Palestínsky prezident Mahmúd Abbás na Valnom zhromaždení OSN vyzval svet, aby zastavil šialenstvo páchané na Palestínčanoch a prestal dodávať Izraelu zbrane. Izrael by mal byť podľa neho zbavený členstva v OSN

Izrael podľa Abbása takmer úplne zničil Pásmo Gazy, ktoré už v súčasnosti nie je ani vhodné na život.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval vo štvrtok Valné zhromaždenie OSN v New Yorku na zastavenie „plnohodnotnej genocídnej vojny“ medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Izrael podľa jeho slov takmer úplne zničil Pásmo Gazy, ktoré už v súčasnosti nie je ani vhodné na život.

„Zastavte tento zločin. Zastavte ho hneď. Zastavte zabíjanie žien a detí. Zastavte genocídu. Prestaňte posielať Izraelu zbrane. Toto šialenstvo nemôže pokračovať. Celý svet je zodpovedný za to, čo sa deje nášmu ľudu,“ povedal Abbás 193-člennému Valnému zhromaždeniu.

Vyzval na komplexné a trvalé prímerie v Pásme Gazy, ukončenie útokov izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme.

Zároveň žiadal o dodávky humanitárnej pomoci do celej Gazy a úplné stiahnutie izraelských vojsk z enklávy.

„Odmietame vytváranie nárazníkových zón alebo odoberanie akýchkoľvek častí z (územia) Gazy,“zdôraznil Abbás.

„Palestínsky štát musí prevziať zodpovednosť za Pásmo Gazy a uplatniť v ňom svoj plný mandát a jurisdikciu vrátane hraničných priechodov, najmä na medzinárodnej hranici v Rafahu,“zdôraznil. Podľa Abbása by Palestínska samospráva mala mať kontrolu nad svojimi územiami a po skončení vojny usporiadať voľby.

Izrael, ktorý odmieta plniť rezolúcie OSN, nie je hoden členstva v tejto organizácii, vyhlásil ďalej Abbás.

Správu a kontrolu nad Pásmom Gazy aj všetkými hraničnými priechodmi vrátane Rafáhu by po skončení vojny mala plne prevziať Palestínska autonómia, uviedol jej súčasný šéf. Predstava samosprávy pre povojnové obdobie v Gaze zahŕňa umožnenie dodávok humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy, úplné stiahnutie izraelských síl a návrat vysídlených Palestínčanov do ich domovov, dodal Abbás.

Osemdesiatosemročný šéf Palestínskej autonómie, ktorá vykonáva obmedzenú správu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu, uviedol, že Izrael by mal byť zbavený členstva v OSN.

Reagoval tak na výzvy niektorých izraelských predstaviteľov na ukončenie činnosti tejto medzinárodnej organizácie; robí tak pod vplyvom frustrácie z toho, čo je v Izraeli dlhodobo považované za protiizraelskú zaujatosť inštitúcií a členov OSN, poznamenal portál The Times of Israel. Abbás naznačil, že Ramalláh predloží žiadosť o vylúčenie Izraela z OSN pre porušovanie viacerých rezolúcií svetovej organizácie.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon reagoval na Abbásov prejav vo vyhlásení. Skritizoval v ňom prezidenta za to, že na pôde OSN hovorí len o mierovom riešení a že neodsúdil útok militantov z Hamasu, ktorý vyvolal vojnu.

Vojna sa začala už 7. októbra minulého roka, keď Hamas zaútočil na Izrael a zabil približne 1200 ľudí. Do Pásma Gazy následne odviedol približne 250 rukojemníkov.

Odvtedy izraelská armáda zničila rozsiahle územia obliehanej palestínskej enklávy, čím vyhnala z domovov takmer všetkých 2,3 milióna obyvateľov. Podľa palestínskych zdravotníckych úradov zahynulo v Pásme Gazy od začiatku vojny vyše 41.000 ľudí.

Šéf libanonskej diplomacie vyzval svet na medzinárodnú intervenciu a mier

Libanonský minister zahraničných vecí Abdalláh Búhabíb v noci na piatok na pôde OSN v New Yorku vyzval na ukončenie násilia na Blízkom východe.

Vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN libanonský minister zdôraznil, že na Blízkom východe došlo k situácii, ktorá si naliehavo vyžaduje medzinárodný zásah. V opačnom prípade sa vymkne spod kontroly a prejaví sa dominový efekt znemožňujúci zvládnutie tejto krízy. Upozornil, že „budúcnosť našich ľudí a prosperita“ sú ohrozené.

Šéf libanonskej diplomacie vyzval aj Izrael a Iránom podporované milície Hizballáhu, aby prijali „všetky možné opatrenia“, aby sa zabezpečilo prijatie návrhu na prímerie.

