Podnikateľ Jaroslav Haščák viac nie je v kauze Gorila obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Prokurátor ÚŠP avizuje nové stíhanie. Ozbrojené obsadenie budovy Penty v roku 2020 riadila vyšetrovateľka Martina Babacsová, ktorá mala v čase zásahu prerušený výkon funkcie policajtky. Ako civilistka vzniesla voči zakladateľovi Penty aj obvinenie.

Obhajoba Jaroslava Haščáka od začiatku tvrdí, že obvinenie nie je dôvodné, keďže sa neopiera o žiadne dôkazy a keďže skutky kladené v obvinení voči dotyčnému, sa nestali.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zrušil uznesenie o vznesení obvinenia v kauze Gorila. Vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR a ÚŠP Zuzana Drobová.

„Vo veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila dozorujúci prokurátor v uplynulých dňoch vydal dve rozhodnutia o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam, pričom z časti (dve sťažnosti) obvinených zamietol ako nedôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo 14. 4. 2023 a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z 23. 11. 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi NAKA,“ uviedla Drobová.

NAKA obvinila spolumajiteľa Penty Haščáka, exministra hospodárstva Malchárka, bývalú šéfku FNM Bubeníkovu a ďalších zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

Vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila v roku 2022 obvinila finančníka Jaroslava Haščáka a ďalších štyroch ľudí zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Jaroslav Haščák bol obvinený aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Medzi obvinenými bola aj bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková a exminister hospodárstva Jirko Malchárek. Všetci figurovali v kauze Gorila.

Podľa Haščákovho právneho zástupcu Martina Škublu bolo rozhodnutie dozorového prokurátora kauzy Gorila Alexandra Feníka z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) doručené v pondelok (19. februára).

Obhajoba Jaroslava Haščáka od začiatku tvrdí, že obvinenie nie je dôvodné, keďže sa neopiera o žiadne dôkazy a keďže skutky kladené v obvinení voči dotyčnému, sa nestali.

Haščák podľa slov obhajoby vážne zvažuje, že si v dôsledku vyšetrovania Gorily bude uplatňovať náhradu škody voči štátu a podá aj z tohto dôvodu trestné oznámenie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Zdôrazňuje taktiež, že aktuálny procesný vývoj podľa neho potvrdil, že premlčanie kauzy Gorila a trestného stíhania založeného na zmätočných obvineniach zo strany „civilnej osoby“ naozaj nepotrebuje a na prejednaní veci bude trvať.

Haščáka spolu s ďalšími šiestimi osobami polícia obvinila pred pätnástimi mesiacmi zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V deň, keď ho zadržali, do sídla Penty v Digital Parku v Petržalke vtrhlo ozbrojené komando. Hneď za začiatku spacifikovali kukláči vrátnika, ktorého donútili ľahnúť si na zem, zamestnanci museli dlhé hodiny stáť, na toaletu mohli ísť len v sprievode.

„Za satisfakciu obhajoba považuje aj to, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa stotožnil s jej argumentom, v zmysle ktorého Martina Babacsová mala v čase vznesenia obvinenia prerušený výkon funkcie policajta, a to z dôvodu vykonávania platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva,“ reagoval Škubla na zrušenie obvinenia.

Zdôrazňuje, že Babacsová mala prerušený výkon funkcie policajta, bola teda civilistkou, nielen v deň, keď vzniesla obvinenie, ale aj počas zásahu v Digital Parku. „Inak povedané, dňa 1. decembra 2020 Jaroslava Haščáka zadržala a zásahu 60 kukláčov velila civilná osoba a nie policajt,“ vysvetľuje Škubla.

Dodáva, že Babacsová ako civilka nezákonne šéfovala aj elitnému policajnému tímu Gorila a dokonca dostávala od štátu aj plat. „Argument súbehu platených funkcií vyšetrovateľky a obecného poslanca je známy od decembra 2022 a špeciálnej prokuratúre nič nebránilo zrušiť obvinenie už viac než pred rokom,“ prizvukuje Škubla.

Podľa advokáta rozhodnutie ÚŠP vyvracia „manipulatívne argumenty, produkované aj samotným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ako má byť Jaroslav Haščák jedným z hlavných beneficientov novelizácie Trestného zákona“. Práve špeciálny prokurátor totiž varoval, že prijatím novely trestných kódexov by sa mali skutky v kauze Gorila, z ktorých je Haščák obvinený, premlčať.

„Nie táto novela, ale opakované hrubé prešľapy a diletantizmus vyšetrovania civilnej osoby Martiny Babacsovej sú dôvodom, že v minulosti súdy a teraz aj dozorujúce orgány konštatujú nezákonnosť takýchto obvinení,“ hovorí Škubla.

Podľa neho Haščák vážne zvažuje, že si v dôsledku nezákonného vyšetrovania Gorily bude uplatňovať náhradu škody voči štátu a podá aj trestné oznámenie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

„A na záver chce Jaroslav Haščák osobitne zdôrazniť, že aktuálny procesný vývoj potvrdil, že premlčanie kauzy Gorila a trestného stíhania založeného na zmätočných obvineniach zo strany ´civilnej osoby´ naozaj nepotrebuje a na prejednaní veci bude trvať,“ tlmočil rozhodnutie Haščáka jeho právny zástupca.


