvorenými dverami s predstaviteľmi ukrajinskej armády. Dodal, že predložený legislatívny návrh bol vrátený vláde.

„Stručne povedané, v rámci zákona o mobilizácii nedôjde k žiadnemu vývoju. Ani dnes, ani zajtra, ani v blízkej budúcnosti,“ povedal poslanec z proeurópsky orientovnej liberálnej opozičnej strany Holos (Hlas) Jaroslav Železňak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok priznal, že viacerí ukrajinskí muži v brannom veku z krajiny nelegálne ušli, aby sa vyhli vojenskej službe. „Ak sú v odvodovom veku, mali by pomôcť Ukrajine. A mali by byť na Ukrajine,“ povedal počas tlačovej konferencie v estónskej metropole Tallinn, kde je aktuálne na návšteve.

Viac ako 20 Ukrajincov zahynulo pri pokuse o útek v teplotách pod bodom mrazu na západnej hranici Ukrajiny, informoval minulý týždeň denník The Times s odvolaním sa na ukrajinskú pohraničnú stráž.

Podoľak pohrozil, že ak európske krajiny neposkytnú Ukrajine všetky prostriedky potrebné na to, aby zvíťazila na bojisku, môžu očakávať, že konflikt sa nakoniec rozšíri aj na ich územie.

Ruský prezident Vladimir Putin však minulý mesiac zdôraznil, že „Rusko nemá záujem… geopoliticky, ekonomicky ani vojensky… viesť vojnu proti NATO“.

Hoci západní lídri a predstavitelia NATO opakovane zdôrazňovali, že neplánujú vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, objavilo sa viacero správ, že niektorí z nich v krajine napriek tomu pôsobia.

Ešte v piatok francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu priznal, že „existujú francúzski civilisti, ktorí odišli bojovať na Ukrajinu v ukrajinskej vojenskej uniforme“. Snažil sa však zdôrazniť, že takéto osoby „nemajú žiadne spojenie s francúzskymi ozbrojenými silami“.

Jeho poznámka prišla po tom, ako ruské ministerstvo obrany začiatkom tohto týždňa vyhlásilo, že pri jednom z jeho úderov v meste Charkov zahynulo niekoľko desiatok francúzskych žoldnierov.

Koncom minulého roka ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že „príslušníci armád štátov NATO priamo obsluhujú systémy protivzdušnej obrany, taktické balistické rakety a raketové systémy s viacnásobným odpaľovaním“ na Ukrajine. Odvolával sa pritom na rádiové odpočúvanie komunikácie v angličtine a poľštine.

Magazín Declassified UK s odvolaním sa na nedávnu knihu poľského novinára Zbigniewa Parafianowicza v decembri uviedol, že v marci 2022 na predmestí Kyjeva operovali britské jednotky špeciálnych síl.

Zdroj: rt.com / pluska.sk / InfoVojna