V rozhovore pre španielsky denník ABC, ktorý bol zverejnený v nedeľu 18. decembra, pápež František prezradil, že na začiatku svojho pontifikátu odovzdal vtedajšiemu štátnemu sekretárovi kardinálovi Bertonemu list, v ktorom vyhlásil, že sa vzdáva úradu v prípade vážnych a trvalých zdravotných prekážok. Pavol VI. urobil to isté. Pápež v rozhovore odsudzuje vojnu na Ukrajine: „Je globálna, nevidím jej skorý koniec“. Zároveň oznámi: „O dva roky bude na čele jedného dikastéria žena“.
Pred takmer desiatimi rokmi, na začiatku svojho pontifikátu v roku 2013 (štátnym sekretárom bol ešte kardinál Tarcisio Bertone), pápež František odovzdal list o zrieknutí sa „v prípade prekážky zo zdravotných dôvodov“. Toto rozhodnutie, ktoré urobil už Pavol VI., odhalil sám pápež František v rozsiahlom rozhovore, ktorý poskytol španielskemu denníku ABC a ktorého ukážky boli rozšírené už v sobotu 18. decembra. Pápež sa v rozhovore s redaktorom Juliánom Quirósom a vatikanistom Javierom Martínezom-Brocalom venuje mnohým témam aktuálneho diania v Cirkvi a vo svete. Patrí k nim vojna na Ukrajine, o ktorej pápež hovorí, že nevidí „jej skorý koniec, pretože ide o svetovú vojnu“, ďalej prípady zneužívania, úloha žien v Rímskej kúrii („do dvoch rokov bude na čele istého dikastéria žena“, hovorí), brazílsky prezident Lula, otázka Katalánska, odstúpenie Benedikta XVI. v roku 2013 a možná rezignácia jeho samého ako pápeža Františka.
Pri tejto príležitosti pápež odhaľuje existenciu listu o zrieknutí sa úradu. „Už som podpísal svoje zrieknutie sa. Bolo to v čase, keď bol Tarcisio Bertone štátnym sekretárom. Podpísal som zrieknutie a povedal som mu: „V prípade zdravotných prekážok alebo čohokoľvek iného, tu je moje zrieknutie. Máte ho. Neviem, komu ho Bertone dal, ale ja som ho dal jemu, keď bol štátnym sekretárom“. „Chcete, aby sa o tom vedelo?“, pýtajú sa obaja novinári. „Preto vám to hovorím“, odpovedá pápež František a pripomína, že aj Pavol VI. nechal napísanú svoju rezignáciu pre prípad prekážky a že tak pravdepodobne urobil aj Pius XII. „Toto je prvýkrát, čo to hovorím“, dodáva pápež. „Možno teraz niekto pôjde a požiada Bertoneho: „Daj mi ten list…. (Smiech). Určite ho odovzdal novému štátnemu sekretárovi. Dal som mu ho ako štátnemu sekretárovi.“
V rozhovore samozrejme nechýba reflexia prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, proti ktorému sa pápež vyjadril už vyše stokrát. Aj v rozhovore pre ABC otvorene hovorí: „To, čo sa deje na Ukrajine, je desivé. Dejú sa obrovské krutosti. Je to veľmi vážne… Podľa pápeža Františka je „skorý koniec v nedohľadne“: „Toto je“, hovorí, „svetová vojna. Nezabúdajme na to. Do vojny je už zapojených niekoľko rúk. Je globálna. Myslím si, že vojna sa vedie vtedy, keď sa krajina začína oslabovať a keď sú zbrane, ktoré sa dajú použiť, predať a otestovať. Zdá sa mi, že je v tom veľa rôznych záujmov. Pápež pripomína, že proti vojne sa vyslovil už viac než stokrát: „Robím, čo môžem. Nepočúvajú“, odpovedá. Dodáva: „To, čo sa deje na Ukrajine, je desivé. Je tu obrovská krutosť. Je to veľmi vážne. A to je to, čo neustále odsudzujem“. Pápež potvrdzuje, že prijíma a vypočuje každého: „Teraz mi Volodymir Zelenskyj už po tretí raz poslal jedného zo svojich náboženských poradcov. Som v kontakte, prijímam, pomáham…“.
Pápežova práca je synchronizovaná s diplomatickou misiou Svätej stolice. V tejto súvislosti sa autori rozhovoru pýtajú, prečo je Vatikán taký opatrný pri vystupovaní proti totalitným režimom, ako je režim Daniela Ortegu v Nikarague alebo Nicolása Madura vo Venezuele. „Svätá stolica sa vždy snaží zachraňovať národy. Jej zbraňou je dialóg a diplomacia“, odpovedá pápež František. „Svätá stolica nikdy nepostupuje sama. Je vylúčená. Vždy sa snaží zachrániť diplomatické vzťahy a to, čo sa dá zachrániť, trpezlivosťou a dialógom.“
Zo strany pápeža však nejde o žiadnu diplomaciu, ktorá by odsudzovala prípady zneužívania duchovnými: „Je to veľmi bolestivé, veľmi bolestivé,“ hovorí v súvislosti so stretnutiami s obeťami, ktoré poznačili jeho pontifikát. „Sú to ľudia, ktorých zničili tí, ktorí im mali pomôcť dozrieť a rásť. Je to veľmi ťažké. Aj keby to bol len jeden prípad, je obludné, že človek, ktorý ťa má viesť k Bohu, ťa na tejto ceste zničí. O tom sa nedá diskutovať.“
V rozhovore pre španielsky denník ABC sa ďalej pozornosť presúva na témy viac „cirkevného“ charakteru, počnúc možnou vedúcou úlohou žien v Rímskej kúrii. „Dôjde k tomu“, ubezpečuje pápež František. „Už mám na mysli jednu osobu pre dikastérium, ktoré sa uvoľní o dva roky. Neexistuje žiadna prekážka k tomu, aby žena viedla dikastérium, v ktorom môže byť prefektom laik“. „Ak však ide o dikastérium sviatostnej povahy, musí mu predsedať kňaz alebo biskup“, upresňuje pápež.
