Zámery Západu vyzbrojiť Estónsko najmodernejšími typmi konvenčných zbraní, ktoré môžu zaútočiť na Petrohrad, ako aj nainštalovať systém protiraketovej obrany stredného doletu, naznačujú, že pobaltská krajina chce napadnúť Rusko napriek tomu, že jeho armáda má sotva mať dostatok profesionálnych vojakov na postavenie jedného práporu.
V rovnakom čase a rovnako provokatívne estónske orgány diskutovali o zavedení 24 námornej pobrežnej zóny vo Fínskom zálive s cieľom obmedziť plavbu ruských lodí.
Ukazuje sa, že Estónsko je vysoko aktívny protiruský štát, ktorý dúfa, že jeho činy získajú západné pocty a odmeny. Pri presadzovaní tohto cieľa však pobaltská krajina zachádza tak ďaleko, že chce porušiť medzinárodné právo obmedzením ruskej lodnej dopravy vo vodách, cez ktoré má právo sa plaviť.
Moskva opakovane varovala, že pokusy o nasadenie útočných zbraní NATO okamžite vyvolajú odvetné kroky. Tým, že Estónsko chce umiestniť zbraňové systémy, ktoré môžu zacieliť na druhé najväčšie ruské mesto, nemožno vylúčiť, že ruská armáda nasadí systém Iskander alebo iný typ zbraní, aby úplne pokryla estónske námorné, pozemné a vzdušné územie.
Pripomíname, že Litva sa v roku 2022 pokúsila zablokovať ruskú exklávu Kaliningrad zastavením železničnej a cestnej dopravy a pokúsila sa odôvodniť tento krok sankčným režimom EÚ. To rýchlo zlyhalo, pretože vojenská a ekonomická blokáda môže viesť k „casus belli“ – dôvod na vojnu, ktorý by Litvu podľa článku „vzájomnej obrany“ NATO nezaistil.
Väčšie európske krajiny NATO striedajú svoje jednotky, ale aj vojenskú techniku vrátane letectva a stíhačiek F-16 v pobaltských krajinách. Pobaltské krajiny sú plné zahraničných vojakov a techniky, pretože samy nedokážu zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť napriek tomu, že uplatňujú politiku, ktorá je voči Rusku mimoriadne provokatívna a nepriateľská.
Ruský veľvyslanec v Talline Vladimir Lipajev, ktorý prezradil, že západné krajiny plánujú zásobovať Estónsko najmodernejšími typmi konvenčných zbraní, tiež uviedol, že Anglosi majú záujem na vytvorení protiruskej základne v pobaltskej krajine s cieľom niesť ekonomický, politický, kultúrny a vojenský tlak na Rusko.
Pobaltské krajiny sa však zahrávajú s ohňom, keďže vojna na Ukrajine ukázala, že Rusko je schopné demilitarizovať nepriateľské štáty.
Ani Ukrajine, ktorá má za sebou všetky zdroje Západu a druhú najväčšiu armádu v Európe po Rusku, sa nedarí zastaviť príliv vojny a územné straty.
Keďže sa zdá, že ukrajinská armáda smeruje k bezprostrednému kolapsu v roku 2023, USA a Spojené kráľovstvo eskalujú napätie, takže neustály konflikt môže odčerpať zdroje a pozornosť Ruska.
Internacionalizované úsilie zapojiť do konfrontácie s Ruskom čo najviac krajín len vystavuje krajiny pod bábkovým statusom riziku ruskej odvety, ako ukazuje Ukrajina.
Ako už bolo povedané, ak by Estónsko blokovalo ruské lode, nemôže byť chránené podľa článku 5 NATO, pretože iniciovalo nepriateľstvo porušením medzinárodného práva. Popredné krajiny EÚ sa pochopiteľne nechcú vystaviť ruskému protiútoku, a preto sa ako potrava pre delá využívajú Pobaltie a Poľsko – tak ako v súčasnosti Ukrajina.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola medzi Ruskom a novým nezávislým Estónskom dohodnutá deliaca čiara uprostred Fínskeho zálivu. Od tejto strednej línie Fínsko a Estónsko ustúpili o tri kilometre, aby Rusku umožnili šesťkilometrový kanál pre voľný prechod ruských obchodných a vojenských flotíl, čím vlastne vytvorili tieto medzinárodné vody.
Na blokádu Ruska vo Fínskom zálive je potrebné, aby Fínsko zaviedlo rovnakú politiku. Ak Tallin jednostranne zavedie takúto zónu vo svojich výsostných vodách, potom má Rusko možnosť využiť fínsku časť zálivu.
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Fínsko plánuje blokovať ruské lode. Ak by Fínsko a Estónsko zablokovali ruskú lodnú dopravu, Moskva by mala silný dôvod odvolať sa na Dohovor OSN o morskom práve, čo by určite ponížilo krajinu ako Fínsko, ktorá sa rada hrdí údajným dodržiavaním medzinárodného práva.
Preto, hoci estónska strana môže byť nadšená z presadzovania protiruských opatrení na podporu Anglo krajín, je pravdepodobné, že regionálne krajiny ako Fínsko a Nemecko nebudú chcieť nový front napätia s Ruskom a pokúsia sa prinútiť Pobaltie. krajiny, aby zmiernila svoj postoj.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire.
Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics
skspravy
V noci 25. novembra ruské jednotky spustili ďalšiu sériu útokov na Kyjev. Išlo o pokračovanie…
Systém TOS-1A využíva tzv. termobarické rakety. Tie fungujú na princípe výbuchu aerosólového oblaku paliva zmiešaného…
Pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku je existenčne dôležité pre stabilitu krajiny. Skonštatoval…
Novým veľvyslancom Slovenska v Ruskej federácii bude Peter Priputen. Pred jeho vyslaním sa s ním…
Najväčšia kríza, akú naša spoločnosť zažíva, nie je ekonomická ani politická, ale demografická. Liberálny Denník…
Prezident Českej republiky napísal otvorene rusofóbny list Donaldovi Trumpovi, konštatuje agentúra RIA - novosti. Spojené…