Písmo Slovanov siaha do hlbokej minulosti ľudstva…

Jeden z hlavných mýtov antislovanských historikov je založený na nepodloženom tvrdení o „divokosti a nevedomosti“ ruských a iných slovanských národov, ktorí údajne dostali písmo až s príchodom kresťanstva. Avšak tento mýtus sa nezakladá na ničom inom než na bohatej fantázii nemeckých historikov, ktorých najala dynastia Romanovcov na prepísanie a falšovanie histórie Ruska, ako aj na tvrdeniach ich mnohých nasledovníkov. Na druhej strane, podrobná práca s historickými prameňmi mnohých národov Európy svedčí o presnom opaku.

Napríklad čo o tom píše ruský nezávislý historik, vedec a ruský šľachtic Jegor Ivanovič Klassen (1795 – 1862) vo svojej knihe „Nové materiály pre nedávnu históriu Slovanov vo všeobecnosti a Slovanov – Rusov pred obdobím Rurikovcov,“ uverejnenú v roku 1854:

„Schlötzer bez premýšľania tvrdí, že Slovania Rusi deviateho storočia boli kočovníci. Tento názor ihneď bezdôvodne nezavrhneme, ale pokúsime sa uviesť toľko faktov, aby bolo každému jasné, že Slovania Rusi majú gramotnosť oveľa staršiu, ako všetky západné národy, dokonca staršiu ako je rímska a grécka.

O tom, že Slovania mali gramotnosť nielen pred všeobecným zavedením kresťanstva, ale aj dlho pred narodením Krista, dokazujú akty, ktoré tvorili gramotnosť Slovanov – Rusov od desiateho storočia späť do staroveku, cez všetky temné obdobia histórie, v ktorých je na niektorých miestach zreteľne viditeľný prvok národa Slovanov – Rusov s jeho charakteristickým typom. Začnime niektorými argumentmi:

1) Černorizec Chrabr, ktorý žil v 10. Storočí, hovorí: Slovania sú pohania, ktorí majú úplne písmo črty a rezy.

2) Konstantin Porfirorodnyj hovorí, že Chorváti bezprostredne po prijatí kresťanstva, predtým ako sa mohli naučiť čítať a písať, svojimi vlastnými podpismi potvrdili svoju prísahu pápežovi, že nebudú bojovať proti iným národom.

3) Titmar, opisujúci chrám Retry, hovorí, že v ňom stáli modly a na každej z nich bolo napísané jej meno. Fotografie týchto nápisov boli následne opakovane publikované v tlači.

4) Pri popise slovanského chrámu na zlatých lúkach (в золотых лугах), Massudi hovorí, že na kameňoch sú nápisy, ktoré označujú budúce udalosti, to znamená, predpovedané udalosti.

5) V dohode medzi Igorom a Grékmi sa hovorí: «Ношаху сли печати златы, а гостiе сребряны: ныне же уведел есть Князь ваш посылати грамоту ко царству нашему: иже посылаеми сице, яко послах корабль селько…». 

6) V zmluve Olega s Grékmi sa uvádza: „O pracujúcich Rusoch u kresťanského kráľa v Grécku: ten, kto zomrie bez toho, aby dal do poriadku svoje dedičstvo a nemá ani svojich blízkych, majetok sa vráti k svojim malým blížnym v Rusku…“

7) Ibn – Fodlan, spisovateľ 10. storočia, píše ako očitý svedok o predkresťanských Rusoch, že na náhrobnom stĺpe vždy písali meno zosnulého spolu s menom Kniežaťa.

8 ) U sv. Cyrila v zozname uloženom v Rilskom kláštore sa hovorí, že pred odchodom na Moravu bol v Chersone: „Aby získal Evanjelium a knihu žalmov ruským písmom písanú a človeka, ktorý konverzuje týmto jazykom. A besedovaním s ním prevzal silu reči a čoskoro čítal a rozprával a obdivoval Božiu chválu,…“ z toho vyplýva, že Rusi mali nielen písmo pred Cyrilom a Metodom, ale pred príchodom na Moravu už mali aj náboženstvo, pretože už mali evanjelium vo svojom jazyku. Táto okolnosť je v súlade s cirkevnou históriou, ktorá hovorí, že čiernomorský Rusi už mali svoj vlastný kostol v 4. storočí. 