Následne Svätý Otec tlmí polemiku o tom, že prácu budúcich konkláve by mohlo sťažovať nedostatočné vzájomné poznanie sa medzi kardinálmi, ktorých kreoval a ktorí pochádzajú z rôznych a vzdialených miest. Je pravda, že by sa mohli vyskytnúť problémy „z ľudského hľadiska“, avšak „ je to Duch Svätý, ktorý pôsobí v konkláve“, vysvetľuje pápež. Zároveň pripomína návrh nemeckého kardinála z augustových stretnutí o apoštolskej konštitúcii Praedicate Evangelium, „aby sa na voľbe nového pápeža zúčastnili jedine kardináli, ktorí žijú v Ríme“. „Je toto univerzálnosť Cirkvi?“, pýta sa rímsky biskup.
Potom sa Svätý Otec vracia k téme vzťahu so svojím predchodcom Benediktom XVI., „svätcom“ a „mužom vysokého duchovného života“, ako ho opisuje úradujúci pápež, a prezrádza, že ho často navštevuje a že sa vždy cíti „povznesený“ jeho jasným pohľadom. „Má dobrý zmysel pre humor, jasnú myseľ, je veľmi živý, hovorí pomalšie, no v rozhovore drží krok. Obdivujem jeho jasnosť mysle. Je to veľký človek.“ Pápež František na druhej strane hovorí, že nemá v úmysle definovať právny status emeritného pápeža: „Mám pocit, že Duch Svätý nemá záujem, aby som sa zaoberal týmito záležitosťami“.
Na adresu Cirkvi v Nemecku ponorenej do synodálneho procesu, ktorý vyvolal a stále vyvoláva rozličné reakcie, vrátane tých negatívnych, pápež František pripomína „veľmi jasný“ list, ktorý napísal v júni 2019: „Napísal som ho sám. Venoval som tomu mesiac. Bol to list, ktorý akoby hovoril: „Bratia, zamyslite sa nad tým.“
Pápež Bergoglio v rozhovore vysvetľuje, že medzi plánmi je cesta do Marseille na Stredomorské stretnutie, pričom však upresňuje, že nejde o cestu do Francúzska a že prioritou jeho apoštolských ciest je návšteva menších krajín Európy. Pri otázke ohľadom Katalánska pápež konštatuje, že „každá krajina si musí nájsť svoju vlastnú historickú cestu k riešeniu týchto problémov. Neexistuje jediné riešenie“. Uvádza tiež prípad Severného Macedónska alebo Južného Tirolska v Taliansku s vlastným štatútom. Pokiaľ ide o úlohu, ktorú by si mala Cirkev v tejto záležitosti zachovať, zdôrazňuje: „Cirkev nemôže robiť propagandu pre jednu alebo druhú stranu, ale sprevádzať ľud, aby mohol nájsť definitívne riešenie“. V tom istom duchu pápež zdôrazňuje, že: „Keď sa kňaz mieša do politiky, nie je to dobré…. Kňaz je duchovný pastier. Musí pomáhať ľuďom robiť dobré rozhodnutia. Sprevádzať ich. Avšak nie robiť politiku. Ak chceš byť v politike, zanechaj kňazstvo a staň sa politikom.“
Ďalším „paradigmatickým“ prípadom, daný pápežovi do pozornosti, je prípad novozvoleného brazílskeho prezidenta Inácia Lulu. Paradigmatickým je preto, že súdny proces so spomínaným politickým lídrom – odsúdeným za pasívnu korupciu na 580 dní vo väzení a ktorému bolo znemožnené kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2018, až do roku 2021, keď Najvyšší súd zrušil všetky rozsudky – sa začal „falošnými správami“. Tie, hovorí pápež, „vytvorili atmosféru, ktorá bola priaznivá pre jeho proces…
Problém falošných správ o politických a spoločenských lídroch je veľmi závažný. Môžu človeka zničiť. V konkrétnom prípade Lulu podľa pápeža Františka nešlo o „proces na úrovni”. „Dávajte si pozor“, varuje, „na tých, ktorí vytvárajú atmosféru pre súdny proces, nech je akýkoľvek. Robia to prostredníctvom médií tak, aby ovplyvnili tých, ktorí musia súdiť a rozhodnúť. Súdny proces musí byť čo najčistejší, s prvotriednymi súdmi, ktoré nemajú iný záujem než zachovať spravodlivosť čistú“.
Na záver ešte zmienka o Motu proprio Ad charisma tuendum z júla minulého roka o Opus Dei. „Niektorí“, komentuje pápež František, „povedali: „Konečne pápež dal Opus Dei…! Nič som im nedal. A iní naopak hovorili: „Ach, pápež nás napáda!“ Nič z toho. Toto opatrenie je premiestnením, ktoré bolo potrebné vyriešiť. Nie je správne to zveličovať, ani z nich robiť obete, ani z nich robiť vinných, ktorí dostali trest. Prosím. Som veľkým priateľom Opus Dei, mám ľudí z Opus Dei veľmi rád a v Cirkvi pracujú dobre. Dobro, ktoré robia, je veľmi veľké.
Článok pôvodne vyšiel na portáli Vaticannews. hlavnespravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…