Kým sa medzinárodné spoločenstvo pokúša primať obe strany, aby rokovali o prímerí, izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol akýkoľvek takýto plán a avizoval, že izraelská armáda bude pokračovať v úderoch na Hizballáh „plnou silou“.

Po mesiacoch cezhraničných prestreliek medzi izraelskými silami a Hizballáhom, ktorý tvrdí, že koná zo solidarity s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, Izrael v pondelok začal s intenzívnou leteckou operáciou s cieľom zaútočiť na bašty a infraštruktúru Hizballáhu v Libanone. V dôsledku toho sa celý región ocitol na pokraji totálnej vojny, konštatovala DPA.

Od pondelka prišli v Libanone o život stovky ľudí a desaťtisíce ich ušli zo svojich domovov v oblastiach ohrozených paľbou izraelskej armády. Libanonské ministerstvo zdravotníctva len za štvrtok eviduje 92 obetí a 153 zranených.

Blinken rokoval s Izraelom o dohode o prímerí

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v noci na piatok v New Yorku stretol s izraelským ministrom pre strategické záležitosti Ronom Dermerom a diskutoval s ním o dôležitosti dosiahnutia dohody o 21-dňovom prímerí na izraelsko-libanonskej hranici. Podľa TASR o tom informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Ide o návrh dohody, s ktorým prišli Spojené štáty, EÚ a ďalší spojenci. Dohoda o prímerí zahŕňa diplomatické urovnanie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách izraelsko-libanonskej hranice vrátiť sa do svojich domovov.

Blinken v súvislosti s návrhom dohody a súčasnou situáciou v Libanone a Izraeli na stretnutí s Dermerom upozornil, že ďalšia eskalácia konfliktu Izraela s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh len sťaží dosiahnutie tohto cieľa.

S izraelským ministrom Blinken diskutoval aj o pokračujúcich snahách na dosiahnutie prímeria v palestínskom Pásme Gazy, ktoré by následne umožnilo prepustenie izraelských rukojemníkov, zmiernilo utrpenie palestínskeho ľudu a stanovilo podmienky na ukončenie vojny. Blinken zdôraznil, že všetky strany musia prijať ťažké rozhodnutia potrebné na dosiahnutie dohody.

Blinken súčasne potvrdil, že Spojené štáty sú oddané ochrane bezpečnosti Izraela.

Stretnutie Blinkena s Dermerom sa uskutočnilo v čase, keď sa americká administratíva netají nespokojnosťou s Netanjahuovým postojom k spomínanému plánu na 21-dňové prímerie v konflikte s Hizballáhom.

Washington tvrdí, že Netanjahu s plánom prímeria súhlasil, ale tento svoj postoj zmenil pod tlakom koaličných partnerov, ktorí ho presvedčili, že zintenzívnenie bojov proti Hizballáhu bude najlepší spôsob, ako dosiahnuť návrat obyvateľov severu Izraela do svojich domovov, odkiaľ ich vyhnali cezhraničné prestrelky s Hizballáhom.

Netanjahuova kancelária v reakcii na podráždenosť USA podľa správy TOI z noci na piatok uviedla, že Netanjahu oceňuje úsilie Washingtonu a že Dermer v noci na piatok viedol v New Yorku rozhovory s cieľom dosiahnuť stanovený cieľ Izraela – návrat jeho evakuovaných občanov do ich domovov v pohraničných oblastiach na severe židovského štátu.

Situáciu na Blízkom východe počas návštevy v Kanade komentoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Povedal, že by bolo „chybou“, keby Netanjahu odmietol prímerie v Libanone. Macron varoval, že v takom prípade by izraelský premiér musel prevziať zodpovednosť za eskaláciu v regióne.

„Návrh, ktorý bol predložený, je solídny,“ ozrejmil Macron na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom v Montréale. Dodal, že plán podporovaný Spojenými štátmi a EÚ bol pripravený v koordinácii s Netanjahuom.

Francúzsky prezident uviedol, že počiatočné reakcie Izraela na návrh nie sú „definitívne“ a nastolil možnosť zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN k tejto téme s cieľom „zvýšiť tlak“.

Výzvy na trojtýždňové prímerie v konflikte Izraela s Hizballáhom sa objavili niekoľko hodín po tom, čo generálporučík izraelskej armády Herci Halevi v stredu vyzval vojakov, aby sa pripravili na možnú pozemnú ofenzívu proti Hizballáhu, doplnila agentúra AFP.

Zdroj: pravda.sk / hnonline.sk / topky.sk / sme.sk / YouTube / InfoVojna