9) O tom, že Slovania už mali písmo dávno pred Cyrilom a Metodom, svedčia veľmi staré slovanské spisy nachádzajúce sa v mníchovskej knižnici.

10) V českej piesni „Súd Ljubuši“ (Libušin soud), ktorá k nám prišla v zozname z 9. storočia, stáli na tróne tejto kňažnej počas národného zhromaždenia dve sudkyne, jedna z nich mala „trestajúci meč“ a druhá „dosky zákonov“. To znamená, že zákony Čechov už boli napísané.

11) Byzantínci už v 6. storočí hovoria o severných Slovanoch ako o vzdelaných ľuďoch, ktorí majú vlastné písmo, ktoré nazývajú bukvicou. Koreň tohto slova sa dodnes zachoval v slove: bukva, bukvar (písmeno, šlabikár). 

12) Od 2. do 7. storočia často nachádzame medzi Škandinávcami a Byzantíncami náznaky, že Slovania boli vzdelaní ľudia, ktorí mali veľa vedomostí a mali vlastné písmo.

13) Kráľ Skýtov vyzval Dária v hanlivom liste na boj v roku 513 pred Kristom.

14) Žreci a múdri medzi Slovanmi písali ľudové zákony na drevených doskách a používali runy na predpovede. V škandinávskych ságach nazývajú Venétov všeobecne vzdelanými ľuďmi. 

15) To, že starí Rusi skutočne písali na drevených doskách, nám potvrdzuje Ibn-El-Nedim tým, že k svojej skladbe priložil fotografiu listu Rusov, ktorý našiel u jedného kaukazského obyvateľa vyrezaného na bielom dreve.

16) Nakoniec to, že ​​všetky starodávne kmene Slovanov mali svoje runové písmo, je teraz už nespochybniteľná záležitosť, dokonca uznaná Nemcami, ktorí spochybňujú každý náznak slovanského osvietenia. 

Iba naši domáci skeptici, ktorí dokončili štúdium histórie už v škole, nás uisťujú, že všetky runy musia byť škandinávske. Čítali však títo múdri tlmočníci aspoň jeden runový nápis? Už ste niekedy videli aspoň jeden? A samotný Schlötzer, tento odmietateľ všetkého, čo by povýšilo Slovanov nad iné národy, sa neodvážil nesúhlasiť, kvôli svedectvu Herodota a iných gréckych spisovateľov, že mnoho Skýtskych kmeňov poznalo gramotu a že Gréci sami prevzali abecedu od Pelasgov – národa, ktorý bol tiež skýtsky, a to znamená slovansko-ruského pôvodu.

Zo všetkého, čo sa tu uvádza, je jasné, že Slovania mali písmo nielen pred všetkými západnými národmi Európy, ale aj pred samotnými Rimanmi a dokonca aj samotnými Grékmi, a že osvietenie išlo od Rusov na západ a nie odtiaľ k nim.“

Ako vidíte, všetky rusofóbne historické mýty sú založené prinajlepšom na povrchnom výskume historických prameňov a ich nesprávnej interpretácii v prospech objednávateľov a nemajú nič spoločné so skutočnou históriou ruských a iných slovanských národov.

Všetky mýty, ktoré vymysleli falšovatelia histórie, sú navrhnuté tak, aby zaistili, že ľudia v nich budú slepo veriť a nikto ich osobne neoverí pomocou nezávislej analýzy historických kroník a iných písomných prameňov starodávnej histórie. A túto jednoduchú pravdu dokazujú mnohí súčasní historici a nezávislí vedci. A každý, kto sa nezávisle zoznámil s historickými prameňmi, sa môže dokonale ubezpečiť, že „oficiálna história“, ktorú prepisovali falšovatelia v priebehu posledných niekoľko storočí a ktorú teraz vyučujú vo vzdelávacích inštitúciách, má so skutočnou historickou pravdou málo spoločného. 

ZDROJ: Jegor Ivanovič Klassen (1795 – 1862) – kniha: Nové materiály pre nedávnu históriu Slovanov vo všeobecnosti a Slovanov – Rusov pred obdobím Rurikovcov (uverejnená v roku 1854))