Pentagon sa pripravuje na občiansku vojnu v Spojených štátoch

Ktokoľvek získa Biely dom, víťazom bude aj tak Deep state. V rámci prípravy na očakávanú povolebnú destabilizáciu situácie v americkej spoločnosti, poverilo ministerstvo obrany Spojených štátov amerických (SŠA) vojenskú spravodajskú službu, aby pomáhala orgánom činným v trestnom konaní a iným civilným orgánom. Táto pomoc môže zahŕňať aj spustenie streľby do davu a likvidáciu civilistov.

„Poskytovanie požadovanej pomoci môže zahŕňať použitie smrtiacej sily vrátane smrti alebo vážneho zranenia. To zahŕňa aj všetku podporu civilnému personálu presadzovania práva v situáciách, keď možno odôvodnene očakávať konfrontáciu medzi personálom presadzovania práva a civilistami alebo skupinami,“ uvádza sa v smernici číslo 5240.01, vydanej ministerstvom obrany SŠA.

Red Group Mass Notification, ktorá sa špecializuje na komunikačné technológie pre núdzové situácie a občianske nepokoje, nedávno ponúkla svoje „služby“ vládnym agentúram, orgánom činným v trestnom konaní, súkromným spoločnostiam, voleným predstaviteľom a bežným občanom Ameriky, aby sa pripravili na to, čo analytici považujú za nevyhnutné občianske nepokoje v dôsledku priebehu a výsledkov novembrových prezidentských volieb v SŠA. ministerstva

„Nečakajte na vypuknutie krízy – začnite sa pripravovať už dnes. Zistite, ako vám systém hromadného oznamovania spoločnosti Regroup môže pomôcť riadiť komunikáciu, informovať ľudí a zabezpečiť bezpečnosť vašej organizácie počas volieb a po nich,“ uviedla spoločnosť v svojej tlačovej správe.

Možnosť, že Ameriku čoskoro čaká ďalšia občianska vojna sa mnohým Američanom zdá reálna.

Podľa národného prieskumu Rasmussen Reports sa až 41 % pravdepodobných voličov v SŠA domnieva, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov by mohla v SŠA vypuknúť druhá občianska vojna. Z toho 16 % si myslí, že je to veľmi pravdepodobné. Až 37 % voličov si myslí, že občianska vojna je pravdepodobnejšia ak prezident Joe Biden vyhrá tohtoročné voľby, zatiaľ čo 25 % si myslí, že ďalšia občianska vojna je pravdepodobnejšia ak vyhrá bývalý prezident Donald Trump.

Momentálne je najobľúbenejším filmom v SŠA „Občianska vojna“ Alexa Garlanda,„ktorý zobrazuje modernú Ameriku zmietanú občianskymi spormi s rôznymi secesionistickými silami bojujúcimi proti diktátorskému prezidentovi, ktorý zostáva pri moci už tretie volebné obdobie.

Tento prezident sa jednoznačne podobá na Trumpa, no film sa len veľmi málo dotýka politiky. Zaujíma ho najmä to, aby vedľa seba postavil scény brutality – masové hroby, mučenie väzňov, streľbu a mimosúdne popravy, so známymi americkými krajinami, nákupnými centrami, umývačkami áut a stĺpmi Bieleho domu,“ píše The New York Times (NYT).

Novinár NYT Ross Douthat neverí, že súčasné sociálne a politické nezhody v Spojených štátoch môžu viesť k občianskej vojne.

„Aby sa Spojené štáty skutočne dostali do ozbrojeného konfliktu, aby sa rozdelili na bojujúce tábory a nie len na polarizované bloky voličov, potom musíte hľadať nejaký druh roztržky, nejaký druh vonkajšej alebo vnútornej sily, ktorá otrasie spoločnosťou.

Pandémia ako COVID bola pravdepodobne oveľa horšia, pretože nútila štáty uzavrieť hranice a rozdelila krajinu oveľa hlbšie a tvrdšie, napríklad rozdielmi medzi pandemickou politikou v New Yorku a na Floride.

Možno to bude veľká porážka vo vojne a ekonomická kríza, keď Čína prevezme Taiwan, Severná Kórea prevezme Južnú Kóreu, burza sa zrúti kvôli kolapsu Pax Americana, zdiskreditovaný establishment bude čeliť novým formám demagógie a povstania .

Možno pôjde o nejaký radikálny technologický vývoj na hranici umelej inteligencie, ktorý zmení kontúry bežného života a vytvorí nové nálady utopizmu či zúfalstva.

Možno pôjde o skutočnú klimatickú krízu, nielen o pomalý nárast teplôt, alebo o jeden zo scenárov globálnej katastrofy „rizika chvosta“, “ píše Douthat pričom sa opatrne vyhýba ukrajinskej téme. (výraz „riziko chvosta“ znamená extrémnu volatilitu akciového trhu)

Britský think-tank Chatham House* hodnotí pravdepodobnosť druhej občianskej vojny v SŠA porovnaním politického a sociálneho usporiadania v rokoch 1861 a 2024.

