Plíživá vojna v Európe

5.11.2020

Na pozadí stupňujúce sa koronavírusovej totality a fašizácie spoločnosti, všeobecnej pozornosti uniká eskalácia konfliktu medzi islamským svetom a Európou, prebiehajúca v okolitých krajinách. Európa vstúpila do vojny s islamom. Rozbuškou bol postoj  francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona k brutálnej vražde francúzskeho učiteľa džihádistom.

K vypuknutiu počiatočného napätia došlo vo februári 2020, kedy Turecko dovážalo na hranice s Gréckom desaťtisíce migrantov a pokúšali sa s použitím vojenskej techniky preraziť hraničné bariéry a otvoriť hraničný prechod. Turecká agresia pokračovala v nasledujúcich mesiacoch, obsadením morského územia Grécka s bohatými náleziskami ropy a zemného plynu. Akcia vo vodách východného Stredomoria bola súčasťou politicko – vojenských akcií tureckého prezidenta RecepaTayyip Erdogana, ktoré zahŕňajú Sýriu a inváziu do Líbye. Práve s vládou v Tripolise, ktorú turecká armáda a ňou zorganizovaní žoldnieri zo Sýrie v posledných mesiacoch účinne pomáhajú v bojoch proti maršalovi Haftarovi, ktorého podporuje aj parlament sídliaci vo východo-líbyjskej metropole Benghází. Ankara pred pár mesiacmi podpísala obojstrannú medzinárodnú zmluvu, podľa nej si obe krajiny medzi seba rozdelili vody východného Stredomoria, čo vyvolalo taktiež ostrý odpor Cyprusu a Grécka, keďže zmluva nerešpektuje doteraz platné rozdelenie ekonomických zón v oblasti. Tieto kroky vyvolali znepokojenie aj Izraela a Egypta. Turecko tým obmedzilo zároveň práva Francúzska, ktoré malo v Stredomorí platnú licenciu na výskum a ťažbu ropy a zemného plynu. Napriek opakovaným výzvam Grécka a Cypru, Európska únia, na čele s nepísanou, no faktickou šéfkou, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, vydala zopár chabých námietok, hoci samotná kancelárka otvorene podporila Turecko a vyzvala obe strany k dohode, v ktorej malo Grécko de facto odstúpiť sporné územia Turecku. Merkelovej postoj je poznačený silnou tureckou komunitou, odhadovanou na tri milióny Turkov a silnými ekonomickými vzťahmi s Tureckom. V podstate rovnaký verdikt vyniesol generálny tajomník NATO Jens Stontelberg Stolenber po návšteve Ankary. Európska únia aj severoatlantický pakt NATO obetovali Grécko na oltár svojich politických a hlavne ekonomických záujmov, čím jasne odhalili, že oba mocenské spolky neslúžia záujmom členských krajín. Grécku ostáva iba podpora rovnako zasiahnutého Cypru, Francúzska a mimoeurópskeho  Egypta. V Európskej únii došlo k vážnemu precedensu, kedy federalistický moloch uprednostnil záujmy nečlenského štátu.

Ďalšie ohnisko výbuchu vypuklo na nezávislom území Náhorného Karabachu, obývaného predovšetkým kresťanskými Arménmi, keď na územie zaútočilo islamský Azerbajdžan s podporou tureckého vojska a ním verbovaných džihádistov z islamského štátu. Hrozí, že konflikt prerastie do susedného Arménska a napriek dlhému váhaniu liberálnej vlády Arménska, požiadalo o vojenskú spoluprácu Ruska.

Pravdepodobne dlho bolo v hľadáčiku islamského fundamentalizmu Rakúsko, ktoré systematicky vystupuje proti tureckým snahám o novoosmanskú ríšu vnútri Európy. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ako jeden z mála európskych politikov otvorene kritizoval tureckú politiku zasahovania do vnútorných európskych záležitostí. Po útoku tureckých nacionalistov pod názvom Šedí vlci, dal vyšetrovať aktivity tureckej tajnej služby MIT na území Rakúska. Dá sa predpokladať, že teroristický útok vo Viedni je následkom Kurzovej ostrej rétoriky a opatrení voči radikalizácii islamskej komunity v Rakúsku. Nemalou mierou k nemu prispieva aj podpora Rakúska v spore Grécko -Turecko.

Odrezaním hlavy francúzskemu učiteľovi, ktorý na karikatúre Mohameda predvádzal náboženskú toleranciu pretiekol Francúzom pohár trpezlivosti. Bankársky nástroj globalizácie francúzsky prezident Emanuel Macron nemohol zostať ľahostajným po tom, čo doposiaľ trpezliví Francúzi začali útočiť na mešity vo Francúzsku. V oficiálnom vyhlásení avizoval boj proti islamistickému násiliu a separatizmu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, popudený z predchádzajúcej podpory Francúzska Grécku a Arménsku, označil Macrona za blázna a na zjazde svojej vládnucej strany deklaroval  začiatok konca Európy. Vzápätí nasledovala séria útokov islamistov.

Zdanlivo navzájom nezávislé udalosti odhaľujú širšie súvislosti v spojitosti s vyhláseniami Erdogana, otvorene hlásajúceho plán obnovy Osmanskej ríše, ktorá bude „siahať od mýtického Turanu, srdca Euroázie, od Kaukazu po Čínu v provincii Sin-ťiang“, obývanej ujgurskými Turkami. Podobnými vyhláseniami sa mu podarilo získať opäť popularitu, po tendencii jej dhodobého poklesu. Vojnami rozvrátený Blízky východ, stredná Ázia a severná Afrika, sú v tomto prípade vďačnými objektmi manipulácie a súčasťou masového pohybu do Európy.

Európa sa zmieta vo vážnych vnútorných konfliktoch medzi samotnými členskými krajinami, medzi konfliktom členských krajín severoatlantického paktu, v ktorom je väčšina európskych krajín členom. A zápolí s vlastným demoralizovaným eurobyrokratickým vedením, ktoré legalizuje nové migračné masy a spriada pravidlá na ich prerozdelenie, rozbíjajúce posledné zvyšky jej stability. Zliberalizovaná rozmaznaná dekadentná Európa, rozbitá islamom, dobrovoľnou likvidáciou vlastnej ekonomiky sebazničujúcimi opatreniami proti tzv. pandémii, je ľahkým cieľom akejkoľvek mocenskej agresie, obzvlášť proti tej bezohľadnej krvilačnej konfesionálnej, túžiacej po moci. A možno práve o to išlo.

Zdroje:

/1/ La République en actes : discours du Président de la République sur le thème de la lutte contre les séparatismes, elysee, 2.10.2020

/2/ Rakouský kancléř Kurz varuje Turecko, facebook MUDr. Ivan David, 14.10.2020

/3/ Mosques in Two French Cities Under Police Protection After Threats, usnews, 21.10.2020

zroj: zem a vek

AUTOR: IVETA MICHALÍKOVÁ

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.