Prokurátor ďalej v oficiálnom vyjadrení priznáva, že v konaní bolo viacero „nedostatkov formálno-procesného charakteru“. Hovorí aj o kolízii „výkonu funkcie policajta a plateného poslanca obecného zastupiteľstva“, ktorý podľa neho „zrejme nie je ojedinelý … a je potrebné, aby bol komplexne vyriešený“.

„Súčasne uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia (ak tomu nebude brániť zmena v úprave premlčacích dôb v prípade nadobudnutia platnosti a účinnosti aktuálne prejednávanej novely Trestného zákona) proti tým podozrivým, u ktorých to opodstatňuje doposiaľ nazhromaždený dôkazný materiál, za súčasného odstránenia aj menej podstatných nedostatkov formulácie skutkového stavu a cizelácie právnej kvalifikácie,“ dodáva dozorový prokurátor.

Čiže „dvojkoľajnosť“ vyšetrovateľky Babacsovej zrejme nie je jediný „nedostatok“ tohto stíhania.

Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné rozhodnutia a postupy vyšetrovateľky NAKA Martiny Babacsovej, prokurátora ÚŠP Ondreja Repu a sudkyne ŠTS Pamely Záleskej, na základe ktorých bol nezákonne zadržaný, obvinený a vzatý do väzby.

Ospravedlnenie za Slovenskú republiku poskytlo Jaroslavovi Haščákovi Ministerstvo spravodlivosti SR ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej. Podpísal ho Ondrej Dostál, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR dňa 8.9.2022.

Ministerstvo spravodlivosti SR dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv.

Nahrávka Gorila

Nahrávka mala vzniknúť v byte na Vazovovej ulici v Bratislave. Spis Gorila zverejnil anonym v decembri 2011. Obsah spisu vyvolal vlnu nevôle, ktorá sa prejavila vo forme protestov a kritiky voči osobám a finančnej skupine spomínanej na stránkach dokumentu. Orgány činné v trestnom konaní v minulosti informovali, že zadovážené dôkazy napriek svojmu rozsahu zatiaľ neumožňujú vyšetrovateľom, aby vzniesli obvinenie voči konkrétnej osobe.

Spis Gorila má zachytávať rozhovor medzi Haščákom s politikmi o províziách v štátnych obchodoch v rokoch 2005 a 2006. V zverejnených textoch vystupujú vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek, šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková, ale aj expremiér Robert Fico, ktorý na nahrávke vedie bežnú spoločenskú konverzáciu.

Nahrávku Gorily našla polícia v decembri 2018 v dome podnikateľa Mariana Kočnera. 

Bývalý minister hospodárstva Jirko Malchárek sa mal v byte na Vazovovej stretávať so spolumajiteľom Penty. Redaktori denníka SME sa vybrali k jeho domu v decembri roku 2018:

V jednej z najznámejších pasáží Gorila nahrávky Jaroslav Haščák hovoril o demokracii ako o „nahovno“ systéme, kde ľudia vnímajú len povrch. Jirko Malchárek si zas myslel, že oni sa ľuďom, ktorí žijú len z platu a nevedia nič ušetriť nevedia veľmi prispôsobiť:

Ústavný súd prijal sťažnosť Jaroslava Haščáka na postup SIS v kauze Gorila

Ústavný súd (ÚS) SR prijal na ďalšie konanie sťažnosť finančníka Jaroslava Haščáka týkajúcu sa povinnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) zničiť výsledky odpočúvania z akcie Gorila v rokoch 2005 a 2006. Ústavná sťažnosť vychádza z predchádzajúceho verdiktu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Druhý senát ÚS prijal sťažnosť 7. februára 2024. Týka sa „postupu Slovenskej informačnej služby spočívajúcom v jej nečinnosti v súvislosti s nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov“. Podanie sťažnosti na ÚS potvrdil Haščákov advokát Martin Škubla. Poukazuje na verdikt ESĽP z roku 2021 s tým, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené.

SIS v kauze odpočúvala byt expolicajta Zoltána Vargu na Vazovovej ulici v Bratislave. Príkazy na odpočúvanie v rokoch 2005 a 2006 odobril bratislavský krajský súd. Tieto rozhodnutia neskôr ÚS zrušil ako nelegálne a Vargovi dal za pravdu, že boli porušené jeho práva na ochranu súkromia či súdnu ochranu. Jeho sťažnosť v časti nesplnenia povinnosti SIS zničiť výsledky odpočúvania ÚS najprv odmietol.

Po minuloročnej obnove konania v tejto veci ÚS prijal jeho pôvodnú sťažnosť na ďalšie konanie. ESĽP v roku 2021 v súvislosti s odpočúvaním konštatoval porušenie práva Vargu na súkromie, rovnako rozhodol aj v prípade Haščáka.

Obaja na ÚS namietajú, že SIS dosiaľ nezničila všetky výsledky z odpočúvania. „V prípade pána Vargu sa obnovilo pôvodné konanie o ústavnej sťažnosti, v prípade pána Haščáka sa podala nová sťažnosť,“ uviedol Škubla.

Zdroj: hnonline.sk / plus7dni.sk / InfoVojna