Americká spoločnosť a politika sú čoraz viac rozdelené podľa starých línií ešt z čias niekdajšej občianskej vojny a voľby by mohli veci ešte zhoršiť. Toto rozdelenie bolo možné vidieť vo voľbách v roku 2020 medzi modrými štátmi, ktoré hlasovali za Joea Bidena a červenými štátmi, ktoré hlasovali za Donalda Trumpa. Mnohé z Trumpových štátov pritom patrili medzi štáty, ktoré sa kedysi v roku 1861 od Únie odtrhli. Vznik dvoch Amerík však možno vnímať aj v kontexte celého radu sociálnych problémov, ktoré odrážajú hlbšie rozpory ako tie, ktoré sa prejavujú až vo voľbách,“ hovorí Bruce Stokes, americký výskumník.

• V roku 1861 začala v Spojených štátoch občianska vojna medzi „Úniou“ („Sever“) a „Konfederáciou“ („Juh“).
• V roku 2020 z 15 štátov SŠA s najprísnejšími obmedzeniami potratov, hlasovali všetky za Trumpa a sedem z nich bolo pritom pôvodne v Konfederácii.
• V roku 2023 z 21 štátov s najvyššou mierou legalizácie zbraní hlasovalo za Trumpa 19 štátov, z toho šesť bolo kedysi v Konfederácii.
• V roku 2022 z 19 štátov, ktoré prijali zákony zakazujúce hlasovanie bez preukazu totožnosti, 14 hlasovalo za Trumpa, z toho sedem bolo v Konfederácii.
• V roku 2023 z 23 štátov, ktoré prijali zákony obmedzujúce účasť transrodových osôb na školskom športe a obhajovanie LGBT v školskom vzdelávaní, 22 hlasovalo za Trumpa a deväť z nich bolo tiež kedysi v Konfederácii.

„Navyšesa tieto rozdelenia občianskej vojny teraz prejavili v ústavnej opozícii voči imigrácii. V januári Najvyšší súd SŠA rozhodol, že Texas musí odstrániť ostnatý drôt, ktorý nainštaloval pozdĺž rieky Rio Grande, aby ním zabránil migrantom prechádzať cez ňu. Guvernér Texasu Greg Abbott však odmietol súdu vyhovieť s tým, že dohoda medzi štátmi a SŠA bola porušená tým, že prezident Biden nezastavil nelegálnu imigráciu. Abbottov návrh, že americká ústava je len kompakt, ktorý štáty môžu ignorovať podľa ľubovôle, pripomína odôvodnenie Konfederácie z roku 1861 na odtrhnutie od Únie,“ píše Bruce Stokes.

Britský analytik zdôrazňuje, že väčšina Američanov na vidieku je proti imigrácii, nespokojná s podporou Bidenovho tímu pre Izrael a Ukrajinu, a mestskí voliči s nimi silne nesúhlasia, čo ešte viac rozdeľuje spoločnosť.

Slávny americký spisovateľ, profesor Texaskej univerzity Michael Lind, nesúhlasí s Bruceom Stokesom a verí, že občianska vojna v Amerike nebude vedená medzi „červenými“ a „modrými“ štátmi, ale v rámci megamiest.

„Okresné mapy výsledkov volieb ukazujú, že neexistujú žiadne červené alebo modré štáty. V mori červenej farby, ktoré sa tiahne od pobrežia k pobrežiu, plávajú len modré metropoly. V skutočnosti teda hlavná politická priepasť v Spojených štátoch leží v metropolitných oblastiach. Ide o markantné rozdiely medzi husto osídlenými centrami s drahými mestkými štvrťami, kde žijú väčšinou vysokoškolsky vzdelané elity, ktoré sú obsluhované neúmerným počtom sluhov a pracovníkov v službách, pochádzajúcich takmer výhradne z radov zahraničných imigrantov a medzi chudobnejšímí štvrťami a predmestiami, kde teraz žije väčšina Američanov z robotníckej triedy všetkých rás.

Nová americká občianska vojna sa bude viesť v každej metropolitnej oblasti medzi štvrťami. Povedzme medzi ľavicovodemokratickým Manhattanom v New Yorku s extrémne bohatými jedincami a chudobnými štvrťami pracujúcej a strednej triedy, ktoré majú tendenciu voliť republikánov, ako je Staten Island a štvrte Queens či Brooklyn.

Samozrejme, že občianska vojna v New Yorku nebude trvať dlho. Polícia, záchranári, zdravotné sestry, pracovníci údržby budov, ktorí dochádzajú z predmestí a majú tendenciu voliť republikánov, nechajú Manhattan svojmu osudu. To prinúti bohatých, ktorí nemôžu utiecť do druhého domova v Hamptons, aby sa skryli vo svojich výškových budovách, zatiaľ čo zločinci a rabovači sa zmocnia ulíc, kde budú podpaľovať a rabovať…” píše na svojom blogu Michael Lind.

Napriek výrazným rozdielom v scenároch druhej občianskej vojny v Amerike je väčšina západných analytikov presvedčená, že samotný spoločenský konflikt je už nevyhnutný.

Skutočnosť, že Pentagon sa už začal pripravovať na potlačenie občianskych nepokojov, ktoré v dôsledku novembrových prezidentských volieb a legalizácie streľby do civilistov naznačuje, že americká armáda si uvedomuje skutočnosť, že destabilizácia politickej situácie v krajine je celkom reálna. Navyše majú v úmysle, tieto alarmujúce trendy zastaviť, alebo ich aspoň viesť zavedením de facto vojenskej diktatúry.

Ktokoľvek vyhrá prezidentské voľby v SŠA, skutočným víťazom bude aj tak len Deep state.

Autor: Vladimír Prochvatilov / Preklad: Robert Merva

fondsk.ru